Veľké Zemotrasenie.

Pisateľ Kn. Zjavenia opisujúc prvé znamenia, ktoré majú predchádzať druhý príchod P. Krista, povedá: “Nastalo veľké zemotrasenie, a slnko zčerňalo ako srstené vrece, a mesiac bol celý ako krv.” Zjav. 6: 12. Dľa splnenia tohto proroctva, nastalo r. 1755. najhroznejšie zemotrasenie, aké kedy bolo zaznamenané v dejinách. Trebárs známe čo Lisabonské zemotrase-nie, predsa však zasiahlo väčšinu Europy, Afriky a Ameriky. Pocítené bolo aj na Greenlande, v Anglii i v írsku, v Švédsku i Norvédžsku, v Záp. Indii aj na Ostrove Madeira. Zasiahlo rozlohu nie menšiu ako 4,000,000 štvorcových míľ. V Afrike bol otras skoro tak silný ako aj v Eur—pe. Veľká čiasť Aldžíra bola zničená, a neďaleko Marokka bola osada, čítajúca osem abo deväť tisíc obyvateľov, smetená s povrchu zemského. Ni- čiaca vlna zaplavila pobrežie Španielska a Afriky potopiac mestá a spôsobiac zkazu.VZV 56.3

V Španielsku a Portugálsku otras sa prejavil najzúrivejšie. V Cadize vraj bolo vzduté vlnobitie 60 stôp vysoké. Vrchy, “niektoré najvyššie v Portugálsku, otriasaly sa v samých základoch, niektorých končiare sa rozpukly, otvorily a rozdeliac sa podivu-hodným spôsobom, obrovské čiaste z nich vrhnuté boly do údolia. Vypráva sa, že plamene vychádzaly z týchto vrchov.” — Sir Chas. Lyell, “Foundation of Geology,” str. 495.VZV 57.1

V Lisabone “bolo počuť hromový rachot pod zemou, za ktorým nasledoval mohútny otras, ktorý zboril väčšiu čiasť mesta. Asi za šesť minúť zahynulo 60,000 osôb. Hladina morská najdriev upadla a pobrežie sa vysušilo; potom vody mora valiac sa vystúpily viac ako 50 stôp nad normálnu hladinu.” “Medzi inými mimoriadnými udalosťmi, ktoré dľa vypravovania sa prihodily v Lisabone pri tejto zkaze, bolo tiež zrúcanie nového nábrežia, postaveného úplne z mramoru s nesmiernymi výlohami. Veľký zástup ľudí sa tam shromaždil, aby sa zachránil pred padajúcimi troskami domov; ale nábrežie sa náhle prepadlo so všetkými ľuďmi, tak že ani jedna mrtvola nebola vynesená vodou na povrch.” — Tamtiež, str. 495.VZV 57.2

“Po otrase sa ihneď zrútily všetky kostoly a kláštory, a takmer všetky veľké verejné búdovy, aj vyše štvrtiny domov. Asi o dve hodiny po zemotrasení vypukly požiare v rôznych čiastkach mesta, a zúrily takmer za tri dni tak divoko, že mesto bolo úplne zpustošené. Zemotrasenie prišlo vo sviatok, keď kostoly a kláštory boly plné ľuďmi, z ktorých málo-ktorí vyviazli životom.”VZV 57.3

“Hrôza medzi ľudom bola neopísateľnou. Nikto neplakal; príčinou zdesenia nebolo sĺz. Ľud behal sem-a-tam takmer bez seba od strachu a úžasu, tlčúc sa v prsia a chytajúc si hlavy, kričali: Misericordia! (Koniec sveta nastal!) Matky zabudly na svoje deti a behaly s krížami i sv. obrazmi. Na nešťastie, mnohí sa uchýlili do kostolov pre ochranu; lež márne boly sviatosti odkryté, márne boly oltáre objímané úbožiakmi; obrazy, kňazi i ľud — všetko bolo pochované v jednej spoločnej srúcanine.” Odhadovalo sa, že 90,000 osôb prišlo o život v ten osudny deň.” — Encyclopedia Americana, čl “Lisabon”.VZV 57.4