9. kapitola — Vysvetlenie jeho metód

„Zjavil som Tvoje meno ľuďom,
ktorých si mi dal..“ Ján 17,6.VYCH 72.1

Najúplnejšie vysvetlenie metód Krista ako učiteľa možno nájsť v jeho výchove prvých dvanástich učeníkov. Na týchto mužoch mala spočinúť ťarcha zodpovednosti. Kristus si ich vybral, aby ich mohol naplniť svojím Duchom a oni aby potom pokračovali v jeho diele na zemi, keď ju on opustí. Práve im doprial prednosť svojho spoločenstva. Osobným spojením vpečatil do týchto vyvolených spolupracovníkov seba samého. „Ten život sa zjavil,“ hovorí milovaný Ján, „a my sme ho videli a svedčíme a zvestujeme vám.“ 1. Jána 1,2.VYCH 72.2

Len spoločenstvom mysle s mysľou, srdca so srdcom, ľudského s božským možno zdieľať tú oživujúcu silu, ktorú má poskytovať pravá výchova. Jedine život plodí znovu život.VYCH 72.3

Pri príprave svojich učeníkov sledoval Spasiteľ systém vzdelávania zavedený na počiatku. Prvých dvanásť vyvolených učeníkov spolu s niekoľkými ďalšími, ktorí boli s nimi z času na čas v spojení, tvorilo Ježišovu rodinu. Boli s ním v dome, pri stole, v súkromí i na poli. Sprevádzali ho na cestách, prežívali s ním jeho skúšky a podľa možností sa zapájali aj do jeho diela.VYCH 72.4

Učil ich na úbočí vrchu, pri mori alebo z rybárskej loďky a niekedy, keď spolu kráčali po ceste. Kedykoľvek hovoril k zástupu, učeníci vždy tvorili jeho najbližší okruh poslucháčov. Chceli byť v jeho blízkosti, aby im neuniklo žiadne z jeho naučení. Boli pozornými poslucháčmi, dychtivými porozumieť pravdám, ktorým mali učiť vo všetkých krajinách a po všetky veky.VYCH 72.5

Prví Ježišovi žiaci boli vybratí z radov obyčajného ľudu. Títo rybári z Galiley boli pokorní, neškolení v učení a zvykoch rabínov, ale vycvičení prísnou disciplínou námahy a ťažkostí. Boli to však muži vrodených schopností a učenlivého ducha. Preto ich Spasiteľ povolal, aby sa stali jeho spolupracovníkmi. Dal im aj privilégium trojročnej prípravy u najväčšieho vychovávateľa, akého kedy svet poznal.VYCH 72.6

Medzi týmito prvými učeníkmi boli veľké rozdiely. Mali byť učiteľmi sveta, a pritom predstavovali široké spektrum charakterov. Bol tu Lévi Matúš, publikán povolaný z ruchu obchodného života a zo služieb Rímskej ríše; zelóta Šimon, nekompromisný nepriateľ imperiálnej autority; impulzívny, sebestačný a vrúcny Peter so svojím bratom Ondrejom; Judejčan Judáš, uhladený, schopný, no nízkeho ducha; Filip a Tomáš, verní a horliví, no váhaví veriť; Jakub mladší a Júda, medzi bratmi menej význační, ale muži veľkej vnútornej sily, ktorí mali nielen svoje chyby, ale aj prednosti; Natanael, dieťa úprimnosti a dôvery; a ctižiadostiví, ale láskyplní Zebedeovi synovia.VYCH 73.1

V záujme úspešného pokračovania diela potrebovali títo učeníci, svojou prirodzenou povahou, výchovou a svojimi životnými návykmi takí rozdielni, dosiahnuť jednotu cítenia, myslenia a konania. Kristovým zámerom bolo zabezpečiť túto jednotu tak, že sa ich snažil uviesť do jednoty so sebou samým. Bremeno jeho namáhavej práce pre nich je vyjadrené v jeho modlitbe Otcovi: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja som v tebe, aby aj oni v nás boli jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal... a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ Ján 17,21-23.VYCH 73.2