“Vravím vám, že nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov.” Matúš 5,20.

Podľa mienky zákonníkov a farizejov nielen Kristus, ale aj jeho učeníci boli hriešnikmi, pretože nezachovávali rabínske obrady a predpisy. Učeníkov často znepokojovalo a miatlo, keď ich napomínali a obviňovali tí, ktorých si vážili ako náboženských učiteľov. Ježiš odhalil pokrytectvo týchto zvodcov. Oznámil, že spravodlivosť farizejov akokoľvek zdôrazňovaná nemá vlastne nijakú cenu. Židovský národ o sebe tvrdil, že je zvláštnym, Bohu verným a jeho priazňou obdareným ľudom. Kristus však Židom jasne ukázal, že sa im z náboženstva vytratila spásna viera. Predstieraná zbožnosť, čisto ľudské výmysly a obrady, ba ani formálne plnenie vonkajších požiadaviek zákona ich nemohli posvätiť. Nemali čisté srdce ani šľachetnú, Kristovi podobnú povahu.MB 59.4

Zákonnícke náboženstvo neprivedie človeka do súladu s Bohom. Tvrdá, strohá zbožnosť farizejov bez pokory, súcitu a lásky bola hriešnikom len kameňom úrazu. Farizeji boli ako soľ, ktorá stratila svoju slanú chuť. Ich vplyv nemohol ochrániť svet pred skazenosťou. Pravá viera je len tá, ktorá je „činná skrze lásku“ (Galaťanom 5,6) a očisťuje dušu. Je ako kvas, ktorý mení povahu.MB 60.1

To všetko mali Židia vedieť z učenia prorokov. Slová proroka Micheáša vyjadrovali už pred stáročiami túžbu ľudského srdca po zmierení s Bohom a zároveň dávali aj odpoveď: „S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred neho so zápalmi a s jednoročnými teľcami? Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a desaťtisícoch potokov oleja? ...Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: Len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ Micheáš 6,6-8.MB 60.2

Pravú podstatu farizejstva vystihol prorok Hozeáš slovami: „Izrael je bujný vinič, nasadil ovocie.“ Hozeáš 10,1. Židia svojou predstieranou bohoslužbou slúžili vlastne iba sebe. Ich spravodlivosť spočívala v zachovávaní zákona podľa vlastných predstáv a pre vlastný prospech. Nemohla byť teda lepšia než oni sami. V snahe o dosiahnutie svätosti chceli z nečistého získať niečo čisté. Boží zákon je svätý a dokonalý ako sám Boh. Ukazuje ľuďom Božiu spravodlivosť. Človek nemôže zachovávať tento zákon vlastnou silou, pretože ľudská povaha je porušená, skazená a vôbe sa nepodobá Božej povahe. Prejavy sebeckého srdca sú „nečisté“ a „všetka naša spravodlivosť je ako poškvrnené rúcho“. Izaiáš 64,6 (ROH); Izaiáš 64,5 (ECAV).MB 60.3

Keďže zákon je svätý, Židia nemohli dosiahnuť spravodlivosť tým, že sa ho snažili zachovávať vlastnými silami. Ak chcú Kristovi nasledovníci vojsť do nebeského kráľovstva, musia dosiahnuť inú spravodlivosť, než akú mali farizeji. Boh im vo svojom Synovi ponúkol dokonalú spravodlivosť zákona. Ak otvoria svoje srdce dokorán a prijmú doň Krista, bude v nich prebývať Boh a jeho láska ich zmení na jeho obraz. Týmto Božím darom získajú spravodlivosť, ktorú požaduje zákon. Farizeji však zavrhli Krista, „pretože nepoznajú Božiu spravodlivosť a snažia sa uplatniť svoju spravodlivosť“. Rimanom 10,3. Nechceli sa podriadiť Božej spravodlivosti.MB 61.1

Ježiš svojim poslucháčom ukázal, že zachovávať Božie prikázania znamená spodobovať v sebe povahu Krista. V ňom sa im totiž Boh zjavoval každodenne.MB 61.2