Víťaziť vierou

Pravda o tom, že človek „ako zmýšľa v duši, taký je“, (Príslovia 23,7) nachádza ďalšiu ilustráciu v skúsenosti Izraela. Na hraniciach Kanaánu sa vyzvedači vrátili z prieskumu krajiny a predniesli svoje správy. Krása a úrodnosť krajiny sa stratili zo zreteľa pre obavy z ťažkostí pri jej obsadzovaní. Ich vieru podlomili nebotyčné hradby miest, obrovití bojovníci a železné vozy. Všetok zástup opakoval rozhodnutie maloverných vyzvedačov a Boha nebral vôbec do úvahy. „Nemôžeme vystúpiť hore k ľudu, lebo sú mocnejší ako my.“ 4. Mojžišova 13,32 ROH; 4. Mojžišova 13,31 ECAV. Ich slová sa potvrdili. Neboli schopní vystúpiť, a tak dožili na púšti.VYCH 128.3

Dvaja z dvanástich, ktorí si krajinu prezreli, však zmýšľali inak: „Zaujmime krajinu, lebo ju určite premôžeme.“ 4. Mojžišova 13,31 ROH; 4. Mojžišova 13,30 ECAV. Naliehali na ľud, lebo počítali s Božím zasľúbením, ktoré je väčšie než obri, ohradené mestá či železné vozy. Pre nich bolo pravdivé ich slovo. Napriek tomu, že spolu so svojimi bratmi zdieľali štyridsaťročné putovanie, Káleb a Jozua vstúpili do zasľúbenej krajiny. Káleb mal rovnako odvážne srdce, ako keď s Jah-veho zástupmi odchádzal z Egypta, a tak si ako svoj podiel žiadal a dostal pevnosť obrov. V Božej sile vyhnal Kanaáncov. Vinohrady a olivové háje sa stali jeho vlastníctvom. Zbabelci a vzbúrenci zahynuli v pustatine, no muži viery jedli hrozno z údolia Eškól.VYCH 129.1

Žiadnu pravdu nepredstavuje Biblia v jasnejšom svetle než nebezpečenstvo čo len jediného odklonu od toho, čo je správne, nebezpečenstvo nielen pre páchateľa neprávosti, ale aj pre všetkých, ktorých zasiahne jej vplyv. Príklad má úžasnú moc a keď prenikne do zlých sklonov našej prirodzenosti, stáva sa takmer neodolateľným.VYCH 129.2

Najpevnejšou baštou neresti v našom svete nie je nehanebný život zvrhlého hriešnika či zvrhlého vydedenca, ale taký, ktorý sa inak javí cnostný, počestný a ušľachtilý, no živí sa v ňom jediný hriech a ovláda ho jediná neresť. Pre dušu, ktorá skryto zápasí s nejakým obrovským pokušením a trasie sa na samom pokraji priepasti, je takýto príklad jedným z najsilnejších zvodov. Ak človek obdarený vysokým chápaním života, pravdy a cti napriek tomu svojvoľne prestupuje čo len jediný predpis Božieho svätého zákona, zmenil svoje vznešené dary na lákadlá hriechu. Geniálne na-danie, talent, súcit i šľachetné a láskavé skutky sa tak môžu stať satanovými vábničkami do priepasti skazy.VYCH 129.3

Preto dáva Boh toľko príkladov, ktoré ukazujú na následky čo len jediného nesprávneho činu. Od onoho smutného prípadu, ktorý spôsobil stratu Edenu a priniesol na svet smrť a všetku našu biedu až po správu o tom, ktorý za tridsať kúskov striebra zapredal Pána slávy, poskytujú biblické životopisy mnohé takéto príklady ako výstražné svetlá pred odbočkami z cesty života.VYCH 129.4

Následky čo len jediného podľahnutia ľudskej slabosti a omylu ako ovocia zľahostajnenia vo viere by nás mali varovať.VYCH 130.1

Eliáš jediným zlyhaním viery ochromil svoje celoživotné dielo. Bremeno, ktoré niesol za Izraela, bolo ťažké. Varoval národ pred modloslužbou a prežíval tiesnivú samotu, keď počas tri a pol roka hladu vyzeral nejaký prejav pokánia. Sám stál za svojím Bohom na vrchu Karmel. Mocou viery bolo zvrhnuté modlárstvo a požehnaný dážď čakal na svoje vyliatie na Izraela, no Eliáš vo svojej únave a slabosti ušiel pred hrozbami Jezábel a osamotený sa modlil v púšti, aby smel zomrieť. Jeho viera zlyhala. Dielo, ktoré začal, nemal dokončiť. Boh ho vyzval, aby pomazal iného, ktorý bude prorokom namiesto neho.VYCH 130.2

Dobre si však všimol horlivosť svojho služobníka. Eliáš nemal zahynúť v zúfalstve a samote na pustatine. Nemal zostúpiť ani do hrobu, ale vystúpiť s anjelmi do prítomnosti Božej slávy.VYCH 130.3

Tieto životné príbehy hovoria o tom, že jedného dňa každá ľudská bytosť pochopí, že hriech prináša len hanbu a záhubu, že nevera prináša zlyhanie, no Božia milosť siaha do najhlbších hĺbok, vierou dvíha kajúcnu dušu, aby mala podiel na prijatí za Božie dieťa.VYCH 130.4