O Eliášovom útočisku na Chórebe ľudia nevedeli, ale vedel o ňom Boh. Proti tiesnivým silám temna nemusel unavený a skľúčený prorok bojovať sám. S Eliášom sa pri vchode do jaskyne, v ktorej našiel úkryt, stretol Boh prostredníctvom mocného anjela, ktorý sa proroka spýtal, čo potrebuje, a pritom mu objasnil Boží zámer s Izraelom. PK 89.1
Kým sa Eliáš nenaučí bezvýhradne dôverovať Bohu, nebude môcť dokončiť svoje poslanie medzi tými, ktorí boli zvedení, aby uctievali Baala. Zjavné víťazstvo na vrchu Karmel bolo začiatkom ďalších, ešte väčších víťazstiev. Od týchto obdivuhodných príležitostí, ktoré sa pred ním otvárali, ho odstrašili Jezábeline hrozby. Boží muž musí pochopiť rozdiel medzi postavením, v akom sa teraz nachádza, a medzi postavením podľa Božieho zámeru. PK 89.2
Boh sa tu stretol so svojím skúšaným služobníkom a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 1. Kráľov 19,9. Poslal som ťa k potoku Kerít a neskôr k vdove zo Sarepty. Kázal som ti vrátiť sa k Izraelcom a na vrchu Karmel sa postaviť pred modlárskych kňazov. Posilnil som ťa, aby si doviedol kráľov voz k bránam Jezreela. Kto ti však kázal tak bezhlavo utekať na púšť? Čo tu robíš? PK 89.3
Skrúšený Eliáš žialil nad svojou biedou: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha mocností, lebo Izraelci opustili tvoju zmluvu, rozborili tvoje oltáre a tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len ja sám. A teraz siahajú aj na môj život, aby mi ho vzali“ 1. Kráľov 19,10. PK 89.4
Anjel vyzval proroka, aby vyšiel z jaskyne, a prikázal mu ísť na vrch pred Pána a vypočuť jeho slová. „A Hospodin šiel vedľa. Strhol sa obrovský drsný víchor, ktorý rozrážal vrchy a drvil bralá pred Hospodinom. Hospodin však nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin. Po zemetrasení oheň, ale Hospodin nebol v ohni; po ohni zašumel tichý šelest. Len čo to Eliáš počul, zahalil si tvár do plášťa, vyšiel a zastal pred vchodom do jaskyne“ 1. Kráľov 19,11-13. PK 89.5
Boh sa nechcel zjaviť svojmu služobníkovi ohromujúcim prejavom svojej moci, ale v „tichom šeleste“. Proroka chcel poučiť, že úspech pri plnení Božích zámerov sa vždy nedosahuje nápadným spôsobom. Keď Eliáš čakal na Pánovo zjavenie, prihnala sa búrka, šľahali blesky a objavil sa prudký oheň; no v žiadnom z týchto prejavov Hospodin nebol. Keď potom prorok počul tichý šelest, zahalil si tvár pred prítomnosťou Hospodina. Jeho nepokoj stíchol a prorok sa v hlbokom dojatí poddal. Eliáš teraz vedel, že tichá dôvera a spoľahnutie sa na Boha mu v čase potreby vždy pomôže. PK 89.6
Nie vždy ten najdômyselnejší výklad Božej pravdy môže človeka presvedčiť a obrátiť. Ľudské srdcia sa nezískavajú výrečnosťou či rozumnými úvahami, ale tichým vplyvom Ducha Svätého, ktorý nepochybne premieňa a rozvíja ľudskú povahu. Tento tichý a nežný hlas Božieho Ducha má moc zmeniť srdce. PK 90.1
„Čo tu robíš, Eliáš?“ pýtal sa hlas a prorok znova odvetil: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha mocností, lebo Izraelci opustili tvoju zmluvu, rozborili tvoje oltáre a tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len ja sám. A teraz siahajú na môj život, aby mi ho vzali“ 1. Kráľov 19,14. PK 90.2
Hospodin uistil Eliáša, že svojvoľníci v Izraeli nezostanú bez trestu. Zvlášť vyvolení muži uskutočnia Boží zámer a potrescú modlárske kráľovstvo. Bude to vážne a významné dielo a každý bude mať možnosť rozhodnúť sa pre skutočného Boha. Eliáš sa mal vrátiť k Izraelcom a s ostatnými znášať bremeno súvisiace s nápravou. PK 90.3
Pán prikázal Eliášovi: „Choď, vráť sa svojou cestou k damašskej púšti, a keď dôjdeš, pomaž Chazáela za kráľa nad Sýriou, Jéhua, syna Nimšího, pomaž za kráľa nad Izraelom a Elízea, syna Sáfatovho z Ábel-Mechóly pomaž za proroka namiesto seba. A kto sa zachráni pred mečom Chazáelovým, toho usmrtí Jéhu, a kto sa zachráni pred mečom Jéhuovým, toho usmrtí Elízeus“ 1. Kráľov 19,15-17. PK 90.4
Eliáš si myslel, že z vyznávačov pravého Boha v Izraeli zostal len on sám. Ten však, ktorý číta v ľudských srdciach, zjavil prorokovi, že aj po dlhých rokoch odpadnutia ešte mnohí zostali Bohu verní. Hospodin povedal: „V Izraeli však ponechám sedem tisíc tých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom a ktorých ústa ho nebozkávali“ 1. Kráľov 19,18. PK 90.5
Boží služobníci môžu z Eliášových tiesnivých zážitkov a zdanlivej porážky aj dnes, v dobe všeobecného odklonu od spravodlivosti, čerpať mnohé vzácne poučenia. Dnešné odpadnutie sa podobá tomu, ktoré zachvátilo Izrael za čias proroka Eliáša. Veľké zástupy ľudí aj dnes slúžia Baalovi tým, že svetské záujmy uprednostňujú pred Božími, velebia vodcov, zbožňujú mamonu a vedu povyšujú nad zjavené pravdy. PK 90.6
Pochybnosti a nevera majú zhubný vplyv na myseľ a srdce a mnohí potom nahrádzajú Božie slovo ľudskými výmyslami. Doba, v ktorej žijeme, sa všeobecne pokladá za vek, v ktorom by učenie Božieho slova mal nahradiť rozum. Boží zákon sa už neuznáva za pravidlo spravodlivosti. Nepriateľ všetkej pravdy zvádza ľudí, aby Božie prikázania nahradili ľudskými príkazmi a aby zabudli na to, čo bolo určené na šťastie a spásu ľudstva. PK 91.1
Nech sa už toto odpadnutie akokoľvek rozšírilo, nie je všeobecné. Nie všetci ľudia žijú bez zákona a otročia hriechu; nie všetci sú na strane nepriateľa. Boh má mnohé tisíce takých, ktorí svoje kolená nesklonili pred Baalom, ktorí túžia lepšie a plnšie poznať Krista a Boží zákon, a ktorí veria, že Ježiš príde čoskoro ukončiť vládu hriechu a smrti. Mnohí uctievajú Baala nevedomky a Boží Duch nestráca o nich svoj spásny záujem. PK 91.2
Títo ľudia potrebujú osobnú pomoc od veriacich, ktorí poznajú Boha i moc jeho Slova. Dnes má každé Božie dieťa účinne pomáhať iným. Boží anjeli budú sprevádzať tých, ktorí poznajú biblickú pravdu a chcú ju zvestovať ľuďom túžiacim po svetle. Ak sprievodcami sú anjeli, nikto sa nemusí báť ísť vpred. Svedomité úsilie posvätených pracovníkov odvráti mnohých od modloslužby k uctievaniu živého Boha. Mnohí prestanú uctievať ľudské ustanovenia a odvážne sa postavia na Božiu stranu a za Boží zákon. PK 91.3
Mnohé záleží od neochabujúcej práce poslušných, verných a Bohu oddaných ľudí, a preto sa satan všemožne snaží zvrátiť Boží zámer. Pod jeho vplyvom mnohí zabúdajú na svoje prednostné a sväté poslanie a uspokojujú sa s radosťami, ktoré ponúka svet. Nepriateľ ich zvádza, aby sa o nič neusilovali, alebo aby sa pre svetské výhody vzdali miesta, kde by mohli prospieť dobru. Iných zase nahovára, aby utiekli pred povinnosťami, ak narazia na odpor či prenasledovanie. Boh na všetkých takých hľadí s láskou a súcitom. Každého Božieho dieťaťa, ktorého hlas sa satanovi podarilo umlčať, sa týka otázka: „Čo tu robíš?“ Pán ti prikázal ísť do celého sveta hlásať evanjelium, aby ľud bol pripravený na deň Pánov. Prečo si tu? Kto ťa sem poslal? PK 91.4
Radosť, ktorá očakávala Krista a ktorá mu pomáhala znášať utrpenie a prinášať obete, bola radosť nad záchranou hynúcich hriešnikov. Táto radosť by mala potešovať každého Kristovho nasledovníka a sprevádzať jeho úsilie. Tí, ktorí si akokoľvek nedokonale uvedomujú význam vykúpenia pre seba a svojich blížnych, môžu aspoň čiastočne pochopiť veľkú biedu ľudstva. Pri pohľade na mravnú a duchovnú prázdnotu tisícov, ktorých čaká strašný, s nijakým telesným utrpením neporovnateľný údel, ich musí preniknúť súcit. PK 91.5
Otázka: „Čo tu robíš?“ nie je určená len jednotlivcom, ale aj rodinám. V mnohých zboroch sú totiž s pravdami Božieho slova dobre oboznámené rodiny, ktoré by mohli rozšíriť okruh svojho vplyvu, ak by sa rozhodli ísť na miesta, kde je potrebná pomoc. Boh vyzýva kresťanské rodiny, aby šli na takéto miesta a aby tam rozvážne a vytrvalo pomáhali tým, ktorí žijú v duchovnej temnote. Na to je potrebná príprava k sebaobetavosti. Mnohí vyčkávajú, kým im z cesty neustúpia všetky prekážky; no ľudia zatiaľ zomierajú bez Boha a bez nádeje. Kvôli svetským výhodám či získaniu vedeckých poznatkov sú ľudia ochotní odísť do zámoria a znášať útrapy a nedostatok. Kde sú tí, ktorí by boli ochotní podstúpiť toľké úsilie kvôli šíreniu zvesti o Spasiteľovi? PK 92.1
Keď duchovne zdatní ľudia v dôsledku ťažkých skúšok v krajnej tiesni prepadajú malomyseľnosti a strácajú odvahu, keď niekedy nenachádzajú v živote nič žiaduce a zaujímavé, nie je to nič zvláštne ani nové. Títo ľudia by si vtedy mali spomenúť, že jeden z najväčších prorokov si pred hnevom rozzúrenej ženy zachraňoval život útekom a potom ako zoslabnutý a sklamaný, duchovne zdeptaný utečenec chcel radšej zomrieť. No práve vtedy, keď strácal poslednú iskru nádeje a všetko nasvedčovalo tomu, že jeho životnému dielu hrozí zmar, dostal jedno z najvzácnejších poučení v živote. Vo chvíli svojho najväčšieho ochabnutia pochopil, aké potrebné je dôverovať Bohu aj v tých najhorších situáciách. PK 92.2
Tí, ktorí svoju životnú silu vyčerpajú v obetavej práci a dolieha na nich skľúčenosť a malovernosť, môžu čerpať odvahu z Eliášovej skúsenosti. Boh svojou starostlivosťou, láskou a mocou má obzvlášť na zreteli tých služobníkov, ktorých horlivosť býva nepochopená a nedocenená, ktorých rady a napomenutia ľudia prehliadajú a ich úsilie o dosiahnutie nápravy odplácajú nenávisťou a protivenstvom. PK 92.3
Satan útočí na ľudí tým najprudším pokušením práve vo chvíľach ich najväčšej slabosti. Takto chcel zvíťaziť nad Božím Synom; a takto neraz zvíťazil nad človekom. Keď vôľa slabne a viera sa stráca, vtedy tí, ktorí dlho a úspešne obhajovali pravdu, podliehajú pokušeniu. Mojžiš, unavený štyridsaťročným putovaním a neverou ľudu, prestal na chvíľu dôverovať Večnému. Zlyhal práve na hraniciach zasľúbenej krajiny. Rovnako aj Eliáš, ktorý dôveroval Hospodinovi v rokoch sucha i hladomoru a smelo sa postavil pred Achába a v celodennej skúške na vrchu Karmel stál pred izraelským národom ako jediný svedok pravého Boha, povolil a vo chvíli únavy nad jeho vierou v Boha zvíťazil strach zo smrti. PK 92.4
Podobne je to aj dnes, keď nás zvierajú pochybnosti, keď sme zmätení okolnosťami, alebo nás tiesni bieda, či nejaké nešťastie, satan sa snaží otriasť našu vieru v Hospodina tým, že nám pripomína naše chyby a zvádza nás k nedôvere v Boha a v jeho lásku. Tým nás chce odradiť od viery v Hospodina. PK 93.1
Tí, ktorí stoja v prvej línii veľkého boja a Duch Svätý ich pudí k zvláštnemu dielu, neraz pri povolení tlaku pocítia ochabnutie. Skľúčenosť vie otriasť aj najpevnejšou vierou a oslabiť aj najsilnejšiu vôľu. Boh to však chápe, naďalej verne miluje svojich služobníkov a má s nimi súcit. On pozná pohnútky srdca. Predstavitelia Božieho diela sa musia naučiť trpezlivo čakať a veriť aj vtedy, keď sa všetko zdá byť zamračené. V tiesnivej chvíli ich Boh neopustí. Nič nie je zdanlivo bezmocnejšie, no v skutočnosti nepremožiteľnejšie než človek, ktorý si uvedomuje svoju ničotu a pevne sa spolieha na Boha. PK 93.2
Poučenie z Eliášovej skúsenosti viery v Boha v hodine skúšky nepatrí len mužom na zodpovedných miestach. Ten, ktorý posilňoval Eliáša, je dosť mocný, aby podoprel i to najslabšie zo svojich bojujúcich detí. Boh očakáva od každého vernosť a posilňuje všetkých zoslabnutých. Človek vlastnou silou nič nezmôže, ale v Božej sile môže zvíťaziť nad zlom a k víťazstvu pomáhať aj iným. Satan nikdy nepremôže toho, kto svoju ochranu nachádza v Bohu. „Len v Hospodinovi mám spásu a moc“ Izaiáš 45,24. PK 93.3
Kresťania, satan pozná vaše slabosti, preto sa neochvejne držte Ježiša! Zostávajte v Božej láske, lebo len tak obstojíte v každej skúške. Silu na zastavenie prívalu zla, ktoré zaplavuje svet, vám môže dať len Kristova spravodlivosť. Dovoľte, aby všetko vaše počínanie a správanie prenikla viera. Viera uľahčuje každé bremeno, zmierňuje každú námahu. Tajomnej ceste Božej prozreteľnosti môžete porozumieť len stálou vierou v Boha. Choďte cestou viery, ktorú vám vyznačuje Pán. Prídu síce skúšky, no vy choďte ďalej. To vám posilní vieru i schopnosti pre ďalšiu prácu. Dejiny neboli napísané len preto, aby sme si ich mohli prečítať a obdivovať, ale aby tá istá viera, ktorou boli naplnení Boží služobníci v dávnych dobách, mohla pôsobiť aj v nás. Pán chce totiž aj dnes pôsobiť všade tam, kde sú verní a ochotní služobníci sprostredkovateľmi jeho moci. PK 93.4
Aj nám platia slová, ktoré Kristus povedal Petrovi: „Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera nezanikla“ Lukáš 22,31.32. Kristus nikdy neopustí tých, za ktorých zomrel. My ho môžeme opustiť, môže nás premôcť pokušenie, Kristus sa však nikdy neodvráti od toho, za koho zaplatil výkupné svojím životom. Keby sme mali prenikavejší duchovný zrak, videli by sme ponižovaných, utláčaných a žiaľom tiesnených ľudí, podobajúcich sa preťaženému vozu, ako v skľúčenosti túžia po smrti. Videli by sme nebeských poslov, ktorí sa ponáhľajú pomôcť týmto skúšaným ľuďom, zahatávajú šíriaci sa príval zla a zachraňujú hynúcich. Duchovný boj, ktorý zúri medzi týmito dvoma bojiskami, je taký skutočný, aký býva medzi znepriatelenými armádami tohto sveta. Od výsledku tohto duchovného boja závisí aj naša večnosť. PK 93.5
Vo videní proroka Ezechiela sa pod krídlami cheruba objavila ruka. Boží služobníci by mali vedieť, že je to Božia moc ako záruka úspechu. Boží poslovia si nesmú myslieť, že Pánovo dielo závisí od nich. Niesť toto bremeno zodpovednosti neprislúcha smrteľným bytostiam. Ten, ktorý nespí, ale stále uskutočňuje svoje zámery, zavŕši svoje dielo. Zvráti úmysly bezbožných a zmätie plány tých, ktorí chcú jeho dielu škodiť. Kráľ a Pán zástupov, ktorého obklopujú cherubi, stále bdie nad svojimi deťmi uprostred bojov rozhnevaných národov. Veriaci budú v Božích rukách bezpeční len vtedy, keď padnú pevnosti kráľov a keď šípy hnevu preniknú srdcia Božích nepriateľov. PK 94.1