(Matúš 13,24-30; 37-43)
„Predložil im iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu, a odišiel. Keď vyrástli steblá a vyklasili sa, ukázal sa aj kúkoľ“ Matúš 13,24-26. KP 48.1
Ježiš povedal: „Pole je svet.“ Zo súvislosti je zrejmé, že tým mienil svoju pozemskú cirkev. Podobenstvo nám približuje Božie kráľovstvo – dielo, ktoré koná Boh pre spásu človeka, a to prostredníctvom cirkvi. Duch Svätý síce pôsobí na ľudí všade a oslovuje ich na celom svete, ale rásť a dozrievať na Božiu slávu máme v cirkvi. KP 48.2
„Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka... Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého“ Matúš 13,37-39. Dobré semeno znázorňuje ľudí zrodených z pravdy Božieho slova a kúkoľ predstavuje tých, čo blúdia alebo stelesňujú nesprávne zásady. „Nepriateľ, čo ho nasial, je diabol“ Matúš 13,39. Kúkoľ nezasial Boh ani jeho anjeli. Vždy ho rozsieva len satan, nepriateľ Boha i človeka. KP 48.3
Ľudia na Východe sa niekedy zvykli svojim nepriateľom pomstiť tak, že im na čerstvo posiate polia porozsýpali nejaký odporný plevel, ktorý sa počas rastu nedal rozoznať od pšenice. Rástol spolu s pšenicou, poškodzoval úrodu a spôsoboval majiteľovi poľa starosti a straty. Tak aj satan z nenávisti voči Kristovi rozsieva burinu medzi dobrú sejbu Božieho kráľovstva a výsledok svojho zákerného konania prisudzuje Božiemu Synovi. Do cirkvi privádza takých, ktorí síce nosia Kristovo meno, ale svojím životom zapierajú jeho povahu. Tým zneuctievajú Boha, nesprávne predstavujú jeho spásonosné dielo a ohrozujú skutočných kresťanov. KP 49.1
Kristových služobníkov zarmucuje vedomie, že vedľa úprimných veriacich sú v cirkvi aj nepraví, a preto by radi niečo urobili pre jej očistu. Ako služobníci nebeského Hospodára by plevel najradšej povytrhávali. Kristus im však hovorí: „Nie, aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy“ Matúš 13,29.30. KP 49.2
Podľa Kristovho jasného a zrozumiteľného učenia má byť z cirkvi vylúčený každý, kto zotrváva v zjavnom hriechu, ale Spasiteľ nás nepoveril posudzovať povahu a pohnútky ľudí. On nás príliš dobre pozná, preto nám toto dielo nezveril. V horlivej snahe vylúčiť z cirkvi každého, koho pokladáme za nepravého kresťana, by sme sa určite dopustili závažných chýb. Často máme za beznádejné aj tie prípady, o ktoré sa začína zaujímať Kristus. Ak by sme o týchto ľuďoch rozhodovali podľa svojho nedokonalého úsudku, možno by sme ich pripravili o poslednú iskru nádeje na záchranu. Nejedného z tých, čo sa pokladajú za pravých kresťanov, Kristus nakoniec neprijme. V Božom kráľovstve budú však mnohí, o ktorých si ostatní myslia, že ta vôbec nepatria. „Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce“ 1. Samuelova 16,7. Kúkoľ a pšenica majú spolu rásť až do žatvy a žatva predstavuje koniec času milosti. KP 49.3
Z tohto Kristovho podobenstva plynie aj poučenie o úžasnej zhovievavosti a veľkej Božej láske. Ako sú v pôde vzájomne popreplietané korene kúkoľa s koreňmi obilia, tak môžu byť falošní bratia v cirkvi úzko spätí s pravými nasledovníkmi Ježiša Krista. Skutočná povaha týchto formálnych veriacich zostáva skrytá. Keby však boli z cirkvi vylúčení, mohlo by to zapríčiniť pád ďalších, ktorí by inak zostali verní. KP 50.1
Z podobenstva je zrejmé aj to, ako Boh zaobchádza s ľuďmi i anjelmi. KP 50.2
Satan je podvodník. Vo svojej hriešnej vzbure proti Bohu v nebi anjeli zo začiatku nepostrehli jeho pravú povahu. Preto ho Boh hneď neodvrhol. Keby to bol urobil, anjeli by neboli chápali Božiu spravodlivosť a lásku. Pochybnosť o dobrote nebeského Otca by bola ako zlé semeno priniesla strašné plody hriechu a biedy. Boh satana nezničil, ale dal mu príležitosť prejaviť jeho skutočnú povahu. Trvalo veky, čo Stvoriteľ bolestne pozoroval pustošivé pôsobenie zla. Radšej na Golgote priniesol nevýslovne veľkú obeť a nedovolil, aby satan niekoho oklamal svojimi lživými žalobami. Pri odstraňovaní kúkoľa hrozí nebezpečenstvo, že sa vytrhnú aj obilné steblá. Nemali by sme prejavovať rovnakú trpezlivosť voči našim blížnym, akú preukázal Vládca neba i zeme voči satanovi? KP 50.3
Svet nemá právo spochybňovať pravosť kresťanstva, ak sú v cirkvi aj neverní členovia. Kvôli nim by kresťania nemali strácať odvahu a istotu. Veď aká bola situácia na začiatku cirkvi? K učeníkom sa pripojil aj Ananiáš so Zafírou. Pokrstiť sa dal aj Šimon Čarodejník. Démasa, ktorý opustil Pavla, pokladali ostatní kresťania za veriaceho. Za jedného z apoštolov považovali ľudia aj Judáša Iškariotského. Z toho je zrejmé, že Spasiteľ nechce stratiť ani jedného človeka. Kristus dal zaznamenať aj to, ako sa k nemu zachoval Judáš, čím chcel ukázať svoju veľkú trpezlivosť s prevrátenou ľudskou povahou. To je výzva aj nám, aby sme boli rovnako zhovievaví ako Spasiteľ. On sám povedal, že „falošní bratia“ budú v cirkvi až do konca času. KP 51.1
Ľudia sa však aj napriek Kristovmu varovaniu snažili vytrhávať a ničiť kúkoľ. Cirkev používala svetskú moc, aby trestala tých, ktorých pokladala za priestupníkov. Predstavitelia mocenskej cirkvi tvrdili, že konali na Kristov príkaz, keď väznili, mučili a posielali na smrť tých, čo sa odchýlili od oficiálneho učenia cirkvi. K tomu ich však neviedol Kristov Duch, ale sám satan, ktorý si takto hodlá podmaniť celý svet. Prenasledovaním domnelých kacírov cirkev predstavila Boha v tom najhoršom svetle. KP 51.2
Toto Kristovo podobenstvo nás nevedie k hodnoteniu alebo k odsudzovaniu iných ľudí, ale k pokore a opatrnosti. Do pôdy sa dostáva nielen dobré semeno. Naše členstvo v cirkvi samo osebe nie je dôkazom, že sme kresťania. KP 51.3
Kým bola byľ zelená, kúkoľ sa od pšenice nedal rozpoznať. Len čo obilie dozrelo a pšenica sa pod ťarchou plných zrelých klasov ohýbala k zemi, vtedy sa už nepodobala kúkoľu. Podobne sa medzi úprimných Kristových nasledovníkov na určitý čas pripojili aj neobrátení ľudia, ktorí zbožnosť len predstierali. Svojím povrchným kresťanstvom chcú mnohých oklamať. Pri žatve sveta bude neprehliadnuteľný rozdiel medzi dobrými a zlými. Vtedy sa ukáže, kto sa k cirkvi síce pripojil, no nepripojil sa ku Kristovi. KP 51.4
Kúkoľ môže rásť medzi pšenicou a mať rovnaké možnosti ako ona. Aj naň svieti slnko a zvlažuje ho dážď. Počas žatvy však „uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto mu neslúži“ Malachiáš 3,18. O tom, kto je hoden žiť v nebeskej rodine, rozhodne sám Kristus. Každého človeka posúdi podľa jeho slov a skutkov. Nezáleží na tom, čo kto ústami vyznával. O večnom živote rozhoduje povaha. KP 52.1
Spasiteľ nepovedal, že kúkoľ by sa v budúcnosti mohol stať pšenicou. Pšenica a kúkoľ porastú spolu do žatvy, teda do skonania sveta. Potom túto burinu zviažu na spálenie. Pšenica však príde do stodoly. „Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“ Vtedy „Syn človeka pošle svojich anjelov a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami“ Matúš 13,43.41.42. KP 52.2