Jezábelin vplyv na Achába bol zhubný od samého začiatku a pokračoval aj v neskorších rokoch jeho života. Ovocím tohto vplyvu boli také hanebné a násilnícke skutky, že v biblických dejinách sa im sotvačo vyrovná. „Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Jezábel“ 1. Kráľov 21,25. PK 109.1
Acháb bol človek chamtivý a Jezábel ho v neprávostiach len podporovala a utvrdzovala. Pod vplyvom vrtošivého srdca ho celkom ovládlo sebectvo. Neznášal, ak mu niekto odmietol splniť prianie; nazdával sa, že po čom zatúži, to mu právom aj patrí. PK 109.2
Tento výrazný rys Achábovej povahy, ktorý tak neblaho ovplyvnil kráľovstvo za vlády jeho nástupcov, ukazuje príhoda z čias, keď v Izraeli pôsobil prorok Eliáš. V tesnej blízkosti kráľovského paláca bola vinica, ktorá patrila Nábotovi Jezreelskému. Acháb sa rozhodol, že túto vinicu musí mať. Nábotovi navrhol, aby mu vinicu predal, alebo vymenil za iný pozemok. Povedal: „Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch koľko je hodna“ 1. Kráľov 21,2. PK 109.3
Nábot si svoju vinicu veľmi cenil, pretože ju zdedil po predkoch a nechcel sa jej vzdať. Achábovi povedal: „Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch“ 1. Kráľov 21,3. Podľa lévijského zákona sa nemohol nijaký pozemok natrvalo previesť ani predajom, ani výmenou. „Každý z Izraelcov sa má pridŕžať vlastníctva svojho otcovského kmeňa“ 4. Mojžišova 36,7. PK 109.4
Kráľ z Nábotovho odmietnutia ochorel. „Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal Nábot Jezreelský ... ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť“ 1. Kráľov 21,4. PK 109.5
Keď sa potom Jezábel dozvedela bližšie podrobnosti, nahnevala sa, že sa niekto opovážil kráľovu žiadosť odmietnuť a Achába ubezpečila, že smútiť už nemusí. Povedala: „Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu Nábota Jezreelského“ 1. Kráľov 21,7. PK 109.6
Acháb sa nepýtal, ako jeho žena dosiahne svoj cieľ, no Jezábel hneď začala uskutočňovať svoj zákerný plán. V mene kráľa napísala listy, jeho pečaťou ich zapečatila a rozoslala starším a popredným mužom mesta, v ktorom býval Nábot. V listoch stálo: „Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu! Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť!“ 1. Kráľov 21,9.10. PK 109.7
Rozkaz bol vykonaný. „Starší a poprední muži jeho mesta... urobili, čo bolo v Jezábelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala“ 1. Kráľov 21,11. Potom šla Jezábel ku kráľovi, vyzvala ho, aby vstal a ujal sa vinice. Achábovi nezáležalo na následkoch, slepo poslúchol jej radu a šiel, aby sa zmocnil pozemku, po ktorom tak túžil. PK 110.1
Z podvodného zisku za cenu krvipreliatia sa však kráľ dlho netešil. „Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Eliášovi Tišbejskému: Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral. Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Spáchal si vraždu a ešte aj dedičstvo zaberáš“ 1. Kráľov 21,17-19. Hospodin potom poučil Eliáša, že má nad Achábom vyniesť strašný súd. Prorok sa ponáhľal vykonať Boží príkaz. Vinou obťažkaný panovník sa pri stretnutí zoči-voči s prísnym Hospodinovým poslom vo vinici veľmi vydesil a svoj strach vyjadril slovami: „Našiel si ma, nepriateľ môj!“ 1. Kráľov 21,20. PK 110.2
Pánov posol pohotovo odvetil: „Našiel, pretože si sa zapredal robiť to, čo sa nepáči Hospodinovi. Pozri, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo“ 1. Kráľov 21,20.21. Nikto nedostane milosť. Achábov rod bude celkom vyhubený. Hospodin oznámil ústami svojho služobníka: „Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma dráždil k hnevu a Izrael zviedol k hriechu“ 1. Kráľov 21,20-22. PK 110.3
Jezábel Hospodin povedal: „Psy budú žrať Jezábel v predmestí Jezreela. Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky“ 1. Kráľov 21,23.24. PK 110.4
Keď kráľ počul toto strašné posolstvo „roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbejskému: Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa pokoril predo mnou, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom“ 1. Kráľov 21,27-29. PK 110.5
O necelé tri roky Sýrčania zabili kráľa Achába. Jeho nástupca Achazja „robil, čo sa Hospodinovi nepáči, chodil po cestách svojho otca a svojej matky, po cestách Járobeáma... slúžil Baalovi, klaňal sa mu a dráždil Hospodina, Boha Izraela“ (1. Kráľov 22,53.54), ako to robil jeho otec Acháb. Po spáchaných hriechoch vzdorovitého kráľa však bezprostredne nasledovali súdy. Dôkazom Božieho hnevu voči nemu bola neúspešná vojna s Moábom, ako aj nehoda, ktorá ohrozila jeho život. PK 110.6
„Achazja vypadol cez mreže svojej hornej izby“ (2. Kráľov 1,2), vážne sa zranil, a v obave z najhoršieho poslal niekoľko svojich sluhov, aby sa spýtali ekrónskeho božstva Baalzebúba, či sa uzdraví, alebo nie. Verilo sa, že ekrónsky Baalzebúb podáva prostredníctvom svojich kňazov správy o budúcnosti. Spytovať sa ho chodili celé zástupy. Predpovede a správy však dostávali od kniežaťa temnoty. PK 111.1
Achazjovi služobníci sa na ceste stretli s Božím mužom, ktorý im prikázal, aby sa vrátili ku kráľovi s týmto posolstvom: „Či nieto Boha v Izraeli, že sa idete dopytovať ekrónskeho boha Baalzebúba? Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktorom si sa ocitol, nezídeš, ale musíš zomrieť“ 2. Kráľov 1,3.4. Keď prorok oznámil posolstvo, odišiel. PK 111.2
Ohromení služobníci sa ponáhľali ku kráľovi a zvestovali mu slová Božieho muža. Kráľ sa ich spýtal: „Ako vyzeral muž, ktorý vám vyšiel v ústrety?“ Odvetili mu: „Ten muž mal srstený plášť a na bedrách bol opásaný koženým pásom.“ Achazja zvolal: „To je Eliáš Tišbejský“ 2. Kráľov 1,8. Vedel, že ak cudzinec, s ktorým sa jeho poslovia stretli, bol naozaj Eliáš, potom je vynesený rozsudok istý. Kráľ chcel podľa možnosti hroziaci súd odvrátiť, a preto sa rozhodol, že pošle po proroka. PK 111.3
Achazja dvakrát poslal veliteľa s päťdesiatimi vojakmi, ktorí mali proroka zastrašiť, a dvakrát ich stihol Boží súd. Tretí veliteľ sa s vojakmi pokoril pred Hospodinom a keď sa veliteľ priblížil k Pánovmu poslovi, „kľakol si pred Eliášom na kolená a úpenlivo prosil: Boží muž, prosím, nech ti je vzácny môj život i životy týchto tvojich päťdesiatich služobníkov. PK 111.4
Tu prehovoril k Eliášovi duch Hospodinov: Zostúp s ním, neboj sa ho. Vstal teda, šiel s ním ku kráľovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Pretože si poslal poslov dopytovať sa ekrónskeho boha Baalzebúba, ako keby v Izraeli nebolo Boha, ktorého sa možno opýtať na jeho slovo, z lôžka, na ktorom si sa ocitol, nezídeš, ale istotne zomrieš“ 2. Kráľov 1,13.15.16. PK 111.5
Achazja už počas vlády svojho otca pozoroval obdivuhodné skutky Najvyššieho. Bol svedkom strašných dôkazov, ktoré Boh dal nevernému Izraelovi o svojom zaobchádzaní s tými, ktorí nedbajú na požiadavky jeho zákona. No Achazja konal tak, ako keby nešlo o skutočnosti, ale o bájky. Namiesto toho, aby sa pred Hospodinom pokoril, nasledoval Baala a nakoniec sa odvážil k najhoršiemu skutku bezbožnosti. Vzdorovitý a tvrdohlavý Achazja zomrel „podľa slova Hospodinovho, ktoré vyriekol Eliáš“ 2. Kráľov 1,17. PK 111.6
Dejiny hriechu kráľa Achazju a následné výstražné súdy nemôže nikto beztrestne prehliadať. Aj keď sa dnes už ľudia pohanským božstvám neklaňajú, tisíce sa ich skláňa pred satanovým oltárom, ako to robil izraelský kráľ. Dnes je na svete modlárstvo veľmi rozšírené, aj keď vplyvom vedy a výchovy má jemnejšiu a zvodnejšiu podobu než vtedy, keď Achazja uctieval ekrónskeho boha. Každý deň prináša nové žalostné dôkazy o tom, že viera v spoľahlivé prorocké slovo sa stráca a namiesto nej sa mnohých zmocňuje povera a satanské zvody. PK 112.1
Tajomstvo modloslužobných obradov nahrádzajú dnes rituály tajných spoločností a zvodné divy špiritistických médií. Tisíce tých, ktorí odmietajú prijať svetlo Božieho slova alebo vnuknutia Božieho Ducha, dychtivo prijímajú živé prejavy týchto médií. Stúpenci špiritizmu sa môžu síce posmešne vyjadrovať o čarodejníkoch dávnych čias, ale arcizvodca sa víťazne smeje, lebo jeho klamstvá prijali v inej podobe. PK 112.2
Mnohí sa hrozia čo i len pomyslieť, že by mali ísť žiadať radu od špiritistických médií, no vábi ich jemnejšia podoba špiritizmu. Ďalších na nesprávnu cestu zvádza učenie spoločenstva Kresťanskej vedy, mysticizmus teozofie alebo iné náboženstvá Východu. PK 112.3
Hlásatelia takmer všetkých podôb špiritizmu tvrdia, že majú moc uzdravovať. Túto moc prisudzujú elektrine, magnetizmu, takzvaným tajomne pôsobiacim liekom alebo skrytým silám ľudskej mysle. Takých ľudí je pomerne dosť aj v dnešnom kresťanstve, čo týchto liečiteľov vyhľadávajú namiesto toho, aby dôverovali moci živého Boha a schopnostiam odborných lekárov. Matka, bdiaca pri lôžku svojho chorého dieťaťa, narieka: „Nemôžem už viac urobiť. Či nieto lekára, ktorý má moc uzdraviť mi dieťa?“ Dozvie sa však o zázračnej moci nejakého liečiteľa či magnetizéra a zverí mu svoje dieťa. Tým ho vlastne odovzdala do rúk satana, akoby jej stál po boku. V mnohých prípadoch potom život dieťaťa ovláda satanská moc a zdá sa, že vyslobodiť sa z jej zovretia nie je možné. PK 112.4
Achazjova bezbožnosť bola príčinou Božej neľúbosti. Čo všetko Boh urobil v snahe získať srdce a vieru izraelského ľudu! Hospodin počas celých stáročí preukazoval svojmu ľudu bezpríkladnú dobrotu a lásku. Od začiatku zjavoval, že mu „bolo rozkošou byť s ľuďmi“ Príslovia 8,31. Poskytoval neustálu pomoc tým, ktorí ho hľadali. Izraelský kráľ sa však napriek tomu odvrátil od Boha a pomoc hľadal pri najväčšom nepriateľovi svojho ľudu. Pohanom tým ukázal, že viac dôveruje ich modlám než nebeskému Bohu. Ľudia zneuctievajú Boha aj tým, že sa odvracajú od Zdroja sily a múdrosti a žiadajú pomoc alebo radu od mocností temna. Ak Achazjov skutok vyvolal Boží hnev, ako sa potom Boh díva na tých, ktorí sa správajú podobne, hoci získali väčšie poznanie? PK 112.5
Možno pokladať za rozvážne a správne počínanie, ak sa niekto chváli tým, že údajnú úľavu získal práve dôverou v satanský zvod? Čo z toho môže mať človek, keby si tým aj život predĺžil? Čo môže mať z toho, keby si tým zabezpečil aj dočasný zisk? Vyplatí sa nedbať na Božiu vôľu? Všetky podobné zisky sa nakoniec vyjavia ako nenahraditeľná strata. Beztrestne nemôžeme odstrániť ani jedinú ohradu, ktorú Boh určil na ochranu svojho ľudu pred mocou satana. PK 113.1
Keďže Achazja nemal syna, kráľom sa stal jeho brat Jóram. Ten vládol desiatim izraelským kmeňom dvanásť rokov. Jeho matka Jezábel ešte žila po celý čas jeho vlády a neblaho vplývala na spravovanie krajiny. Mnohí sa ešte stále nevymanili z modloslužobných zvykov. Sám Jóram „robil, čo sa Hospodinovi nepáči, len nie natoľko ako jeho otec a jeho matka, lebo dal odstrániť Baalov posvätný stĺp, ktorý zhotovil jeho otec. Lenže zotrval v hriechoch Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu, – a neodklonil sa od nich“ 2. Kráľov 3,2.3. PK 113.2
Počas Jóramovej vlády nad Izraelom zomrel Jozafát a na júdsky trón nastúpil jeho syn, tiež Jóram. Svojím sobášom s dcérou Achába a Jezábely bol júdsky Jóram spätý s izraelským kráľom a za svojej vlády nasledoval Baala, „ako to robil dom Achábov“. „Aj on zriadil výšiny na júdskych vrchoch a zviedol obyvateľov Jeruzalema k smilnému modlárstvu a zaviedol aj Júdu“ 2. Paralipomenon 21,6.11. PK 113.3
Júdsky kráľ dostal na ceste svojho veľkého odpadnutia dôrazné pokarhanie. Prorok Eliáš ešte pred svojím nanebovzatím nemohol mlčky hľadieť na to, že júdske kráľovstvo ide tou istou cestou, ktorá zaviedla severné kráľovstvo na pokraj záhuby. Prorok teda poslal júdskemu Jóramovi list, v ktorom musel bezbožný kráľ čítať tieto strašné slová: PK 113.4
„Takto vraví Hospodin, Boh tvojho praotca Dávida: Pretože si nechodil cestami svojho otca Jozafáta a cestami júdskeho kráľa Ásu, ale chodil si cestou izraelských kráľov a do smilného modlárstva si zviedol Júdu a obyvateľov Jeruzalema podľa vzoru smilného modlárstva Achábovho, ba aj svojich bratov, vlastnú rodinu, ktorí boli lepší ako ty, si povraždil, Hospodin zasiahne ťažkou ranou tvoj ľud, tvojich synov, tvoje ženy, a všetok tvoj majetok. Sám však upadneš do ťažkej choroby“ 2. Paralipomenon 21,12-15. PK 113.5
Pán splnil toto proroctvo, „popudil proti Jóramovi ducha Filištíncov a Arabov, bývajúcich vedľa Kúšijcov. Tí vytiahli proti Júdsku, vtrhli ta a odvliekli všetok majetok, nájdený v kráľovskom paláci, aj jeho synov a ženy, takže mu nezostal ani jeden syn, iba Jóacház, najmenší z jeho synov. Po tom všetkom ranil mu Hospodin vnútro nevyliečiteľnou chorobou. Po čase, keď nadišiel koniec druhého roku... zomrel v hrozných bolestiach.“ „Po ňom sa kráľom stal jeho syn Achazja“ 2. Paralipomenon 21,16-19; 2. Kráľov 8,24. PK 114.1
V izraelskom kráľovstve ešte stále vládol Achábov syn Jóram, keď jeho synovec Achazja nastúpil na trón júdskeho kráľovstva. Achazja vládol len jeden rok; celý ten čas podliehal vplyvu svojej matky Atalje, ktorá mu bola radkyňou „pri páchaní bezbožností“, a „chodil po cestách domu Achábovho a robil to, čo sa nepáči Hospodinovi“ 2. Paralipomenon 22,3.4; 2. Kráľov 8,27. Jeho stará matka Jezábel ešte žila a Achazja opovážlivo uzavrel spojenectvo so svojím strýcom Jóramom, kráľom Izraela. PK 114.2
Júdsky kráľ Achazja onedlho tragicky zahynul. Príslušníci Achábovho domu, ktorí prežili, „po smrti otcovej... mu boli radcami na jeho vlastnú záhubu“ 2. Paralipomenon 22,4. Keď bol raz Achazja na návšteve u svojho strýca v Jezreeli, dostal prorok Elízeus príkaz z neba, aby poslal jedného z prorockých synov do Rámot-Gileádu, kde mal pomazať Jehúa za izraelského kráľa. Práve vtedy boli spojené vojská júdske a izraelské vo vojne proti Sýrčanom v Rámot-Gileáde. Jóram bol v boji ranený a vrátil sa do Jezreela, po tom, čo velením kráľovského vojska poveril Jehúa. Pri pomazaní Jehúa Elízeov sluha povedal: „Pomazal som ťa za kráľa nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom.“ Potom mu na príkaz neba určil zvláštnu úlohu: „Vyhladíš dom Achába, svojho pána,“ povedal Hospodin ústami svojho služobníka, „tak pomstím na Jezábele krv svojich služobníkov, prorokov, i krv všetkých služobníkov Hospodinových. Zahynie celý dom Achábov“ 2. Kráľov 9,6-8. PK 114.3
Len čo vojaci vyhlásili Jehúa za kráľa, ponáhľal sa do Jezreela pomstiť sa tým, ktorí sa svojvoľne rozhodli pokračovať v hriechu a zvádzali k nemu aj iných. Jóram izraelský, Achazja júdsky i Jezábel, matka kráľova, a tí „čo ešte zostali z Achábovho domu v Jezreeli, i všetci jeho najpoprednejší muži, dôverníci a kňazi“, boli pobití. „Všetkých Baalových prorokov, všetkých jeho služobníkov a všetkých jeho kňazov,“ ktorí žili v stredisku Baalovej modloslužby, v Samárii, pobil mečom. Modlárske obrazy a sochy boli zničené a spálené. Baalov chrám zborili. „Tak vykynožil Jehú Baala z Izraela“ 2. Kráľov 10,11.19.28. PK 114.4
Správy o tomto masovom vraždení sa dopočula Jezábelina dcéra Atalja, ktorá ešte stále zastávala vedúce postavenie v júdskom kráľovstve. Keď sa dozvedela, že jej syn, júdsky kráľ, je mŕtvy, „zakročila a vyhubila všetko kráľovské potomstvo júdskeho domu“. Pri tomto hromadnom krvipreliatí boli povraždení všetci Dávidovi potomkovia, prípadní následníci trónu, okrem Joáša. Toto dieťa zachránila žena veľkňaza Jójada tak, že ho ukryla v chrámových priestoroch. Dieťa skrývali šesť rokov, „dokiaľ Atalja vládla v krajine“ 2. Paralipomenon 22,10.12. PK 115.1
Po šiestich rokoch sa „levíti a všetci Júdejci spojili s veľkňazom Jojádom a malého Joáša korunovali a pomazali za kráľa“. „Pritom tlieskali rukami a prevolávali: Nech žije kráľ!“ 2. Paralipomenon 23,8; 2. Kráľov 11,12. PK 115.2
„Keď Atalja začula krik ľudu, ktorý sa hrnul a oslavoval kráľa, šla za ľudom do domu Hospodinovho.“ „Videla, že kráľ stál ako obvykle pri stÍpe, velitelia a trubači pri kráľovi a všetok ľud krajiny sa radoval a trúbil na trúbach. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a skríkla: Sprisahanie, sprisahanie!“ 2. Paralipomenon 23,12; 2. Kráľov 11,14. Jojáda však rozkázal veliteľom vojska, aby Atalju zajali a jej prívržencov vyviedli z chrámu na popravisko a tam ich sťali. PK 115.3
Posledný člen Achábovho domu bol teda odstránený. Hrozné zlo, ktoré napáchalo Achábovo spojenie s Jezábelou trvalo dotiaľ, kým nezahynul posledný Achábov potomok. V Júdsku sa síce uctieval pravý Boh, ale Atalji sa podarilo mnohých zviesť. Len čo bola nekajúcna kráľovná popravená, „všetok ľud krajiny vošiel do Baalovho domu, zborili jeho oltáre, porozbíjali jeho podoby a Baalovho kňaza Mattána zabili pred oltármi“ 2. Kráľov 11,18. PK 115.4
Takto sa začala náprava. Tí, ktorí sa zúčastnili Joášovej korunovácie, sa slávnostnou zmluvou zaviazali, „že budú ľudom Hospodinovým“. Len čo v júdskom kráľovstve prestal pôsobiť zhubný vplyv Jezábelinej dcéry, Baalovi kňazi boli pobití a chrám bol zborený, „radoval sa všetok ľud krajiny a mesto sa uspokojilo“ 2. Paralipomenon 23,16.21. PK 115.5