“Nezrútil sa, lebo mal základy na skale.” Matúš 7,25.

Nebeská krása Kristových slov a zásad jeho učenia upútali poslucháčov a zanechali v nich hlboký dojem. Varovné výzvy im zneli ako hlas Boha, ktorý skúma srdce každého z nich. Ježišova reč zasiahla korene ich doterajšieho zmýšľania a tradičných názorov. Keby chceli uviesť jeho učenie do života, musel by sa celkom zmeniť nielen navyknutý spôsob ich myslenia, ale aj ich konanie. Tým by sa dostali do sporu so svojimi náboženskými učiteľmi. Zrútila by sa totiž stavba, ktorú budovali generácie rabínov. Tak sa stalo, že ľud síce v srdci súhlasil s Kristovými slovami, no len málokto bol ochotný začať podľa nich žiť.MB 148.2

Ježiš zakončil svoju Reč na vrchu prirovnaním, ktorým názorne ukázal, aké je dôležité, aby ľudia prakticky prežívali to, čo im povedal. Mnohí z Kristových poslucháčov prežili svoj život pri Galilejskom jazere. Z úpätia vrchu, kde počúvali Ježišove slová, mohli vidieť údolie a úžľabiny, ktorými si bystriny razili cesty k jazeru. V lete sa voda často celkom vytratila z riečisk a zostali po nej len vyschnuté korytá. Keď sa však nad kopcami strhli zimné búrky, voda z nich naplnila riečiská nezadržateľnými prúdmi, ktoré zaplavili údolie a strhávali so sebou všetko, čo im stálo v ceste. Neraz aj obydlia, ktoré si roľníci postavili na úrodných rovinách zdanlivo mimo nebezpečenstva. Na návršiach boli však domy postavené na skalách. V niektorých oblastiach si ľudia stavali domy len z kameňa. Mnohé z nich odolávali búrkam po tisícročia. Pri stavbe takých domov sa vynaložilo veľa námahy a prekonalo sa mnoho prekážok. Nebol k nim pohodlný prístup, ba ani ich okolie nebolo také lákavé ako úrodné roviny. Domy však stáli na skalách, preto na ne márne dorážali víchrice, búrky a záplavy.MB 149.1

Ježiš povedal, že človek, ktorý prijme jeho slová a podľa nich si zariadi život, sa podobá staviteľovi, čo si dom postavil na skale. Prorok Izaiáš pred storočiami napísal: „Slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Izaiáš 40,8. Apoštol Peter niekoľko rokov po tom, čo počul Reč na vrchu, citoval tieto slová proroka Izaiáša a dodal: „Toto je to Slovo, ktoré vám bolo zvestované ako evanjelium pre vás.“ 1. Petra 1,25. Božie slovo je tou jedinou pravou istotou sveta. Je to pevný základ. Ježiš povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Matúš 24,35.MB 149.2

V slovách, ktoré v Reči na vrchu zazneli z Kristových úst, sú ukryté veľké zásady Božieho zákona a Božej povahy. Kto stavia na nich, buduje na Skale, ktorou je Kristus. Prijatím týchto slov prijímame aj Krista. Na ňom stavajú svoj duchovný dom len tí, čo prijímajú jeho slová, „lebo nik nemôže položiť iný základ, než ten, ktorý je položený, a tým je Ježiš Kristus“. 1. Korinťanom 3,11. „Neexistuje pod nebom žiadne iné meno dané ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Skutky apoštolov 4,12. Kristus – Slovo, zjavenie Boha, prejav jeho povahy, jeho zákona, jeho lásky a jeho života – je jediným základom, na ktorom môžeme budovať povahu, schopnú obstáť v búrkach života.MB 149.3

Staviame na Kristovi, keď žijeme podľa jeho slova. Spravodlivý ešte nie je ten, kto má rád spravodlivosť, ale ten kto spravodlivo koná. Svätosť nie je nejaký blažený pocit, ale dôsledok odovzdania sa Bohu, plnenie vôle nebeského Otca. Keď sa Izraelci utáborili na hraniciach zasľúbenej krajiny, nestačilo, aby o Kanaáne len vedeli alebo o ňom spievali. Tým by nikdy nezískali vinice a olivové háje vytúženej krajiny. Patriť im mohla len potom, keď do nej vošli. Predpokladom úspechu bolo splnenie podmienok – museli osvedčiť živú vieru v Boha, privlastniť si jeho zasľúbenie a poslúchať jeho rozkazy.MB 150.1

Pravé náboženstvo spočíva v tom, že Kristove slová plníme nie preto, aby sme si zaslúžili Božiu milosť, ale preto, že sme už nezaslúžene dostali dar Božej lásky. Kristus nepodmieňuje spasenie človeka iba vyznaním, ale aj vierou, ktorá sa prejavuje v skutkoch spravodlivosti. Od Kristových nasledovníkov sa očakávajú nielen slová. Povahu utvárajú činy. „Lebo všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Boží Synovia.“ Rimanom 8,14. Nie tí, čo len občas dovolia Duchu Svätému, aby sa dotkol ich sŕdc, alebo sa chvíľkovo podriadia jeho moci, ale tí, čo sa nechajú ním viesť, to sú Boží Synovia.MB 151.1

Chceš sa stať Kristovým nasledovníkom, no nevieš ako začať? Obklopuje ťa temnota a nevieš ako nájsť svetlo? Ži podľa svetla, ktoré si už dostal. Vážne sa rozhodni, že budeš žiť podľa toho, čo už poznáš z Božieho slova. V Božom slove je Božia životodarná moc. Ak toto Slovo prijmeš vierou, dostaneš silu, aby si mohol podľa neho žiť. Ak budeš žiť podľa svetla, ktoré už máš, dostaneš ďalšie svetlo. Tak budeš stavať na Božom slove a získaš povahu podľa vzoru Ježiša Krista.MB 151.2

Kristus, pravý základ, je živým kameňom. Jeho život prechádza na všetkých, ktorí na ňom stavajú. „Aj vy ako živé kamene, duchovný dom, budujte sa.“ „V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi.“ 1. Petra 2,5; Efezským 2,21. Kamene sa spoja so základom. Všetci majú ten istý život. Túto budovu nemôže zničiť nijaká búrka, pretože všetko, čo je s Bohom spojené, s Bohom pretrváva.MB 151.3

Každá stavba vybudovaná na inom základe než na Božom slove sa nakoniec zrúti. Každý, kto ako Židia za čias Krista stavia na ľudských predstavách a názoroch, na vonkajších prejavoch a obradoch, ktoré sú iba ľudskými výmyslami, alebo na skutkoch, ktoré chce konať nezávisle od Kristovej milosti, stavia svoju povahu na sypkom piesku. Búrka pokušenia odplaví piesočný základ a zrútený dom mu zanechá ako trosku na brehoch času.MB 151.4

„Takto vraví Hospodin, Pán: ...právo urobím meradlom a spravodlivosť olovnicou. Kamenec zmetie potom lživé útočisko a skrýšu zaplavia vody.“ Izaiáš 28,16.17.MB 152.1

Dnes ešte pre hriešnika platí milosť. „Ako žijem – znie výrok Hospodina, Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť?“ Ezechiel 31,11. Nekajúcnych ľudí oslovuje aj dnes ten istý hlas, ktorý v úzkosti srdca nad svojím milovaným mestom zvolal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ty vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Váš dom sa vám ponecháva pustý.“ Lukáš 13,34.35. Jeruzalem sa Spasiteľovi stal symbolom sveta, ktorý odmietol a pošliapal jeho milosť. Plakal nad každým, kto ho odmietol. Vtedy, keď žialil nad Jeruzalemom, mesto malo možnosť kajať sa a uniknúť svojmu strašnému koncu. Pán ešte krátky čas čakal, aby ho prijali. Kristus sa i dnes láskavo prihovára: „Stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí mi, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ „Teraz je čas príhodný, teraz je deň spasenia!“ Zjavenie Jána 3,20; 2. Korinťanom 6,2.MB 152.2

Milý čitateľ, ak svoje nádeje staviaš na sebe, buduješ dom na piesku. Dnes ešte nie je neskoro, môžeš uniknúť hroziacemu nebezpečenstvu. Prejdi do bezpečia, skôr než sa strhne búrka. „Takto vraví Hospodin, Pán: Ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený. Kto verí, nebude zahanbený.“ „Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, iného nieto.“ „Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj. Posilním ťa a pomôžem ti i povediem ťa svojou spásonosnou pravdou.“ „Nevyjde na hanbu ani na posmech na večné veky.“ Izaiáš 28,16; 5,22; 41,10; 45,17.MB 152.3