Vzkriesenie Mŕtvych.

Počas hrozného zemotrasu, kým blesky šľahajú a hromy dunia, hlas Syna Božieho vyvoláva spiacich svätých z ích hrobov. Pohladiac na hroby spravodlivých, pozdvihne pravicu k nebu a zavolá: “Zobuďte sa, zobuďte sa, zobuďte sa, vy, ktorí spíte v prachu zeme a vstaňte!” Po celej šírke a diaľke zeme zaduní pod nohami vychádzajúcej veľkej armády — ľudia všetkých národov, pokolení, jazykov a ľudu. Zo žalára smrti vy-VZV 300.4

chádzajú, odiati súc nesmrteľnou slávou a volajú: “Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde tvoje víťazstvo?!” A živí spravodliví i vzkriesení svätí spoja svoje hlasy v dlhom, veselom víťaz-nom, slávnom volaní.VZV 302.1

Všetci výjdu zo svojich hrobov v tej samej podobe ako keď vstupovali do nich. Adam, ktorý stojí v povstavšom zástupe, je vysokej postavy a majestátnej podoby Božieho Syna. Predstavuje značný rozdiel vzhľadom k ľudstvu pozdejších pokolení ; v čom sa ukazuje veľká zvrhlosť a úpadok ľudského pokolenia. Avšak všetci vstávajú so sviežosťou a silou večnej mladosti. Na počiatku bol človek stvorený k Božiemu obrazu, nielen povahou, ale aj telom a tvárnosťou. Hriech znetvoril a takmer zničil Božský obraz; ale P. Kristus prišiel obnoviť to, čo bolo ztratené. On zmení naše podlé telá a pretvorí ich dľa Svojho slávneho tela. Smrteľné, porušiteľné telá zbavené pôvabu kedysi poškvrneného hriechom, stanú sa dokonalými, krásnymi a nesmrteľnými. Všetky nedostatky a ohyzdnosti zostanú v hrobe. Navrátení k stromu života v dávno ztratenom Raji, vykúpení “vyrastú” k úplnej postave plemena v jeho prvotnej sláve. Všetky telesné stopy kliatby hriecha budú odstránené, a verní P. Krista zjavia sa “v kráse P. Boha nášho”, svojou mysľou, dušou i telom zrkadliac dokonalý obraz Pána nášho. —, obdivu-hodné vykúpenie! o ktorom sa dlho hovorilo, o ktorom sa rozjímalo s dychtivou predtuchou, ale ktorému sa nikdy úplne nerozumelo.VZV 302.2

Živí spravodliví sú premenení “naraz, v okamihu”. Na zavznenie Božieho hlasu, boli oslávení; teraz sú učinení nesmrteľnými, a so vzkriesenými svätými sú vyzdvihnutí hore, postretnúť sa s Pánom v povetrí. Sv. anjelia “shromaždia vyvolených od štyroch strán sveta, od jedného konca neba k druhému”. Anjelia prinášajú malé deti do náručia ich matkám. Priatelia dlho rozlúčení smrťou sú znova spojení, aby sa už nikdy viac nerozlúčili, a za radostného spevu spoločne vystupujú k Božiemu mestu.VZV 302.3

Na každej strane oblakového vozu sú krýdla a pod nim sú živé kola; a vôz ženúc sa na hore, kolá volajú : “Svätý! aj krý- dla volajú: “Svätý!” aj družina anjelov tiež volajú: “Svätý, svätý, svätý P. Bôh Všemohúci!” A vykúpení kričia: “Hallelujah!” a vôz sa hýbä vopred k Novému Jeruzalemu.VZV 302.4