23. kapitola — Rekreovanie

„Všetko má svoj čas..“ Kazateľ 3,1.VYCH 179.1

Medzi rekreovaním a zábavou je rozdiel. Rekreácia, ak to slovo má byť verné svojmu pôvodu (z lat. recreatio, znovustvorenie), prispieva k posilneniu a budovaniu. Dáva nám oddych od našich starostí a zamestnania, mysli ponúka občerstvenie, čo nám pomáha vrátiť sa s novou silou k vážnej životnej práci. Na druhej strane zábava sa vyhľadáva kvôli potešeniu a často sa to s ňou preháňa. Zakrátko sa stáva prekážkou pravého životného úspechu, lebo pohlcuje energiu potrebnú na užitočné činnosti. Celé naše telo je predurčené na aktivity, ale ak pohybom neudržiavame jeho zdravie, začnú ochabovať aj naše duševné schopnosti. Telesná nečinnosť v triede spolu s ďalšími nezdravými podmienkami z nej robí úmorné miesto pre deti, najmä pre tie telesne slabšie. Vetranie je často nedostatočné. Zle tvarované sedadlá podporujú neprirodzené držanie tela a tým obmedzujú činnosť pľúc a srdca. Deti tu musia tráviť denne tri až päť hodín a dýchať vzduch plný nečistoty a zárodkov chorôb, ktoré ich niekedy poznačia na celý život. Najjemnejší zo všetkých telesných orgánov – mozog tým trpí najviac. Keď je za týchto podmienok nútený k predčasnej alebo prehnanej činnosti, vysiľuje sa a následky sú väčšinou trvalé.VYCH 179.2

Deti by nemali byť dlho v uzavretej miestnosti a nemalo by sa od nich žiadať, aby sa príliš venovali učeniu, kým nedostanú dobrý základ pre svoj telesný rozvoj. Prvých osem až desať rokov života dieťaťa je pole alebo záhrada tou najlepšou učebňou, matka tou najlepšou učiteľkou a príroda tou najlepšou učebnicou. Aj keď je už dosť veľké na to, aby mohlo navštevovať školu, jeho zdravie je rozhodne dôležitejšie než jeho knižné vedomosti.VYCH 179.3

Nebezpečenstvo nedostatku vzduchu a pohybu však nehrozí len deťom. Mnohí študenti sedia deň čo deň v zatvorených miestnostiach sklonení nad svojimi knihami s takými zovretými hrudníkmi, že sa nemôžu zhlboka nadýchnuť, krvný obeh majú pomalý, nohy studené a hlavy rozpálené. Telo nie je dostatočne živené, svaly sú ochabnuté a celý systém je vysilený a chorý, od čoho je už iba krôčik k trvalej invalidite. Keby ich štúdium prebiehalo za správnych podmienok, s pravidelným pohybom na slnku a čerstvom vzduchu, vracali by sa zo školy s posilnenými telesnými a duševnými schopnosťami.VYCH 180.1

Študent, ktorého prostriedky sú limitované a ktorý bojuje o to, aby získal vzdelanie, by si mal uvedomiť, že čas strávený telesným cvičením nie je stratený. Kto ustavične sedí nad knihami, po čase zistí, že jeho myseľ stráca sviežosť. Tí, čo venujú pozornosť aj rozvíjaniu svojho tela, budú vo svojom vzdelávaní robiť oveľa väčšie pokroky.VYCH 180.2

Myseľ sa často dostáva do nerovnováhy tým, že sa zameriava výlučne jedným smerom. Ak ale svoje duševné a telesné sily zaťažujeme rovnomerne a ak sa objekty nášho myslenia striedajú, potom môžeme bezpečne uplatňovať všetky svoje schopnosti.VYCH 180.3

Telesná nečinnosť zmenšuje nielen duševnú, ale aj mravnú silu. Cez mozgové nervstvo, ktoré je spojené s celým systémom, nebesia komunikujú s človekom a ovplyvňujú jeho vnútorný život. Všetko, čo narúša chemické procesy v nervovom systéme, oslabuje vitálne schopnosti, zmenšuje hodnotnú vnímavosť a sťažuje povznesenie mravnej prirodzenosti.VYCH 180.4

Nadmerné štúdium však opäť tým, že urýchľuje prúdenie krvi do mozgu, vytvára chorobnú aktivitu, ktorá zmenšuje schopnosť sebaovládania a podporuje impulzívnosť a náladovosť. Tak sa otvárajú dvere nečistote. „Pýcha, presýtenosť chlebom a bezstarostná spokojnosť“ (Ezechiel 16,49) sú práve takí nepriatelia ľudského pokroku v tejto generácii ako vtedy, keď viedli k zničeniu Sodomy.VYCH 180.5

Učitelia by týmto veciam mali rozumieť a v tomto duchu by mali poúčať svojich žiakov. Učte študentov, že správny spôsob života závisí od správneho spôsobu myslenia a že pre čistotu myslenia je veľmi potrebná aj telesná aktivita.VYCH 181.1

Otázka vhodného odreagovania pohybom často privádza učiteľov do bezradnosti. Gymnastické cvičenia zaujímajú v mnohých školách užitočné miesto, ale bez starostlivého dozoru sa s nimi často prepína. V telocvični si nejeden mladý človek svojimi pokusmi o rekordné výkony spôsobil ujmu na celý život.VYCH 181.2

Telocvičňa však nemôže nahradiť relaxáciu na čerstvom vzduchu a na to by naše školy mali pamätať. Žiaci musia mať cvičenia metodicky naplánované. Máloktorého zla sa treba obávať tak ako ľahostajnosti a bezcieľnosti. Tendencie väčšiny atletických športov však vyvolávajú obavy u tých, ktorým na srdci leží dobro mládeže. Učitelia si robia starosti, keď zvažujú vplyv týchto športov na študentov pokrok v škole, ale aj na jeho úspech v ďalšom živote. Hry, ktoré mu zaberajú veľa času, odvádzajú jeho myseľ od štúdia. Ich vplyv nevedie k zjemneniu, zušľachteniu, ani k pravej mužnosti.VYCH 181.3

Niektoré z najpopulárnejších zábav, ako ragby a box, sa stali školou brutality. Rozvíjajú tie isté vlastnosti ako hry antického Ríma – túžbu po prevahe, obdiv k brutálnej sile a bezohľadné pohŕdanie životom.VYCH 181.4

Niektoré atletické športy a kolektívne hry, i keď nie sú také brutálne, sú kvôli extrémom, do ktorých sa postupne dostali, sotva menej zavrhnutiahodné. Podnecujú lásku k pôžitkom a vzrušeniu, čím posilňujú nechuť k užitočnej práci a sklon vyhýbať sa praktickým povinnostiam a zodpovednostiam. Smerujú k strate pôžitku z triezvych skutočností života i z jeho pokojných radostí, a tak otvárajú dvere rozptýleniu a neprávosti s ich hroznými následkami.VYCH 181.5

Aj pôžitkárske večierky sú prekážkou skutočného vzrastu, či už mysle alebo charakteru. Vytvárajú sa frivolné zväzky, extravagantné návyky, vyhľadávajú sa pôžitky, ba často až zvrhlosti a celý život speje k zlému. Rodičia a učitelia môžu urobiť veľa tým, že namiesto takýchto zábav ponúknu plnohodnotné a oživujúce obveselenie.VYCH 182.1

Inšpirované slovo nám pri všetkom, čo sa týka nášho blaha, ukazuje správnu cestu. V raných obdobiach bol život ľudí pod Božím vedením prostý. Žili priamo v lone prírody. Ich deti sa podieľali na práci svojich rodičov a skúmali krásy a tajomstvá pokladnice prírody. V tichu polí a lesov hĺbali nad vznešenými pravdami, ktoré sa ako svätý odkaz odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Takáto výchova vytvárala silných ľudí.VYCH 182.2

Súčasné ľudské pokolenie sa svojím neprirodzeným spôsobom života pomaly, no nezadržateľne približuje k celkovému úpadku. Hoci sa nemôžeme úplne vrátiť k prostým návykom raných čias, môžeme sa z nich poučiť, aby rekreovanie bolo tým, čo jeho označenie znamená – časom skutočného budovania tela, mysle a duše.VYCH 182.3

S tým úzko súvisí aj prostredie, ktoré obklopuje naše domy a školy. Tí, pre ktorých duševné a telesné blaho znamená viac než peniaze či spoločenské požiadavky a zvyky, by pre svoje deti mali zabezpečiť dobrodenie školy prírody a rekreovania v jej prostredí. Výchovnej práci by veľmi pomohlo, keby bola každá škola situovaná tak, aby žiakom poskytovala pôdu na obrábanie a prístup k poliam a lesom.VYCH 182.4

V oblasti rekreovania dosiahne študent najlepšie výsledky tým, že v nej bude osobne spolupracovať so svojím učiteľom. Na posilnenie tejto priateľskej väzby je len málo takých hodnotných spôsobov ako príjemné spoločenstvo strávené mimo triedu. Učiteľ sa počas rekreácie zapája do činností žiakov, sprevádza ich na výletoch a zdá sa, ako by bol jedným z nich. Pre naše školy by bolo dobre, keby sa táto prax všeobecnejšie zachovávala. Obeť, ktorá sa od učiteľa žiada, je síce veľká, ale prinesie bohatý úžitok.VYCH 182.5

Žiadna rekreácia nemôže byť pre deti a mládež takým veľkým požehnaním ako tá, v ktorej sú užitoční druhým. Mladí ľudia sú svojou prirodzenosťou ovplyvniteľní, a preto rýchlo reagujú na návrhy. Pri plánovaní pestovania rastlín sa má učiteľ snažiť vzbudiť záujem o skrášlenie školských pozemkov a učební. Výsledkom bude dvojitý prospech. To, čo si žiaci sami skrášlia, nebudú chcieť kaziť a ničiť. Podnieti to tiež pestovanie vkusu, poriadkumilovnosť a návyk starostlivosti. Duch spolupatričnosti, ktorý sa tým rozvinie, poslúži žiakom ako celoživotné požehnanie.VYCH 183.1

Pri vychádzke do polí a lesov pripomeňme žiakom, aby mysleli aj na tých, čo sú odlúčení od týchto príjemných miest a aby sa s nimi podelili o krásne veci z prírody.VYCH 183.2

Pozorný učiteľ nájde veľa príležitostí usmerniť svojich žiakov, aby pomáhali druhým. Najmä malé deti zahŕňajú svojho učiteľa takmer bezbrehou dôverou a úctou. Čokoľvek navrhne, či už ako pomáhať doma, ako si verne plniť svoje každodenné povinnosti, či ako poslúžiť chorým alebo chudobným, všetko donesie svoje ovocie. A tak sa opäť zabezpečí dvojitý zisk. Láskavý návrh spätne zapôsobí na svojho pôvodcu. Vďačnosť a spolupráca rodičov uľahčia bremeno učiteľovi a rozžiaria jeho púť.VYCH 183.3

Pozornosť venovaná rekreovaniu a kultúre tela niekedy nepochybne preruší pravidelný priebeh vyučovania, ale toto prerušenie nebude žiadnou skutočnou prekážkou. Vynaložený čas a úsilie sa stonásobne vrátia v usmernení nepokojnej energie, ktorá u mládeže často predstavuje zdroj jej ohrozenia. Úplné zaujatie mysle dobrom je ako ochranná stráž oveľa cennejšie, než množstvo bariér byrokratických predpisov.VYCH 183.4