34. kapitola — Disciplína

„Presviedčaj, karhaj, napomínaj
so všetkou trpezlivosťou a poúčaním..“ 2. Timoteovi 4,2.VYCH 246.1

Jedným z prvých, ktoré si dieťa potrebuje osvojiť, je poučenie o poslušnosti. Než je dosť veľké na to, aby mohlo správne chápať, môže sa naučiť poslúchať. Tento návyk sa dá upevniť láskavým, ale vytrvalým úsilím. Možno tak predísť neskorším konfliktom medzi vôľou a autoritou, ktoré silne prispievajú k odcudzeniu a zatrpknutosti voči rodičom a učiteľom a veľmi často vytvárajú odpor voči každej, ľudskej i božskej autorite.VYCH 246.2

Dieťa treba naučiť sebadôvere a sebakontrole. Preto, len čo je schopné správne chápať, musíme získať aj jeho rozum na podporu poslušnosti. Vždy s ním zaobchádzajme tak, aby mu bolo jasné, že poslušnosť je spravodlivá a rozumná. Pomôžme mu pochopiť, že všetko je podriadené zákonu a že neposlušnosť napokon vedie k nešťastiu a utrpeniu. Keď Boh hovorí „Nebudeš...“, tak nás tým s láskou varuje pred následkami neposlušnosti, aby nás uchránil pred škodami a stratami.VYCH 246.3

Vysvetlite dieťaťu, že rodičia i učitelia sú predstaviteľmi Boha, a že ak konajú v súlade s ním, sú domáce a školské nariadenia Božími zákonmi. Tak ako má dieťa preukazovať poslušnosť rodičom a učiteľom, majú zas oni preukazovať poslušnosť Bohu.VYCH 246.4

Predmetom štúdia rodičov i učiteľov by malo byť usmerňovanie rozvoja dieťaťa bez toho, aby sme mu v tom bránili prehnanou kontrolou. Priveľa riadenia škodí práve tak, ako keď je ho primálo. Snaha „zlomiť vôľu“ dieťaťa je hrozná chyba. Myseľ sa utvára rozlične; surová sila síce zabezpečí vonkajšie podriadenie, ale u mnohých detí je výsledkom o to rozhodnejšia vzbura srdca. Keby aj rodič či učiteľ uspel v dosiahnutí hľadanej kontroly, konečný výsledok môže byť pre dieťa nemenej škodlivý. Zviera sa cvičí, aby sa úplne podriadilo svojmu pánovi. On je zvieraťu rozumom, úsudkom i vôľou. Táto metóda, ktorá sa niekedy používa vo výchove detí, robí z nich však automaty. Myseľ, vôľa i svedomie sú pod cudzou kontrolou. Božím zámerom však nie je, aby myseľ kohokoľvek bola takto ovládaná. Tí, čo oslabujú a ničia individualitu, berú na seba zodpovednosť, ktorej výsledok nemôže byť dobrý. Kým je dieťa pod autoritou, môže sa správať ako dobre vycvičený vojak, ale keď sa kontrola stratí, zistíme, že povahe chýba sila a stálosť. Mládež, ktorá sa nikdy nenaučila sebaovládaniu, nepozná okrem požiadaviek rodičov a učiteľov žiadne zábrany. Keď ich nemá, dieťa nevie, ako využiť svoju slobodu, a často sa oddáva svojvôli, ktorá mu spôsobí skazu.VYCH 246.5

Keďže podriadenie vôle je pre niektorých žiakov omnoho ťažšie ako pre iných, mal by im to učiteľ čo najviac uľahčiť. Vôľu treba viesť a tvárniť, ale nikdy nie prehliadať a ničiť. Zachovajte mládeži silnú vôľu, pretože v životných zápasoch ju bude veľmi potrebovať.VYCH 247.1

Každé dieťa by malo správne chápať pravú silu vôle. Mali by sme ho viesť k tomu, aby jasne videlo, aká veľká zodpovednosť sa skrýva v tomto dare. Vôľa je v prirodzenosti človeka vládnucou silou, ktorá predstavuje moc rozhodovať sa a voliť. Každá ľudská bytosť vlastniaca rozum má schopnosť správneho výberu. V každej životnej skúsenosti nám znie Božie slovo: „Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť.“ Józua 24,15. Každý môže položiť svoju vôľu na stranu Boha, môže si zvoliť poslúchať ho, môže sa postaviť tam, kde ho nič neprinúti vykonať zlo. V každom mladom človeku a v každom dieťati spočíva moc a schopnosť s Božou pomocou si formovať ucelený charakter a žiť užitočným životom.VYCH 247.2

Rodič a učiteľ, ktorý týmto spôsobom vychováva dieťa k sebakontrole, bude mať z toho veľký úžitok a trvalý prospech. Povrchnému pozorovateľovi sa môže zdať, že takáto práca je nevýhodná. Možno, že ani nebude hodnotená tak dobre, ako práca toho, kto má myseľ a vôľu dieťaťa pod svojou absolútnou kontrolou, ale po rokoch sa na základe výsledkov ukáže, ktorá výchovná metóda bola lepšia.VYCH 248.1

V styku so žiakmi sa múdry vychovávateľ usiluje o to, aby v nich vzbudil dôveru a posilnil ich zmysel pre čestnosť. Naša dôvera je im veľmi prospešná. Aj mnohé malé deti majú veľký zmysel pre čestnosť; všetci chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo s dôverou a úctou a majú na to plné právo. Nie je dobré, ak majú pocit, že bez nášho dozoru sa nesmú ani pohnúť. Podozrievavosť demoralizuje a plodí práve to zlo, ktorému by sme sa mohli snažiť zabrániť. V styku so svojimi žiakmi si majú učitelia namiesto ustavičného dozoru, akoby ich podozrievali z niečoho zlého, všímať prejavy nepokojnej mysle a vplývať na nich tak, aby zlu účinne zabránili. Prebúdzajte v mládeži pocit dôvery, lebo je len pár takých, ktorí nebudú chcieť dokázať, že sú vašej dôvery hodni.VYCH 248.2

Z rovnakého dôvodu je lepšie žiadať, ako prikazovať. Oslovený má možnosť dokázať, že je verný správnym zásadám. Jeho poslušnosť bude viac výsledkom voľby, než donútenia.VYCH 248.3

Pravidlá, ktoré vládnu v triede, by mali byť hlasom školy. Každá zásada by mala byť študentovi predložená tak, aby sa mohol presvedčiť o jej spravodlivosti. Pocíti tak zodpovednosť za rešpektovanie pravidiel, lebo ich sám pomáhal vytvárať.VYCH 248.4

Pravidiel stačí niekoľko a treba ich dobre zvážiť, ale keď sú už vytvorené, treba ich presadzovať. Naša myseľ sa učí akceptovať a adaptovať sa na to, čo zjavne nemožno meniť, ale tam, kde vládne prílišná zhovievavosť, prebúdzajú sa rôzne túžby, nádeje a neistota, čo má za následok nespokojnosť, podráždenosť a nepoddajnosť.VYCH 248.5

Malo by byť jasné, že Božia vláda nepozná žiaden kompromis so zlom. Neposlušnosť sa nesmie tolerovať doma ani v škole. Nikto, komu leží na srdci blaho tých, o ktorých sa stará, nebude robiť kompromisy s tvrdohlavou zaťatosťou, ktorá vzdoruje autorite.VYCH 249.1

„Blázni sa vysmievajú hriechu.“ Príslovia 14,9. Mali by sme sa vyvarovať pred tým, aby sme hriech považovali za maličkosť. Jeho moc nad činiteľom neprávosti je hrozná. „Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov.“ Príslovia 5,22. Najväčším zlom páchaným na dieťati a mladom človeku je, ak ho nechávame spútaného v okovách jeho zlozvyku.VYCH 249.2

Mládež má vrodenú lásku k slobode, túži po voľnosti, potrebuje si však uvedomiť, že z týchto neoceniteľných požehnaní sa môže tešiť len vtedy, keď je poslušná voči Božiemu zákonu. Tento zákon zaručuje pravú slobodu a voľnosť. Označuje a zakazuje všetko, čo ponižuje a zotročuje, a tak poslušnému ponúka ochranu pred mocou zla.VYCH 249.3

Žalmista hovorí: „Tak budem kráčať bezpečnou cestou, lebo dbám na tvoje príkazy.“ „Tvoje ustanovenia sú mi rozkošou, sú mojimi radcami.“ Žalm 119,45.24.VYCH 249.4

Pri našom úsilí o nápravu zla si musíme dávať pozor na zlozvyk vyhľadávať chyby a karhať. Ustavičné karhanie pôsobí zmätok, a nie nápravu. Často je u tých najvnímavejších myslí atmosféra necitlivej kritickosti osudná pre ich úsilie. V dychu mrazivého vetra nerozkvitol ešte ani jeden kvet.VYCH 249.5

Dieťa, ktoré často karhajú za nejakú zvláštnu chybu, začne na ňu pozerať ako na nejakú svojráznosť, proti čomu je márne bojovať. Vedie to k znechuteniu a beznádeji, ktoré sa často skrývajú pod zdanlivou ľahostajnosťou alebo vystatovačnosťou.VYCH 249.6

Pokarhanie napĺňa svoj pravý zmysel vtedy, keď si previnilec uvedomí svoju chybu a chce ju napraviť. Keď sa to dosiahlo, usmernite ho k zdroju odpustenia a moci. Usilujte sa zachovať jeho sebaúctu a povzbudiť jeho odhodlanie a nádej.VYCH 250.1

Táto práca je zo všetkých, ktoré boli ľuďom zverené, najdôležitejšia, najkrajšia a najťažšia. Vyžaduje si neobyčajnú taktnosť a vnímavosť, poznanie ľudskej prirodzenosti, božskú vieru a trpezlivosť, ochotu pracovať, bdieť a čakať.VYCH 250.2

Tí, ktorí chcú ovládať iných, musia najprv ovládať seba. Akýkoľvek unáhlený prístup k dieťaťu alebo mladému človeku vyvolá ich odpor. Keď učiteľ alebo rodič stráca trpezlivosť, radšej nech zmĺkne. V mlčaní je úžasná moc.VYCH 250.3

Učiteľ musí byť pripravený na stretnutie s prevrátenými povahami a zatvrdnutými srdcami. Nemal by však nikdy zabudnúť na to, že aj on sám bol kedysi dieťaťom, ktoré potrebovalo disciplínu. Veď i teraz, napriek výhodám veku, vzdelania a skúseností sa sám často zmýli a potrebuje odpustenie a znášanlivosť. Pri výchove mládeže by mal pamätať na to, že je v kontakte s ľuďmi, ktorí majú podobný sklon k zlému ako on sám. Takmer všetkému sa ešte len musia učiť a pre niektorých je to ťažšie ako pre ostatných. S citlivými a nervóznymi žiakmi by mal zaobchádzať veľmi jemne. Vedomie vlastnej nedokonalosti by ho malo ustavične viesť k tomu, aby prejavoval súcit a znášanlivosť s tými, ktorí tiež zápasia s ťažkosťami.VYCH 250.4

Spasiteľovo pravidlo – „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“ (Lukáš 6,31) – by malo byť pravidlom všetkých, čo vychovávajú deti a mládež. Sú to mladší členovia Božej rodiny a spolu s nami sú z jeho milosti dedičmi života. Kristovo pravidlo treba posvätne zachovávať aj voči najzaostávajúcejším, najmladším, najviac chybujúcim, ba aj voči blúdiacim a vzpurným.VYCH 250.5

Toto učiteľovi pomôže, aby sa vyhýbal tomu, žeby chyby a omyly svojich žiakov vynášal na verejnosť. Bude sa snažiť, aby žiaka nekarhal a netrestal v prítomnosti iných. Nevylúči študenta bez vynaloženia všemožného úsilia na jeho nápravu. Keď to však študentovi nie je na úžitok, ba práve naopak, jeho vzdor a opovrhovanie autoritou podvracajú vedenie školy a jeho vplyv sa prenáša na ostatných, potom sa jeho vylúčenie stáva nevyhnutnosťou. Mnohých by však hanba verejného vylúčenia priviedla do úplnej ľahostajnosti a skazy. Vo väčšine prípadov treba postupovať s citom. Po porade a v spolupráci s rodičmi môže učiteľ taktne dohodnúť vystúpenie študenta zo školy.VYCH 251.1

Dnešná doba je nebezpečná najmä pre mládež. Pokušenia na ňu doliehajú zo všetkých strán, a pretože ju môžu ľahko strhnúť dolu prúdom, treba vynaložiť čo najmocnejšie úsilie, aby sa tomu nebála vzoprieť. Každá škola by sa pokúšanej mládeži mala stať „útočiskovým mestom“, miestom, kde sa ich pochabosti posudzujú trpezlivo a múdro. Učitelia, ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť, sa nedajú vyprovokovať svojhlavými a neposlušnými žiakmi. Ich zákonom reči bude za každých okolností len láskavosť a miernosť, trpezlivosť a sebaovládanie. Zhovievavosť a súcit sa však musia spájať so spravodlivosťou. Keď je nevyhnutné udeliť pokarhanie, ich slová nebudú prehnané, ale skôr mierne. Previnilcovi predložia jeho priestupky a pomôžu mu, aby sa spamätal. Každý pravý učiteľ cíti, že ak sa má pomýliť, tak radšej na strane zhovievavosti, než na strane prísnosti.VYCH 251.2

Mnohí mladí ľudia, o ktorých si myslíme, že sú nenapraviteľní, nemajú srdcia až také tvrdé, ako sa zdá. Keď si učiteľ získa dôveru pokúšaného, keď v jeho povahe postrehne a rozvinie dobro, môže v mnohých prípadoch napraviť zlo bez toho, žeby naň upozorňoval.VYCH 251.3

Božský Učiteľ znášal blúdiacich napriek všetkej ich prevrátenosti. Jeho láska k nim nechladne, jeho úsilie získať si ich neustáva. S otvorenou náručou chce stále vítať tých, čo blúdia a búria sa, ba i tých, čo odpadli. Bezmocnosť malého dieťaťa, ktoré je vystavené hrubému zaobchádzaniu, sa bolestne dotýka aj jeho srdca. K jeho sluchu nikdy nedolieha zbytočne volanie ľudského utrpenia.VYCH 252.1

Všetci sú vzácni v jeho očiach, no hrubé, mrzuté a nepoddajné sklony najviac volajú po jeho súcite a láske, pretože pozná príčiny týchto prejavov. Tomu, kto ľahko prepadá pokušeniu bludu, venuje osobitnú starostlivosť.VYCH 252.2

Každý rodič a každý učiteľ by mal pestovať vlastnosti toho, ktorý berie záležitosti utláčaných, trpiacich a pokúšaných za svoje vlastné. Mal by byť taký, aby mohol „spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže aj sám podlieha slabostiam“. Židom 5,2. Ježiš s nami zaobchádza omnoho lepšie, než si zaslúžime a tak ako sa on správa k nám, máme aj my pristupovať k iným. Konanie každého rodiča a učiteľa je neospravedlniteľné, ak sa nepodobá tomu, ktoré by za podobných okolností prejavil Spasiteľ.VYCH 252.3