5. kapitola — Modlitba Pánova

“Vy sa teda modlite takto...” Matúš 6,9.

O modlitbe, ktorú nazývame Pánovou, sa Spasiteľ zmienil dvakrát. Prvý raz to bolo v Reči na vrchu a o niekoľko mesiacov neskôr v rozhovore s učeníkmi. Vtedy sa totiž učeníci po krátkom čase vrátili a našli svojho Pána pohrúženého do modlitby. Akoby si ich prítomnosť ani neuvedomoval, nahlas sa modlil ďalej. Jeho tvár osvecoval nebeský jas. Zdalo sa, že je v prítomnosti Neviditeľného a moc jeho slov svedčila o tom, že sa skutočne zhovára s Bohom.MB 107.1

Táto modlitba hlboko dojala učeníkov. Všimli si, že ich Pán často a dlho zotrváva v modlitebnom spoločenstve so svojím Otcom. Celé dni slúžil tým, ktorí sa tiesnili okolo neho a odhaľoval klamné názory rabínov. Toto neprestajné vypätie ho neraz tak vyčerpalo, až sa jeho matka, bratia i učeníci obávali, že mu to môže ohroziť život. Keď sa však vracal z modlitebného stíšenia, ktorým zakončieval deň plný námahy, z tváre mu vyžaroval pokoj a v jeho prítomnosti bolo cítiť zvláštnu sviežosť. Chvíle spoločenstva s Bohom mu boli posilou pri každodennej službe šírenia nebeského svetla. Učeníci zbadali súvis medzi časom venovaným modlitbe a mocou jeho slov a skutkov. Teraz počuli jeho modlitbu, ktorá ich naplnila posvätnou úctou a pokorou. Uvedomili si svoju duchovnú úbohosť, a preto zvolali: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Lukáš 11,1.MB 107.2

Ježiš im nedal nijakú novú formu modlitby. Zopakoval len to, čo im povedal už predtým, akoby im naznačoval, že majú pochopiť to, čo počuli. Hlboký význam Pánovej modlitby dosiaľ totiž nechápali.MB 108.1

Spasiteľ nám však nekázal opakovať vždy len tie isté slová. Ako ten, ktorý sa stotožnil s ľuďmi, Kristus uviedol vlastnú predstavu modlitby. Pritom volil jednoduché slová, ktorým môže rozumieť aj malé dieťa, no obsahovo také bohaté, že ľudská myseľ nikdy celkom nepochopí ich hlboký význam. Jeho modlitba nás učí, že k Bohu máme prichádzať s vďačným srdcom, rozpovedať, čo potrebujeme, vyznať mu svoje hriechy a prosiť ho o milosť podľa jeho zasľúbenia.MB 108.2