Skôr ako tridsaťpäťročný Jozafát nastúpil na trón, dobrým vzorom mu bol kráľ Ása, ktorý, takpovediac, v každej tiesnivej chvíli robil to, „čo bolo správne v očiach Hospodinových“ 1. Kráľov 15,11. Jozafát sa počas svojej dvadsaťpäťročnej blahodarnej vlády snažil chodiť „cestou svojho otca Ásu a neuchýlil sa z nej“ 2. Paralipomenon 20,32. PK 102.1
Jozafát chcel vládnuť rozvážne a obyvateľov svojho kráľovstva sa snažil presvedčiť o potrebe zavrhnúť modloslužbu. V jeho ríši bolo ešte mnoho tých, ktorí „obetovali a kadievali na výšinách“ 1. Kráľov 22,44. Kráľ tieto výšiny nedal zbúrať naraz, ale od začiatku sa snažil ochrániť Júdsko pred hriechmi, ktoré sa v severnom kráľovstve páchali za vlády Achába, ktorého bol dlhé roky súčasníkom. Jozafát verne slúžil Bohu. „Nevyhľadával Baalov, ale hľadal Boha svojho otca, chodil v jeho prikázaniach a nie podľa skutkov Izraela. Pre jeho poctivosť bol s ním Hospodin a upevnil kráľovstvo v jeho ruke“ 2. Paralipomenon 17,3-5. PK 102.2
„Celý Júda dával Jozafátovi dary, takže dosiahol veľkého bohatstva a úctu.“ Kráľ postupne dosiahol nápravu a „keď sa mu na cestách Hospodinových zvýšila odvaha, odstránil z Júdska aj výšiny a ašéry“ 2. Paralipomenon 17,5.6. „Aj zvyšok zasvätencov smilnej bohoslužby, ktorí zostali z čias jeho otca Ásu, odstránil zo zeme“ 1. Kráľov 22,47. Takto postupne sa obyvatelia Júdska zbavovali mnohých nebezpečenstiev, ktoré vážne ohrozovali ich duchovný rozvoj. PK 102.3
Poučenie o Božom zákone potreboval ľud celého kráľovstva. Jeho bezpečnosť závisela od pochopenia tohto zákona; ak sa prispôsobia jeho požiadavkám, budú verní Bohu i ľuďom. Jozafát si to uvedomoval, a preto sa postaral o to, aby svojmu ľudu zabezpečil dôkladné poučenie o Božom zákone. Kniežatám jednotlivých oblastí svojho kráľovstva nariadil, aby vyučovali ľud pod vedením verných kňazov. Pod priamym dohľadom kniežat mali kráľom ustanovení učitelia „pochodiť po všetkých mestách júdskych a vyučovať medzi ľudom“ 2. Paralipomenon 17,9. Čím viac sa ľudia v záujme nápravy usilovali pochopiť Božie požiadavky, tým viac sa obnovoval život. PK 102.4
Za blahodarné výsledky svojho panovania vďačil Jozafát práve tomuto rozvážnemu opatreniu, ktoré zaviedol s ohľadom na duchovné potreby svojich poddaných. Poslušnosť Božiemu zákonu býva vždy požehnaná. Plnenie Božích požiadaviek sprevádza moc, ktorá prináša pokoj a dobrú vôľu medzi ľudí. Keby každý človek prijal učenie Božieho slova a podriadil mu myseľ i srdce, nebolo by miesta pre tie zlá, ktoré sa teraz rozmáhajú v medziľudských, ako aj v medzinárodných vzťahoch. Z každej domácnosti by sa šíril vplyv, ktorý by ľuďom posilnil duchovný zrak a zvýšil ich mravnú silu, čo by priaznivo ovplyvnilo rozmach národov i jednotlivcov. PK 102.5
Jozafát žil dlhé roky v mieri, lebo ho neznepokojovali okolité národy. „Vtedy prišiel na všetky kráľovstvá krajín vôkol Júdska strach pred Hospodinom.“ Filištínci mu dávali peniaze a dary ako daň, z Arábie dostával veľké stáda oviec a kôz. „Tak Jozafát mocnel a dosahoval vrchol. V Júdsku budoval hrady a zásobovacie mestá. Mal bojovníkov, udatných hrdinov... títo konali službu u kráľa, okrem tých, ktorých kráľ pridelil do opevnených miest po celom Júdsku“ 2. Paralipomenon 17,10-19. Hojne požehnaný „Jozafát mal mnoho bohastva a slávy“ (2. Paralipomenon 18,1), preto mohol mnoho vykonať v záujme pravdy a spravodlivosti. PK 103.1
Niekoľko rokov po nástupe na trón, keď bol na vrchole svojho úspešného panovania, Jozafát nebránil svojmu synovi Jehorámovi vziať si za ženu Atilju, dcéru Achába a Jezábely. Uzavretím tohto manželstva vzniklo medzi júdskym a izraelským kráľovstvom spojenectvo, ktoré nebolo podľa Božej vôle a v rozhodujúcej chvíli spôsobilo nešťastie kráľovi i mnohým jeho poddaným. PK 103.2
Keď Jozafát navštívil izraelského kráľa v Samárii, ako kráľovskému hosťovi z Jeruzalema mu preukázali mimoriadne pocty a na záver jeho návštevy ho prehovorili, aby sa spojil s izraelským kráľom proti Sýrčanom. Acháb dúfal, že ak svoje vojsko spojí s vojskom júdskym, získa späť Rámu, jedno zo starých útočiskových miest, ktoré podľa jeho tvrdenia právom patrí Izraelcom. PK 103.3
V slabej chvíli síce Jozafát izraelskému kráľovi spojenectvo vo vojne proti Sýrčanom unáhlene sľúbil, no po dôkladnejšej úvahe sa rozhodol zistiť Božiu vôľu. Preto Achábovi navrhol: „Opýtaj sa ešte dnes na slovo Hospodinovo!“ Acháb zvolal štyristo falošných prorokov zo Samárie a spýtal sa ich: „Mám ísť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo sa mám toho vzdať?“ Proroci odpovedali: „Tiahni a Boh ho vydá do rúk kráľa“ 2. Paralipomenon 18,4.5. PK 103.4
Jozafát nebol celkom presvedčený a chcel poznať výslovnú Božiu vôľu. Preto sa spýtal: „Nie je tu ešte nejaký prorok Hospodinov, ktorého by sme sa spýtali?“ 2. Paralipomenon 18,6. Acháb odpovedal: „Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Hospodina, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré. Je to Mícha, syn Jimlov“ 1. Kráľov 22,8. Jozafát trval na svojej požiadavke, aby tohto Božieho muža pozvali. Keď Mícha prišiel, Acháb ho zaprisahal, aby „hovoril len pravdu v mene Hospodinovom“, Mícha povedal: „Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin povedal: Tieto nemajú pánov. Nech sa každý vráti v pokoji“ 1. Kráľov 22,16.17. PK 103.5
Slová tohto proroka mohli stačiť kráľom, aby videli, že nebesá ich zámer neschvaľujú, no ani jeden z nich nebol ochotný dbať na túto výstrahu. Acháb si stanovil cieľ a bol rozhodnutý ho aj dosiahnuť. Jozafát dal svoje čestné slovo: „Budem s tebou v boji“ 2. Paralipomenon 18,3. Keď už taký sľub dal, zdráhal sa ho zrušiť. „Izraelský kráľ a judský kráľ Jozafát vytiahli proti Rámot-Gileádu“ 1. Kráľov 22,29. PK 104.1
V boji Achába zasiahol šíp a ešte v ten deň večer zomrel. „Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!“ 1. Kráľov 22,36. Tak sa splnilo prorokovo slovo. PK 104.2
Po tomto neúspešnom boji sa Jozafát vrátil do Jeruzalema. Keď sa blížil k mestu, šiel mu v ústrety prorok Jehú a kráľa pokarhal: „Musel si pomáhať bezbožníkovi? Miluješ tých, čo nenávidia Hospodina? Preto zostúpi na teba hnev Hospodina. No, našlo sa pri tebe aj niečo dobré, lebo si z krajiny odstránil ašéry a v srdci si sa rozhodol hľadať Boha“ 2. Paralipomenon 19,2.3. PK 104.3
V ďalších rokoch sa Jozafát zameriaval predovšetkým na posilnenie národného a duchovného života Júdska. Jozafát „znova vyšiel medzi ľud a od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a vrátil ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov“ 2. Paralipomenon 19,4. PK 104.4
Zriadenie a udržovanie schopných súdov bolo jedným z najvýznamnejších opatrení kráľa. Jozafát „v krajine ustanovil sudcov vo všetkých opevnených mestách Júdska“. Pri ich uvádzaní do úradu povedal: „Všímajte si to, čo robíte, lebo nesúdite za človeka, ale za Hospodina, ktorý je s vami pri súdnom výroku. Nech teda príde na vás bázeň pred Hospodinom. Dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti ani uprednostňovania osôb, ani úplatkárstva“ 2. Paralipomenon 19,5-7. PK 104.5
Súdnictvo bolo zdokonalené zriadením odvolacieho súdu v Jeruzaleme, kde Jozafát „ustanovil niektorých levítov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodinov a pre pravoty jeruzalemských obyvateľov“ 2. Paralipomenon 19,8. PK 104.6
Týmto sudcom kráľ prikázal, aby dbali o spravodlivosť, a nabádal ich: „Tak konajte v bázni Hospodinovej verne a s úprimným srdcom. Pri každej pravote, ktorá sa k vám dostane od vašich bratov, bývajúcich vo svojich mestách, týkajúcej sa prelievania krvi, zákona a prikázaní, ustanovení a predpisov, napomeňte ich, aby sa neprevinili proti Hospodinovi, aby tak nezastihol vás i vašich bratov Boží hnev. Tak konajte a nepreviníte sa. Hlavný kňaz Amarija vám bude predstaveným vo všetkých veciach Hospodinových a Zebadjá, syn Jišmáelov, knieža domu Júdovho, vo všetkých veciach kráľovských. Za úradníkov vám poslúžia levíti. Neoblomne si počínajte a Hospodin nech je s tým, kto je dobrý“ 2. Paralipomenon 19,9-11. PK 104.7
Vo svojom starostlivom úsilí o zabezpečenie práv a slobôd svojich poddaných Jozafát zdôrazňoval, že každý človek dostáva spravodlivosť od Boha, ktorý vládne nad všetkým. „Boh stojí v zhromaždení bohov, uprostred bohov vynáša súd. Sudcovia, ktorí majú súdiť pod jeho vedením, majú zastávať slabého a sirotu, ujímať sa biedneho a núdzneho a vyslobodzovať ich z rúk bezbožníkov“ Žalm 82,1.3.4. PK 105.1
Júdske kráľovstvo na sklonku Jozafátovej vlády napadli vojská, ktorých príchod vyvolal v obyvateľoch oprávnené obavy. „Potom vytiahli Moábci, Ammónci a s nimi niektorí Meúnci do boja proti Jozafátovi.“ Ich vpád poplašne oznámil kráľovi posol: „Veľký dav zo Zámoria a z Edómska tiahne proti tebe; je už v Chacecón-Tamáre, čiže v Én-Gedí“ 2. Paralipomenon 20,1.2. PK 105.2
Jozafát bol odvážny a statočný muž. Celé roky zveleboval svoje vojská a budoval opevnené mestá. Bol dobre pripravený, aby sa mohol stretnúť takmer s každým nepriateľom. Napriek tomu v tejto ťažkej chvíli sa nespoliehal na zbrane v ľudských rukách. Nemohol sa spoliehať na to, že nad týmito pohanmi, ktorí svojou okázalou silou chcú pred národmi pokoriť Júdsko, mu na víťazstvo stačí vycvičené vojsko a opevnené mestá. Mohol teda len dúfať, že to dosiahne živou vierou v Izraelovho Boha. PK 105.3
„Jozafát sa preľakol, dal sa hľadať Hospodina a v celom Júdsku vyhlásil pôst. Vtedy sa zhromaždili Júdejci žiadať pomoc od Hospodina. Aj zo všetkých júdskych miest prišli hľadať Hospodina“ 2. Paralipomenon 20,3.4. PK 105.4
Jozafát stál na nádvorí chrámu pred svojím ľudom a v modlitbe sa odvolával na Božie zasľúbenia, pričom vyznával bezmocnosť Izraela. Prosil: „Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nik sa nemôže postaviť proti tebe. Bože náš, ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý ťa miloval. V nej sa i usadili a postavili ti tam svätyňu pre tvoje meno. Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad a predstúpime pred tento dom a pred teba, lebo v tomto dome prebýva tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k tebe, ty vypočuješ a zachrániš. PK 105.5
Teraz Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil prejsť Izraelovi, keď šiel z krajiny egyptskej, ale im ustúpil a nevyhubil ich, tí sa nám odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na teba hľadia naše oči“ 2. Paralipomenon 20,6-12. PK 106.1
S dôverou mohol Jozafát povedať Hospodinovi: „Len na teba hľadia naše oči.“ Celé roky učil Izraelcov, aby sa spoľahli na toho, ktorý v minulosti tak často zasiahol, aby svojich vyvolených zachránil pred úplnou záhubou. Aj teraz, keď sa kráľovstvo ocitlo v nebezpečenstve, Jozafát nebol sám. „Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich dietky, ženy a synovia“ 2. Paralipomenon 20,13. Spolu sa postili a modlili, spoločne prosili Boha, aby zmiatol ich nepriateľov a aby Božie meno bolo oslávené. PK 106.2
„Bože, nebuď ticho, nemlč,
Bože, nedopraj si pokoja!
Veď tvoji nepriatelia sa búria,
tí, čo ťa nenávidia, dvíhajú hlavu.
Proti tvojmu ľudu kujú zákerné plány,
radia sa proti tým, ktorých chrániš.
Hovoria: Poďme, vyhubme ich, aby neboli národom,
nech sa už meno Izrael nikdy nespomenie!
Svorne sa radili,
uzavreli zmluvu proti tebe
stany Edómcov a Izmaelcov,
Moábcov a Hagarcov,
Gebal, Ammón, Amálek...
Nalož s nimi ako s Midjánom,
ako so Síserom, ako s Jábinom pri potoku Kíšon... PK 106.3
Nech sú navždy zahanbení a vydesení,
nech sa hanbou zapýria a nech zahynú!
Nech vedia, že ty si ten, ktorý sa volá Hospodin,
len ty si najvyšší na celej zemi!.“ Žalm 83,2-8; l0.18.19. PK 106.4
Kým sa ľud spolu s kráľom pred Hospodinom koril a prosil ho o pomoc, Boží Duch naplnil Jachaziéla, „levítu z Ásafovcov“, ktorý povedal: „Dávajte pozor, všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jozafát: Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nestrachujte sa pred týmto veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj. Zostúpte zajtra proti nim. Práve budú vychádzať cícskym svahom a zastihnete ich na konci údolia pred jerúelskou púšťou. Bojovať tu nebude vašou úlohou. Zaujmite postavenie, zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra vyjdite proti nim a Hospodin bude s vami. Vtedy sa sklonil Jozafát tvárou k zemi a všetci Júdejci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom, aby sa mu poklonili. Nato povstali levíti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby mohutným hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela“ 2. Paralipomenon 20,14-19. PK 106.5
Včasráno vstali, vyšli na tekoávsku púšť. Keď sa už chystali k boju, Jozafát povedal: „Čujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha a obstojíte! Verte jeho prorokom a bude sa vám dariť! Potom sa poradil s ľudom a postavil spevákov Hospodinových, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy“ 2. Paralipomenon 20,20.21. Speváci šli pred vojskom a chválili Boha za zasľúbené víťazstvo. PK 107.1
Ísť do boja proti nepriateľskému vojsku s chválospevmi na počesť Hospodinovi a s oslavovaním Izraelovho Boha bolo neobvyklé. To bola ich bojová pieseň. Mali okrasu svätosti. Keby dnešní veriaci viac oslavovali Boha chválospevmi, rástla by ich nádej, odvaha i viera. Neposilnilo by to ruky statočných obhajcov pravdy? PK 107.2
„Nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Júdsku, takže boli porazení. Ammónci a Moábci postavili sa totiž proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili a vyhubili. A keď skoncovali s obyvateľmi Seírskeho pohoria, pomáhali zničiť jeden druhého. Keď prišli Júdejci na miesto, odkiaľ sa možno rozhliadnuť do púšte a pozreli sa na ten dav, ležali už len mŕtvoly na zemi. Nik neunikol“ 2. Paralipomenon 20,22-24. PK 107.3
Silou Júdejcov v tejto tiesnivej chvíli bol Boh a on je silou svojho ľudu aj dnes. Nemáme sa spoliehať na vodcov ľudu, ani Boha nahrádzať človekom. Nesmieme strácať zo zreteľa ľudskú omylnosť a nedokonalosť. Musíme však pamätať, že našou pevnosťou a útočiskom je ten, ktorý má všetku moc. V každej tiesnivej situácii máme myslieť na to, že boj je Boží. Božie zdroje sú bezmedzné a zdanlivo nemožné sa zmení na ešte slávnejšie víťazstvo. PK 107.4
„Pomáhaj nám, Bože našej spásy!
Zhromaždi a vytrhni nás spomedzi pohanov,
aby sme ďakovať mohli tvojmu svätému menu,
honosiť sa tvojou chválou!.“ 1. Paralipomenon 16,35. PK 108.1
Júdske vojsko sa vrátilo z boja s veľkou korisťou a „s radosťou späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radosť nad nepriateľmi. Prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a trúbami k domu Hospodinovmu“ 2. Paralipomenon 20,27.28. Dôvod na radosť bol veľký. Poslúchli príkaz: „Zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina... Nebojte sa a nestrachujte sa!“ 2. Paralipomenon 20,17. Bezvýhradne sa spoľahli na Boha a on dokázal, že je ich pevnosťou a vysloboditeľom. Teraz mohli precítene zaspievať chválospev, ktorý pod vplyvom Božieho ducha zložil Dávid: PK 108.2
„Boh je naše útočisko a sila,
najistejšia pomoc v súženiach...
zlomí luk, poláme kopiju,
bojové vozy spáli v ohni.
Prestaňte! Uznajte, že ja som Boh!
Som vyvýšený medzi národmi, som vyvýšený na zemi.
Hospodin vojov je s nami.
Boh Jákobov je náš hrad.“ Žalm 46. PK 108.3
„Aké je tvoje meno, Bože,
taká ti patrí chvála,
až po končiny zeme.
Tvoja pravica je plná spravodlivosti.
Pre tvoje súdy
raduje sa vrch Sion
a júdske dcéry jasajú...
Tento Boh je na večné veky naším Bohom.
On nás prevedie aj cez smrť.“ Žalm 48,11-15. PK 108.4
Pod vplyvom viery júdskeho kráľa a jeho vojska „strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela. Kráľovstvo Jozafátovo malo pokoj a jeho Boh mu doprial odpočinutie od okolia“ 2. Paralipomenon 20,29.30. PK 108.5