29. kapitola — Sobota

„Dal som im svoje soboty,
aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi;
nech vedia, že ja, Pán, som to,
ktorý ich posväcujem..“ Ezechiel 20,12.VYCH 215.1

Hodnotu soboty ako výchovného prostriedku nemožno oceniť. Čokoľvek od nás Boh žiada, znovu nám vracia obohatené a premenené jeho vlastnou slávou. Desiatok, ktorý Boh požadoval od Izraela, bol venovaný na to, aby uchoval medzi ľuďmi v jeho slávnej nádhere model svojho chrámu v nebesiach ako znamenie jeho prítomnosti na zemi. Tak sa nám úlomok nášho času, ktorý si žiada, vracia späť a nesie jeho meno a pečať. „Veď ona je znamením,“ hovorí Boh, „medzi mnou a vami..., aby sa poznalo, že ja som Pán,“ pretože „za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.“ 2. Mojžišova 31,13; 20,11. Sobota je znamením stvoriteľskej a vykupiteľskej moci, poukazuje na Boha ako na zdroj života a poznania, pripomína prvotnú slávu človeka, a tak dosviedča Boží zámer znovustvoriť nás na jeho vlastný obraz.VYCH 215.2

Sobota a rodina boli obe rovnako ustanovené v Edene a v Božom zámere sú nerozlučne spojené. V tento deň viac ako v hocktorý iný môžeme žiť životom Edenu. Božím plánom bolo, aby sa členovia rodiny združovali v práci i v štúdiu, v uctievaní i v oddychu – otec ako kňaz domácnosti a obaja, otec i matka, ako učitelia a spoločníci svojich detí. Následky hriechu však zmenili podmienky života a bránia tomuto združovaniu. Cez týždeň otec takmer nevidí tváre svojich detí, nemá príležitosť na spoločenstvo s nimi a ich vyučovanie. Požiadavkám námahy však Boh položil medze. Nad sobotou drží svoju milostivú ruku. Vo svoj vlastný deň zachováva rodine príležitosť na spoločenstvo s ním, s prírodou a medzi sebou navzájom.VYCH 215.3

Keďže sobota je pamätníkom stvoriteľskej moci, je to deň, kedy by sme sa mali zoznamovať s Bohom prostredníctvom jeho diel. V mysliach detí by sa mala spájať s krásou prírodných scenérií. Šťastná je rodina, ktorá môže ísť na miesto uctievania v sobotu tak, ako šiel Ježiš a jeho učeníci do synagógy – cez polia, po brehu jazera a cez háje. Šťastní sú tí rodičia, ktorí môžu svoje deti učiť Božiemu písanému slovu na príkladoch z otvorených stránok knihy prírody a môžu sa zhromažďovať pod zelenými stromami, na sviežom, čistom vzduchu, aby skúmali slovo a spievali chválospevy nebeskému otcovi.VYCH 216.1

Môžu si takto deti pripútať k svojim srdciam, a tým k Bohu putami, ktoré nebudú nikdy zlomené.VYCH 216.2

Možnosti soboty ako nástroja rozumového vzdelávania sú neoceniteľné. Učme sa úlohy sobotnej školy nie tak, že sa na učenie Písma letmo pozrieme v sobotu ráno, ale tak, že už v sobotu popoludní si ich starostlivo študujeme na nasledujúci týždeň a v priebehu týždňa si ich každý deň opakujeme a uvádzame si príklady. Tak sa nám úloha uchová v pamäti ako poklad, ktorý sa nikdy celkom nevytratí.VYCH 216.3

Rodičia a deti nech si pri počúvaní kázne dobre povšimnú text, citované verše a podľa možností aj sled myšlienok, aby ho doma mohli jeden druhému zopakovať. Zaženie to nielen únavu, s akou deti často kázanie počúvajú, ale vypestuje to vo všetkých pozornosť a sústredené myslenie.VYCH 216.4

Rozjímanie o takto uvedených témach otvorí študentovi poklady, o akých sa mu ani nesnívalo. Zažije realitu skúsenosti opísanej v Písme:VYCH 216.5

„Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca.“ Jeremiáš 15,16.VYCH 216.6

„Budem rozmýšľať o Tvojich ustanoveniach.“ „Vzácnejšie sú ako zlato, ako mnoho rýdzeho zlata; sú sladšie ako med, ako med z plástov.VYCH 216.7

„Napomínajú aj tvojho služobníka; kto ich zachováva, má hojnú odmenu.“ Žalm 119,48; 19,11.12.VYCH 217.1