Stretnutie s disciplínou života

Po domácej a školskej disciplíne nás všetkých čaká prísna disciplína života. Každé dieťa a mladého človeka by sme mali jasne poučiť, ako sa na stretnutie s ňou múdro pripraviť. Je pravdou, že Boh nás miluje, že pôsobí v prospech nášho šťastia a že keby sa jeho zákon vždy zachovával, nevedeli by sme, čo je to utrpenie. Ale práve takou pravdou je aj to, že na tomto svete ako následok hriechu vošli do každého života ťažkosti a bremená. Deťom a mládeži môžeme do života najlepšie pomôcť tým, že ich naučíme tieto ťažkosti a bremená statočne niesť. Mali by sme im samozrejme prejavovať súcit, ale nikdy nie tak, aby sme v nich vzbudzovali sebaľútosť. Potrebujú to, čo ich povzbudí a posilní, a nie to, čo by ich oslabilo.VYCH 252.4

Naučme ich, že tento svet nie je vojenská prehliadka, ale bojové pole. Všetci sú povolaní na to, aby ako dobrí vojaci znášali svoje ťažkosti. Naučme ich, že pravá skúška charakteru spočíva v ochote niesť bremená, zaujať náročné miesto, vykonať prácu, ktorú vykonať treba, i keď to neprináša žiadne svetské uznanie alebo odmenu.VYCH 253.1

Pravý prístup k skúške nespočíva v snahe uniknúť jej, ale v jej zdolaní. To platí pre skorú i neskorú disciplínu. Zanedbanie skorého výcviku dieťaťa a následné posilnenie nesprávnych tendencií veľmi sťažuje jeho ďalšiu výchovu a z disciplíny často robí veľmi bolestivý proces. So zreteľom na prichádzajúcu vyššiu radosť však možno na túto bolesť zabudnúť.VYCH 253.2

Učme deti a mládež, že každá prekonaná chyba, omyl a ťažkosť sa stáva stupienkom k lepším a vyšším veciam. Práve touto skúsenosťou dosiahli úspech tí, ktorým život stál za to žiť. (Vynechaná básnička.)VYCH 253.3

„Keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“ 2. Korinťanom 4,18. Výmena, ktorú pri zapieraní sebeckých túžob a sklonov konáme, je výmenou bezcenného a dočasného za vzácne a trvalé. Nie je to obeť, ale nekonečný zisk.VYCH 253.4

„Niečo lepšie“, to je heslo výchovy, pravidlo každého ozajstného žitia. Namiesto všetkého toho, čoho nás Kristus vyzýva zrieknuť sa, nám ponúka niečo lepšie. Mládež často sleduje ciele, snahy a zábavy, ktoré nie sú síce zlé, ale nedosahujú to najvyššie dobro. Odvracajú život od jeho najvznešenejšieho cieľa. Svojvoľné opatrenia a priame zákazy nemusia uspieť, aby sa mladí ľudia vzdali toho, čo je pre nich drahé. Veďme ich však k niečomu lepšiemu než je vystatovačnosť, ctižiadosť a samoľúbosť. Priveďme ich do kontaktu s pravou krásou, vyššími princípmi a vznešenejšími životmi. Nech hľadia na toho, na ktorom je „všetko pôvabné“. Pieseň Šalamúnova 5,16. Keď sa ich pohľad na neho raz uprie, ich život nájde svoje ohnisko. Nadšenie, radostná odovzdanosť a vášnivá horlivosť mládeže tu nachádzajú svoj pravý objekt. Povinnosť sa stáva radosťou a obeť pôžitkom. Uctievať Krista, byť ako on a pracovať ako on, to je najvyššia životná ambícia a najväčšia radosť.VYCH 253.5

„Láska Kristova nás núti.“ 2. Korinťanom 5,14.VYCH 254.1