26. kapitola — Vyučovacie metódy

„Dávajú neskúseným rozvážnosť,
a mládeži um a dômysel..“ Príslovia 1,4.VYCH 199.1

Vzdelanie bolo veky postavené najmä na pamäti. Táto sa maximálne zaťažovala na úkor ostatných mentálnych schopnosti. Študenti sa prepchávali vedomosťami, z ktorých len veľmi málo bolo užitočných. Myseľ zaťažená tým, čo nevie stráviť, je oslabená, stáva sa neschopnou zdravého a sebavedomého úsilia a uspokojuje sa so svojou závislosťou od úsudku a názoru iných.VYCH 199.2

Keď si niektorí uvedomili nebezpečenstvá tejto metódy, prešli k inému extrému. Podľa nich má človek len rozvíjať to, čo je v jeho vnútri. Takáto výchova však vedie študenta k nezdravej sebestačnosti a oddeľuje ho od zdroja pravej múdrosti a moci.VYCH 199.3

Výchova, ktorá spočíva len v cvičení pamäti, potláča nezávislé myslenie a prináša neželanú úrodu. Študent prestáva rozlišovať pravdu od lži a stáva sa ľahkou obeťou klamu.VYCH 199.4

Všeobecne sa zaznáva nebezpečný fakt, že klam sa nikdy nezdá byť tým, čím v skutočnosti je. Nenápadne sa vtiera do pravdy a väčšinou sa od nej ani nedá rozoznať. Naši prví rodičia si spôsobili skazu tým, že jedli zo stromu poznania dobra a zla a miešanie dobra so zlým spôsobuje skazu aj dnešných mužov a žien. Myseľ, ktorá závisí od úsudku druhých, veľmi rýchlo podľahne pokušeniu.VYCH 199.5

Schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym môžeme získať len individuálnou závislosťou od Boha. Každý sám pre seba sa musí učiť od neho prostredníctvom jeho slova. Svoje rozumové schopnosti sme dostali na to, aby sme ich používali a Boh chce, aby sme si ich cvičili. Pozýva nás slovami: „Poďte, pravoťme sa!“ Izaiáš 1,18. V spoliehaní na neho môžeme získať múdrosť „opovrhnúť zlým a voliť si dobré“. Izaiáš 7,15; Jakoba 1,5.VYCH 199.6

Pri každej pravej výchove je podstatným prvkom osobnosť. Kristus si pri svojom vyučovaní zvolil individuálny prístup k ľuďom. Dvanástich pripravoval osobným kontaktom a priateľstvom. Svoje najcennejšie rady dával súkromne, často len jedinému poslucháčovi. Ctenému rabínovi počas nočného dialógu na Olivovom vrchu, či opovrhovanej žene pri sycharskej studni otváral svoje najcennejšie poklady, pretože u týchto poslucháčov vycítil dojímavé srdcia, otvorené mysle a vnímavé duše. Ani zástup, ktorý išiel vždy za ním, nebol pre Krista nerozlíšeným davom. Hovoril priamo ku každej mysli a apeloval na každé srdce. Pozoroval tváre svojich poslucháčov, všímal si, keď zbadal náhly ústretový pohľad, ktorý mu prezradil, že sa pravda dotkla duše, a vtedy sa v jeho srdci rozochvela struna súcitnej radosti.VYCH 200.1

Kristus postrehol každú možnosť v ľudskej bytosti. Nedal sa odradiť odpudivým zovňajškom ani nepriaznivými okolnosťami. Matúša povolal od colnej búdky a Petra a jeho bratov od rybárskej loďky, aby sa od neho učili.VYCH 200.2

Vo výchovnej práci je dnes potrebný rovnaký osobný záujem a dôraz na individuálny rozvoj. V mnohých chlapcoch a dievčatách sú ukryté výnimočné talenty a netušené schopnosti. Pravý vzdelávateľ, ktorý má pred očami, čím sa jeho žiaci môžu stať, spozná hodnotu materiálu, s ktorým pracuje. Povzbudí každé, i nedokonalé úsilie podriadiť sa správnym zásadám.VYCH 200.3

Každého mladého človeka treba naučiť, akou nevyhnutnosťou a mocou je usilovnosť. Bez usilovnosti dosiahne i ten najbrilantnejší talent len málo, no správne vynaloženým úsilím neraz vykonávajú divy aj osoby s priemernými prirodzenými schopnosťami.VYCH 200.4

U mládeže treba podporovať rozvoj všetkých jej schopností, slabších práve tak ako silnejších. Prirodzené vlohy naznačujú smerovanie životného diela a ak sú oprávnené, treba ich starostlivo kultivovať. Zároveň však nesmieme stratiť zo zreteľa, že vyvážený charakter a účinná práca v ktoromkoľvek smere závisia od súmerneho rozvoja, ktorý je výsledkom dôkladnej a všestrannej prípravy.VYCH 200.5

Učiteľ by sa mal neustále usilovať o to, aby jeho vyučovanie bolo jednoduché a účinné. Mal by pri ňom používať príklady a aj starším žiakom by mal všetko jasne a zrozumiteľne vysvetliť, lebo mnohí vekom pokročilí žiaci sú v chápaní ešte stále deťmi.VYCH 201.1

Dôležitým prvkom výchovnej práce je entuziazmus. V tomto bode je užitočný návrh, ktorý raz ako poznámku vyslovil istý slávny herec. Arcibiskup z Canterbury mu položil otázku, ako dosahujú herci taký mocný účinok na svojich divákov, keď vlastne hovoria vymyslené veci, kým kazatelia evanjelia dosahujú tak málo, a pritom hovoria o skutočnostiach. „S patričnou pokorou k vašej milosti,“ odpovedal herec, „mi dovoľte povedať, že dôvod je prostý: spočíva v sile entuziazmu. My na javisku hovoríme o vymyslených veciach tak, akoby boli skutočné, a vy na kazateľnici hovoríte o skutočných veciach tak, akoby boli vymyslené.“VYCH 201.2

Učiteľ sa vo svojej práci zaoberá skutočnými vecami, mal by preto o nich hovoriť s elánom, ktorým ho môže nadchnúť vedomie ich reálnosti a závažnosti.VYCH 201.3

Mal by prihliadať na to, že jeho práca sleduje určité výsledky. Skôr než sa pokúsi sprístupniť istú tému, mal by mať jasný plán a mal by presne vedieť, čo chce vlastne dosiahnuť. Obrnený nekonečnou trpezlivosťou nemal by poľaviť, kým študent nechápe podávaný princíp, nepociťuje jeho pravdivosť a nie je schopný jasne povedať, čomu sa naučil.VYCH 201.4

Majme na zretli veľký zámer výchovy a povzbudzujme mládež k tomu, aby napredovala tak ďaleko, kam až to len dovolia jej možnosti a schopnosti. Predtým však, ako začneme preberať vyššie odvetvia štúdia, dovoľme jej, aby si dokonale osvojila tie nižšie. Práve to sa často zanedbáva. Mnoho študentov venuje svoj čas vyššej matematike, a pritom nie sú schopní viesť ani jednoduché účtovníctvo. Mnohí študujú umenie prednesu, aby tým získali rečnícky pôvab, no pritom nevedia zrozumiteľne a pôsobivo čítať. Pre mnohých, čo ukončili štúdium rétoriky, je obrovským problémom zostaviť a bezchybne napísať obyčajný list.VYCH 201.5

Dôkladná znalosť základov vzdelania by mala byť nielen podmienkou prijatia do vyššieho kurzu, ale aj stálym testom na ďalší postup.VYCH 202.1

V každej oblasti vzdelania sú predmety dôležitejšie v porovnaní s inými, také, u ktorých nestačí len ich technická znalosť. Vezmime si napríklad jazyk. Podrobnejšia ako ovládanie cudzieho jazyka je schopnosť písať a hovoriť ľahko a presne svojím materinským jazykom, no žiadne vzdelanie získané len znalosťou gramatických pravidiel sa nemôže porovnať s dôležitosťou štúdia jazyka z vyššieho hľadiska. S týmto sa viaže životný úspech aj neúspech.VYCH 202.2

Hlavnou požiadavkou na jazyk je, aby bol čistý, láskavý a pravdivý, čo môžeme označiť aj za vonkajšie vyjadrenie vnútorného pôvabu. Boh hovorí: „Napokon, premýšľajte bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo je spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chvalitebné.“ Filipským 4,8. A kde sú takéto myšlienky, tam bude aj také vyjadrovanie.VYCH 202.3

Najlepšou školou na štúdium jazyka je domov, ale práve toto sa často zanedbáva. Zostáva teda na učiteľovi, aby pomáhal svojim žiakom pri formovaní správnych rečových návykov.VYCH 202.4

Môže urobiť naozaj veľa pre zdolanie zlozvyku a kliatby spoločenstva, susedstva i domova – zlozvyku ohovárania, klebetenia a neláskavého posudzovania. Netreba pritom šetriť úsilím. Študentom prízvukujte, že to odhaľuje nedostatok kultúrnosti, jemnosti a pravej dobroty srdca, vyraďuje človeka zo skutočne kultivovanej a zušľachtenej spoločnosti na tomto svete a znemožňuje mu pripojiť sa k svätým v nebesiach.VYCH 202.5

Pri pomyslení na ľudožrúta, ktorý sa hostí na ešte teplom mäse svojej obete, nás obchádza hrôza, ale sú následky jeho konania strašnejšie ako zúfalstvo a skaza, ktoré spôsobili zle vyložené pohnútky, pošpinená povesť a rozpitvaný charakter? Deti i mládež by sme mali naučiť, čo o tom hovorí Boh:VYCH 203.1

„Smrť i život sú v moci jazyka.“ Príslovia 18,21. V Písme sú ohovárači v radoch tých, čo sú „nenávidiaci Boha“, s tými, čo „sú nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní“, „plní všelijakej nespravodlivosti, zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, lesti, zlomyseľnosti“. „Znali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť.“ Rimanom 1,30.31.29.32. Ten, koho Boh považuje za obyvateľa Siona, „zo srdca vraví pravdu“ a „netupí blížneho“. Žalm 15,2.3.VYCH 203.2

Božie slovo zavrhuje aj používanie nezmyselných fráz a planých slov, ktoré hraničia s bezbožnosťou. Zavrhuje klamné zdvorilosti, obchádzanie pravdy, zveličovanie a predstieranie, ktoré sú v spoločnosti i v obchodnom svete bežné. „Vaša reč nech je: Áno-áno, nie-nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“ Matúš 5,37.VYCH 203.3

„Ako šialenec, čo strieľa ohnivé strely a šípy, je človek, ktorý klame svojho blížneho a potom povie: Ja som len žartoval.“ Príslovia 26,18.19.VYCH 203.4

S klebetami sú úzko spojené skryté narážky a ľstivé upodozrievania. Človek s nečistým srdcom sa nimi snaží naznačiť zlo, ktoré sa neodvažuje otvorene vyjadriť. Mládež treba poučiť, aby sa vyhýbala každému náznaku takýchto spôsobov, akoby sa vyhýbala malomocenstvu.VYCH 203.5

U starých i mladých niet snáď viac prehliadanej chyby ako unáhlená a prudká reč. Za dostatočné ospravedlnenie považujú výhovorku: „Prestal som sa ovládať, ale v skutočnosti som to tak nemyslel.“ Písmo hovorí:VYCH 204.1

„Vidíš človeka unáhleného v rečiach? Blázon má väčšiu nádej ako on.“ Príslovia 29,20.VYCH 204.2

„Muž, ktorý neovláda svojho ducha, je ako preborené mesto bez hradieb.“ Príslovia 25,28.VYCH 204.3

V jedinom okamihu možno jazykom napáchať toľko zla, že ho neodčiní ani celoživotné pokánie. Koľko sŕdc bolo zlomených, koľko priateľov odcudzených a koľko životov zničených hrubými a unáhlenými slovami tých, čo mohli priniesť pomoc a uzdravenie!VYCH 204.4

„Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči.“ Príslovia 12,18.VYCH 204.5

Každé dieťa by sme mali čo najskôr začať viesť k tomu, aby nemyslelo len samo na seba. Zo všetkých dobrých povahových vlastností je táto tou najlepšou a je pre každé pravé životné dielo tým najpodstatnejším predpokladom.VYCH 204.6

Deti síce potrebujú uznanie, súcit a povzbudenie, ale musíme byť opatrní, aby sme v nich nevzbudzovali lásku k chvále. Nie je múdre venovať im prehnanú pozornosť či opakovať pred nimi ich šikovné výroky. Rodič i učiteľ, ktorí majú na zreteli pravý ideál charakteru a dosiahnuteľné možnosti, nemôžu pestovať a podporovať domýšľavosť. Nebudú v mládeži povzbudzovať túžbu a úsilie predvádzať svoje schopnosti a pokroky. Kto sa díva vyššie ako je sám, bude pokorný, a predsa dôstojný, takže ho neprivedie do rozpakov ani pompéznosť, ani ľudská veľkosť.VYCH 204.7

Charakterové pôvaby sa nerozvíjajú podľa nejakého ľubovoľného pravidla. Deje sa to vtedy, keď človek prebýva v čistej, vznešenej a pravdivej atmosfére. Tam, kde je čistota srdca a ušľachtilosť charakteru, tam sa zjaví aj čisté a šľachetné konanie a reč.VYCH 204.8

„Kto miluje čistotu srdca, koho pery sú láskavé, ten je kráľovým priateľom.“ Príslovia 22,11.VYCH 205.1

Ako je to s jazykom, je to aj s každým iným štúdiom, možno ním posilňovať a budovať charakter.VYCH 205.2

O žiadnom štúdiu to nie je natoľko pravdivé ako o histórii. Pozrime sa teraz na ňu z Božieho hľadiska.VYCH 205.3

Dejiny sa často vyučujú len ako správy o vzostupoch a pádoch kráľov, o dvorných intrigách a o víťazstvách a porážkach armád – rozprávanie o ctižiadosti a uchvacovaní moci, o podvodoch, krutosti a krviprelievaní. Ak sa vyučujú takto, ani výsledky nie sú na osoh. Chladná inventúra zločinov a ukrutností, zobrazovanie ohavností a násilností je sejbou, ktorá v mnohých prípadoch prináša ovocie zla.VYCH 205.4

Oveľa lepšie je učiť sa vo svetle Božieho slova o príčinách, ktoré viedli k vzostupom a pádom kráľovstiev. Mladý človek nech si preštuduje tieto záznamy a uvidí, ako sa pravý blahobyt národov spájal so zachovávaním božských zásad. Zistí cez dejiny veľkých reformačných hnutí, ako často tieto zásady, hoci opovrhované a nenávidené, svojich zástancov síce priviedli do väzení a na popraviská, ale i napriek týmto obetiam napokon triumfovali.VYCH 205.5

Takéto štúdium umožní mládeži širší pohľad na život. Pomôže im pochopiť čosi zo vzájomných vzťahov a závislostí, ako predivne sme pospájaní vo veľkom bratstve spoločností a národov i to, že útlak jedného člena prináša veľkú stratu pre všetkých.VYCH 205.6

Aj pri vyučovaní matematiky by sme mali postupovať prakticky. Naučme každého mladého človeka a každé dieťa nielen riešiť vymyslené problémy, ale aj viesť si presné záznamy o príjmoch a výdavkoch. Naučme ich správne používať peniaze tým, že im to umožníme. Či už im ich poskytujú rodičia, alebo si ich sami zarábajú, nech sa chlapci a dievčatá učia sami si vybrať a zakúpiť svoje odevy, knihy a ďalšie nevyhnutnosti. Tým, že si budú viesť záznamy o svojich výdavkoch, naučia sa tak, ako by sa žiadnym iným spôsobom nikdy nenaučili, poznať cenu peňazí. To im pomôže pochopiť, aký je na jednej strane rozdiel medzi pravým hospodárením a lakomstvom a na druhej strane medzi hospodárením a márnotratnosťou. Správnym vedením si tiež navyknú na dobročinnosť, čiže dávať nielen z momentálneho citového popudu, keď sú dojatí, ale pravidelne a systematicky.VYCH 205.7

Takýmto spôsobom môže každé štúdium pomôcť čo najlepšie pripraviť mužov a ženy na zvládnutie ich životných zodpovedností.VYCH 206.1