Eliáš sa postavil pred Achába a žiadal, aby kráľ zvolal celý Izrael na vrch Karmel, kde sa stretne s prorokmi Baala a Ašéry. Achábovi povedal: „Pošli poslov, aby zhromaždili všetok Izrael ku mne na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat prorokov Baalových a štyristo prorokov Ašéry, ktorí jedávajú pri stole Jezábely“ 1. Kráľov 18,19. PK 77.1
Príkaz vyslovil muž, ktorý stál v prítomnosti samého Hospodina, a Acháb bezodkladne poslúchol, ako keby prorok bol vládcom a kráľ poddaným. Po krajine sa rozišli rýchli poslovia s výzvou, aby sa ľud zhromaždil a stretol sa s Eliášom i s prorokmi Baala a Ašéry. V mestách i v osadách sa ľud chystal na zhromaždenie v určený čas. Cestou k určitému miestu sa mnohých zmocňovali zvláštne predtuchy. Stane sa niečo mimoriadne? Prečo sa majú zhromaždiť na Karmeli? Aká nová pohroma môže postihnúť ľud a krajinu? PK 77.2
Karmel bol pred týmto obdobím sucha pôvabným miestom; jeho bystriny sa napájali z nevyschýnajúcich zdrojov a úrodné svahy pokrývala nádherná kvetena a zelené háje. Jeho krásu však spustošilo terajšie strašné sucho. Oltáre na počesť Baala a Ašéry stáli teraz vo vyschnutých hájoch bez lístia. Na jednom z najvyšších vrchov bol Hospodinov zborený oltár. PK 77.3
Z Karmelu bolo vidieť veľkú časť krajiny. Na jeho vrcholce dovideli obyvatelia mnohých krajov izraelského kráľovstva. Z niektorých miest pod vrchom sa dalo sledovať dianie na vrchole. Modloslužba konaná na zalesnených úbočiach vrchu Karmel veľmi znevažovala Boha a Eliáš vybral tento vrchol ako najvýznamnejšie miesto na zjavenie Božej moci a ospravedlnenie cti Božieho mena. PK 77.4
V stanovený deň sa hneď na úsvite začali blízko vrchu v napätom očakávaní hromadiť zástupy neverného Izraela. Okázalo oblečení prichádzajú Jezábelini proroci. Prítomní ctitelia modiel hlasným volaním pozdravujú vládcu, ktorý prichádza v kráľovskom majestáte a zaujíma svoje miesto na čele kňazského zástupu. Srdcia kňazov sa však zachvievajú obavou pri pomyslení, že na slovo tohto proroka nepadla na izraelskú krajinu za tri a pol roka ani rosa, ani kvapka dažďa. Cítia, že určite sa blíži nejaká strašná chvíľa rozhodnutia. Ich uctievané božstvá nemôžu označiť Eliáša za falošného proroka. Na ich hlučné volanie, modlitby, slzy, pokorovanie, odporné obrady a ustavičné prinášanie drahocenných obetí, uctievané božstvá zostávajú napodiv ľahostajné. PK 77.5
Oproti kráľovi Achábovi a falošným prorokom v prítomnosti zhromaždených zástupov Izraela stojí len Eliáš, ktorý prišiel obhájiť česť Hospodina. Ten, ktorého celá krajina pokladá za príčinu pohromy, stojí teraz zdanlivo bezradne pred vládcom Izraela, pred Baalovými prorokmi, bojovníkmi a tisícovými zástupmi ľudu. Eliáš však nie je sám. Nad ním a okolo neho sú zástupy strážnych a mocných anjelov. PK 78.1
Bez záchvevu a bez obáv stojí prorok pred zástupmi zhromaždených a myslí na povinnosť, ktorú má na Boží príkaz splniť. Z tváre mu vyžaruje úcta vzbudzujúca hrôzu. Ľud úzkostlivo čaká, kedy prehovorí. Eliáš sa najprv podíval na Hospodinov zborený oltár, potom na zástupy ľudu a zvučným hlasom akoby poľnice zvolal: „Až dokedy budete kulhať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte ho. Ak Baal, nasledujte toho“ 1. Kráľov 18,21. PK 78.2
Ľud mu neodpovedal ani slovom. Z veľkého zhromaždenia sa ani jediný človek neodvážil povedať, že je verný Hospodinovi. Klam a duchovná slepota ako temný mrak zahalili Izrael. Odpadnutie neprišlo náhle. Dialo sa pozvoľna podľa toho, ako kto zanedbával Božie výstrahy a napomenutia. Každý odklon Izraelcov od spravodlivosti, a každá neochota kajať sa prehlbovali ich vinu a vzďaľovali ich od Boha. Aj v tejto rozhodujúcej chvíli zatvrdilo odmietali prejsť na Božiu stranu. PK 78.3
Hospodin nenávidí ľahostajnosť a neveru, keď v jeho diele nadišla rozhodujúca chvíľa. Celý vesmír s nevýslovným záujmom sleduje záverečné udalosti veľkého boja medzi dobrom a zlom. Môže byť pre Boží ľud, ktorý sa priblížil k hraniciam večného sveta, niečo dôležitejšie, než aby zostal verný nebeskému Vládcovi? Boh mal v každom čase mravných hrdinov, ako bol Jozef, Eliáš a Daniel, ktorí sa nehanbili hlásiť sa k Božiemu ľudu, a má ich aj dnes. Týchto činorodých ľudí sprevádza zvláštne Božie požehnanie. Oni sa totiž nedajú zviesť z priamej cesty povinností, ale Bohom splnomocnení sa pýtajú: „Kto je Hospodinov?“ 2. Mojžišova 32,26. Títo ľudia sa neuspokoja len s tým, že kladú otázku, ale od tých, čo sa rozhodli pripojiť k Božiemu ľudu, vyžadujú určitý duchovný pokrok a jednoznačný dôkaz ich vernosti Kráľovi kráľov a Pánovi pánov. Takí ľudia podriaďujú svoju vôľu a zámery Božiemu zákonu. Lásku k Bohu si cenia viac než vlastný život. Ich poslaním je získavať svätosť Božieho slova a jasnými lúčmi z neho osvecovať svet. Ich životným cieľom je vernosť Bohu. Kým Izrael na Karmeli pochybuje a váha, Eliášov hlas znova prerušuje ticho: „Ja sám som zostal z prorokov Hospodinových a prorokov Baalových je štyristopäťdesiat mužov. Nech nám dajú dva junce a nech si vyberú jedného junca, nech ho rozsekajú na kusy a uložia na drevo, ale nech to nezapália. Ja si pripravím druhého junca, uložím ho na drevo a oheň tiež nerozložím. Potom vzývajte svojho boha a ja budem vzývať meno Hospodina. Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Bohom“ 1. Kráľov 18,22-24. PK 78.4
Eliášov návrh bol rozumný a ľud ho nemohol neuvážlivo odmietnuť, preto odpovedal: „To bude dobre!“ Baalovi proroci sa neodvažovali odporovať. Eliáš im teda povedal: „Vyberte si jedného junca a pripravte si ho najprv, lebo vás je viac! Potom vzývajte svojho boha, ale oheň nerozkladajte!“ 1. Kráľov 18,24.25. PK 79.1
Falošní kňazi prejavujú navonok smelosť a istotu, ale vnútorne ich pri príprave oltára a obete tiesni strach. Potom začína zaklínanie. Okolité vrchy a lesy šíria ozvenu ich prenikavých výkrikov, keď vzývajú meno svojho boha: „Baal, Baal, vypočuj nás!“ 1. Kráľov 18,26. Kňazi sa zhromažďujú okolo svojho oltára, poskakujú, zvýjajú sa a kričia, trhajú si vlasy, režú si telo a zaprisahávajú sa pri svojom bohu, aby im pomohol. PK 79.2
Ráno sa minulo, už je poludnie, ale dôkazu nieto, že by Baal počul volanie svojich zvedených ctiteľov. Na ich vzrušené modlitby nikto neodpovedá. Neprichádza nijaká odozva. Obeť zostáva nedotknutá. PK 79.3
Zatiaľ čo kňazi vo svojej nerozumnej bohoslužbe pokračujú, ľstivo chcú nájsť spôsob, ako na oltári zapáliť obeť a presvedčiť ľud, že oheň prichádza priamo od Baala. Eliáš pozorne sleduje každý ich pohyb, ale kňazi stále dúfajú, že sa im podvod podarí, a preto vo svojich nezmyselných obradoch pokračujú. PK 79.4
„Na poludnie sa im Eliáš posmieval: Kričte hlasnejšie, veď je bohom. Azda premýšľa, alebo niekam odišiel, alebo je na cestách. Možno zaspal, nech sa teda prebudí. A tak kričali hlasnejšie podľa svojho zvyku, rezali sa mečmi a oštepmi, až sa im liala krv. Keď prešlo poludnie blúznili až dovtedy, keď sa prináša pokrmová obeť. No neozval sa ani hlas, nik neodpovedal, nebolo nikoho, kto by si to všimol“ 1. Kráľov 18,27-29. PK 79.5
Satan by bol rád pomohol svojim oklamaným ctiteľom a sluhom. Rád by bol zoslal blesk a zapálil ich obeť. Hospodin však obmedzil jeho moc. Zo všetkých jeho zámerov nepadla na Baalov oltár ani jediná iskra. Keď hlas kňazov zachrípnutý krikom už ochabol a šaty sa im krvou zo svojvoľne spôsobených rán sfarbili do červena, prepadli zúfalstvu. Ďalej však zúria a ich modlitby sa striedajú so strašným preklínaním boha slnka. Eliáš pozorne sleduje všetko ich konanie a uvedomuje si, že keby sa kňazom nejakým podvodom podarilo na oltári zapáliť oheň, roztrhali by ho na kusy. PK 79.6
Schyľuje sa k večeru. Baalovi proroci sú unavení, vyčerpaní a bezradní. Jeden navrhuje to, druhý zas ono, až nakoniec vo svojom úsilí celkom ochabli. Ich výkriky a preklínanie na Karmeli utíchlo. V zúfalstve sa vzdávajú boja. PK 80.1
Prítomný ľud bol po celý deň svedkom vyčíňania kňazov. Pozoroval ich divoké poskakovanie okolo oltára, akoby chytali pálivé lúče slnka, aby im pomohli dosiahnuť cieľ. S hrôzou hľadeli, ako sa kňazi navzájom mrzačili. Mali možnosť zamyslieť sa nad bláznovstvom uctievania modiel. Mnohým z prítomných sa už sprotivili tieto prejavy satanizmu a čakajú len na to, čo urobí Eliáš. PK 80.2
Je hodina večernej obete a Eliáš vyzýva ľud: „Pristúpte ku mne“ 1. Kráľov 18,30. Keď k nemu rozochvene pristúpili, Eliáš sa obrátil k zváľanému oltáru, na ktorom kedysi ľud uctieval živého Boha, a znova ho postavil. Túto hromadu skál si cení viac než všetky nádherné pohanské oltáre. PK 80.3
Postavením tohto starodávneho oltára Eliáš prejavil svoju úctu k zmluve, ktorú Hospodin uzavrel s Izraelcami vtedy, keď cestou do zasľúbenej krajiny prekročili Jordán. Eliáš vzal „dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákobových... Z kameňov vybudoval v mene Hospodinovom oltár“ 1. Kráľov 18,31.32. PK 80.4
Sklamaní a márnym úsilím vyčerpaní Baalovi kňazi napäto čakajú, čo urobí Eliáš. Nenávidia ho, že navrhol skúšku, ktorá mala odhaliť bezmocnosť a neschopnosť ich božstiev; teraz sa boja jeho moci. Prítomný ľud tiež s obavou napäto, takmer bez dychu sleduje Eliášovu prípravu. Prorokovo pokojné počínanie je pravým opakom fanatických a nezmyselných výčinov Baalových ctiteľov. PK 80.5
Len čo prorok dokončil opravu oltára, vykopal okolo neho priekopu, pripravil drevo a junca, položil obeť na oltár a potom kázal ľudu, aby obeť a oltár poliali vodou. Povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na zápalnú obeť a na drevo! Potom povedal: Zopakujte to! A oni to zopakovali. Keď povedal: Zopakujte to tretí raz, zopakovali to aj tretí raz. Voda tiekla okolo oltára, aj priekopa sa naplnila vodou“ 1. Kráľov 18,34.35. PK 80.6
Eliáš potom pripomenul ľudu dlhodobé odpadnutie, ktoré vyvolalo Boží hnev, a vyzval ich, aby sa kajúcne vrátili k Bohu svojich otcov, aby sa izraelská krajina zbavila zlorečenstva. Potom sa úctivo sklonil pred neviditeľným Bohom, zdvihol ruky k nebu a vyslovil jednoduchú modlitbu. Kým Baalovi kňazi od časného rána do neskorého odpoludnia vykrikovali a poskakovali, Eliášovu modlitbu na vrchu Karmel nesprevádzali nijaké nezmyselné výkriky. Eliáš sa modlí, akoby vedel, že Hospodin je prítomný, že sleduje, čo sa tu deje, a počúva jeho prosbu. Zatiaľ čo modlitby Baalových prorokov tvorili zmes divokých, nesúvislých zvukov, Eliáš sa modlí jednoducho, vrúcne prosí Boha, aby prejavil svoju nadradenosť nad Baalom a aby sa Izrael vrátil k nemu. PK 80.7
Prorok prosí: „Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na tvoje slovo. Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Hospodin, Boh, a že si obrátil ich srdcia naspäť“ 1. Kráľov 18,36.37. PK 81.1
Ticho, ktoré svojou dôstojnosťou pôsobilo až tiesnivo, ovládlo všetkých prítomných. Baalových kňazov sa zmocnil strach. Uvedomovali si svoju vinu a počítali s náhlou odplatou. PK 81.2
Len čo Eliáš dokončil modlitbu, na opravený oltár vyšľahol z neba oheň Hospodinov ako žiarivý blesk, ktorý strávil obeť, vodu v priekope, ba i kamene oltára. Jas plameňa ožiaril vrch a oslnil zástupy. V údolí mnohí s úzkosťou a s napätím sledovali dianie na vrchu. Tí, ktorí záblesk ohňa videli, užasli. Pripomínalo to ohnivý stĺp, ktorý pri Červenom mori oddelil Izraelcov od zástupu Egypťanov. PK 81.3
Ľud, ktorý bol na Karmeli, sa s hlbokou úctou a bázňou skláňal pred neviditeľným Bohom. Nikto sa neodvažoval hľadieť na oheň, ktorý vyšľahol z neba. Báli sa, že strávi aj ich. Boli presvedčení, že ich povinnosťou je uznať Eliášovho Boha za Boha svojich otcov, ktorému majú byť verní, a preto všetci jednohlasne volali: „Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom“ 1. Kráľov 18,39. PK 81.4
Volanie zástupu obdivuhodne jasne znie ponad vrch a ozvenu nachádza v údolí. Izrael sa konečne spamätal, prebral sa z klamu a kajal sa. Ľud konečne poznáva, ako veľmi zneuctieval Boha. Jasne vidí, v akom príkrom rozpore je povaha Baalovej modloslužby s rozumnou bohoslužbou pravého Boha. Teraz chápe, že Boh bol spravodlivý a milosrdný, keď rose ani dažďu nedovolil zvlažovať zem, kým nebudú ochotne vyznávať jeho meno. Teraz sú pripravení uznať, že Eliášov Boh prevyšuje všetky modly. PK 81.5
Baalovi kňazi s úžasom sledujú obdivuhodný prejav Hospodinovej moci. No napriek svojej porážke a prítomnosti Božej slávy stále nechcú kajúcne vyznať svoje neprávosti. Naďalej chcú byť Baalovými prorokmi. Svojím rozhodnutím dokazujú, že si zaslúžia smrť. V snahe zachrániť kajúcnych Izraelcov pred zvodmi tých, ktorí ich viedli k uctievaniu Baala, Hospodin prikazuje Eliášovi, aby falošných učiteľov pozabíjal. Rozhorčený ľud povstáva proti vodcom, ktorí ich zvádzali do hriechu, a ochotne plní Eliášov príkaz: „Pochytajte Baalových prorokov, aby žiaden z nich neunikol“ 1. Kráľov 18,40. Ľud chytá kňazov, vedie ich k potoku Kyšón a tam, skôr než sa skončí deň, ktorým sa začala rozhodná náprava, sú Baalovi služobníci pobití. Ani jeden z nich neunikol. PK 81.6