Doba Vyšetrovania.

Dielo vyšetrujúceho súdu a vytierania hriechov má byť dokončené pred druhým príchodom Pána. Poneváč mrtví majú byť súdení pre veci napísané v knihách, je nemožné vytreť hriechy Tudí až bude po súde, keď ich prípady majú byť vy- šetrované. Avšak ap. Peter výslovne povedá, že hriechy veriacich budú vytreté, keď “prídu časy rozvlaženia od tvári Pánovej, a poslal by Ježiša Krista.” Skut. 3: 19, 20. Až bude vyšetrujúci súd skončený, P. Kristus príjde, a s Nim aj Jeho odmena pre každého dľa jeho skutkov.VZV 152.3

Veľkňaz v Staro-Zákonnej službe, vykonajúc očistenie Izraela, vyšiel von a požehnal shromaždenie. Tak i P. Kristus ku koncu Svojho sprostredkovateľského diela, príjde “bez hriechu k spaseniu” (Žid. 9:28), aby požehnal Svoj čakajúci ľud životom večným. Ako kňaz, odstrániac hriechy zo svätyne, shrnúl ich na hlavu obetného kozia, tak P. Kristus vloží všetky tieto hriechy na Satana, pôvodcu a podnecovateľa hriechu. Obetný kozel nesúci hriechy Izraela, bol zavedený “do pusta-tiny”, tak i Satan nesúci vinu všetkých hriechov, ku spáchaniu ktorých on ľud Boží sviedol, bude za 1,000 rokov uväznený na zemi, ktorá bude pustá, bez obyvateľstva, a vytrpí konečne plný trest za hriech v plameňoch, ktoré zničia všetkých bezbožných. Takto ten veľký plán vykúpenia bude uskutočnený konečným vyhladením hriechu, a vykúpením všetkých, ktorí boli ochotní odriecť sa zla. Vidz 3. Mojž. 16:22.VZV 153.1

V čase ustanovenom k súdu — po ukončení tých 2,300 dňov, r. 1844. — začalo vyšetrovanie a vytieranie hriechov. Všetci, ktorí kedy na seba vzali meno P. Kristovo, musia prejsť cez vyšetrujúci súd. Živi i mrtvi budu súdení “podľa toho, ako je písané v knihách, t. j. “podľa skutkov svojich”.VZV 153.2

Hriechy, ktoré neboly oľutované a zanechané, nebudú odpustené ani vytreté z knihy záznamov, a budú svedčiť proti hriešnikovi v deň Boží. Mohol spáchať svoje zločiny za denného svetla a či v nočnej temnote, ale vždy boly odkryté a zjavné pred Tým, s ktorým všetci máme do činenia. Anjelia Boží boli svedkovia každého hriechu a zapísali ho do neomýlnych záznamov. Hriech môže byť zatajený, zaprený, skrytý pred rodičmi, ženou, mužom a deťmi; nikto okrem vinníka nemusí mať podozrenie, že sa stalo niečo hrozného; avšak v nebesiach všetko je o ňom známe. Temnota najtemnejšej noci, tajnosti všetkých klamných umení nestačí k zakrytiu jedinej myšlienky pred zrakom Večného. P. Bôh má prísny záznam o každej nespravodlivosti a o každom nesprávnom jednaní. On sa nemýli pri posudzovaní povahy. Ľudia môžu byť oklamaní tými, ktorí sú zkazení v srdci svojom, ale P. Bôh preniká každú pretvárku, a číta vňútorný život.VZV 153.3

Aká to vážna myšlienka! Deň za dňom odchádza do večnosti, a každý nese svoje bremä záznamov pre knihy nebeské. Slovo raz prehovorené, skutok raz vykonaný, nemôže nikdy byť odvolaný. Anjelia už zaznamenali dobré i zlé. Najmocnejší podmaniteľ na zemi nemôže privolať nazpäť záznam jediného dňa. Naše činy, naše slová i naše najtajnejšie pohnútky, všetky majú svoju váhu pri rozhodování nášho osudu pre blaho alebo pre bôľ. Trebárs by sme na všetko zabudli, predsa však všetko bude svedoctvom pre naše ospravodlivenie abo pre odsúdenie.VZV 154.1

Ako ťahy obličaja sú zachytené s neomýlnou presnosťou na hladkej ploche umelca, tak je povaha verne zaznačená v knihách nahore. Predsa však, ako málo sa ľudia starajú o záznam ktorý raz bude prezeraný nebeskými bytnostiami. Keby mohol závoj byť odhrnutý, ktorý delí viditeľný svet od neviditeľného, a keby synovia ľudskí mohli vidieť anjela zaznamenávajúciho každé slovo a každý čin, s ktorým sa znova musia postretnúť pred súdom, ako mnoho slov denne vyslovovaných by zostalo nevyrieknutých, ako mnoho činov by zostá'o nevykonaných!VZV 154.2

Na súde bude povšimnuté zneužitie každej schopnosti. Ako sme tŕžili hrivnou nám sverenou Nebesiami? Či Pán pri Jeho príchode príjme Svoje s úžitkom ? Či sme správne použili silu nám sverenú — skrze ruky, srdce, myseľ, ku sláve Božej i k požehnaniu človečenstva? Ako sme upotrebili náš čas, naše pero, náš hlas, naše peniaze, náš vplyv? Čo sme vykonali pre P. Krista v osobe chudobných, ranených, sirôt i vdov? P. Bôh nám sveril aj Svoje Slovo; čože sme vykonali so svetlom i pravdou nám danou “učiniť ľudí múdrymi k spaseniu”? Žiadna cena nie je spojená len s vyznávaním viery v P. Krista; jedine láska, prejavujúca sa v skutkoch, je uznaná za platnú. Áno, je to jedine láska, ktorá pred Nebesiami robí aký-koľvek čin cen- ným. Čokoľvek je vykonané z lásky, ako-koľvek malé sa to zdá v očiach ľudí, je prijaté a odplatené P. Bohom.VZV 154.3

Skrytá sebeckosť ľudí je zjavnou v nebeských knihách. Tam je záznam o nevykonaných povinnostiach voči svojim blížnym, o každom zapomenutí Spasiteľových požiadavok. Tam vynájdu ako často boly Satanovi venované — čas, myšlienky, i sila, ktoré patria jedine P. Kristovi. Smutný je záznam, ktorý anjelia často odnášajú na Nebesia. Rozumní ľudia, domnelí nasledovníci P. Krista, sú zaujatí v nadobývaní pozemských majetkov. Peniaze, čas i sila sú obetované okrášľovaniu sa, vlastnému pôžitku ; lež k modlitbe a čítaniu Sv. Písma je venované len veľmi málo chvíľ. Tak samo k ponižovaniu sa a vyznávaniu hriechov.VZV 155.1

Satan má nepočetné výmysle, ktorými zoaberá naše mysle, aby sme nemali času mysleť na to, s čím by sme mali byť najlepšie oboznámení. Arci-svodca nenávidí oné veľké pravdy poukazujúce na všemocného Prostredníka i Jeho obeť smierenia. Jemu najviac ide o to, aby odvracal mysle od P. Ježiša i Jeho pravdy.VZV 155.2

Tí, čo chcú sdieľať zásluhy Spasiteľovho prostredkovania, by nemali dopustiť ničomu, aby im prekážalo v ich povinnosti zdokonáľovať sa vo svätosti i bázni Božej. Vzácné chvíle často ztrávené vo svetských zábavách, márnostiach, abo v hľadaní zisku, by maly byť venované vážnemu, zbožnému študovaniu Slova Pravdy. Predmetu o svätyni i vyšetrujúcom súdu, by malo byť jasne porozumené ľudom Božím. Všetci potrebujú byť oboznámení osobne so službou i prácou nášho Veľkňaza v Nebesiach. Inak bude nemožným správne veriť P. Bohu aj Mu verne slúžiť. Každý jednotlivec je povinný sa postarať o svoje vlastné spasenie, inak zahynie. Každý sa musí postaviť pred súdnu stolicu Božiu. Jedon-každý sa musí potretnúť s tým veľkým Sudcom tvárou v tvár. Ako je teda nutné, by sa každý často zaoberal s vážnymi scénami, keď súd zasadne a knihy budú otvorené, keď s prorokom Danielom každý jednotlivec sa musí postaviť k svojmu losu na konci času.VZV 156.1

Všetci, ktorí sú osvietení o predmetoch svätyne i vyšetrujúcom súdu, majú svedčiť iným o pravdách, ktoré im Pán sveril. Svätyňa v Nebesiach je strediskom P. Kristovej služby pre človeka. To sa týka každej živej duše. Ona objasňuje plán vykúpenia od počiatku do konca, a odháľuje víťazstvo zápasu medzi spravodlivosťou a hriechom. Preto je veľmi potrebným pre každého prísne vyšetriť tieto predmety, a byť vstave podať správnu odpoveď na ne, keď je požiadaný.VZV 156.2

Orodovanie P. Krista za človeka v svätyni na Nebesiach je tak potrebným v pláne spasenia, ako bola aj Jeho smrť na kríži. Svojou smrťou započal prácu, ktorú po vzkriesení vystúpil na Nebesia ukončiť. Musíme teda skrze vieru vnísť za oponu, “kde ako Predbehúň vnišiel za nás Ježiš”. (Žid. 6:20.) Tam sa odráža svetlo s kríža Kalvárie. Tam môžeme jasnejšie videť tajomstvá vykúpenia. Spasenie človeka bolo vydobyté za nesmiernu cenu Nebies; obeť prinesená P. Ježišom je jedine spôsobnou zadosť-učiniť prestúpenému Božiemu zákonu. P. Kristus otvoril cestu k Otcovmu trônu, a skrze Jeho prostred- kovanie úprimná žiadosť všetkých, ktorí sa k Nemu skrze vieru utiekajú, môže byť predložená P. Bohu.VZV 156.3

“Kto prikrýva svoje prestúpenia, nepovede sa mu šťastne; ale kto ich vyznáva a opúšťa, milosrdenstva dôjde.” Prísl. 28:VZV 157.1

Keby tí, ktorí skrývajú abo omlúvajú svoje chyby, mohli videť, ako Satan nad nimi jasá, ako sa vysmieva P. Kristovi a svätým anjelom o ich smere, — tak by sa uponáhlili vyznať a opustiť svoje hriechy. Skrze škvrny v povahe, Satan sa snaží získať kontrolu nad celou mysľou, a vie, že sa mu to podarí, keď sa škvrnám hovie. Preto stále hľadí klamať P. Kristových nasledovníkov svojim osudným pochybovaním, ktoré je im nemožno prekonať. Ale P. Kristus vzťahuje k ich obrane Svoje ranené ruky, Svoje zmučené telo, a volá ku všetkým, ktorí Ho chcú nasledovať: “Dosť máš na Mojej milosti!” (2. Kor. 12: 9.) “Vezmite Moje jarmo na seba, a učte sa odo Mňa, lebo Som tichý a pokorného srdca, a nájdete odpočinutie svojim dušiam. Lebo Moje jarmo je užitočné a Moje bremeno ľahké.” Mat. 11:29, 30. Nech teda nikto nepovažuje svoje škvrny za nevyliečiteľné. P. Bôh dá vieru a milosť k ich premoženiu.VZV 157.2