Z rozsievania semena a z vývoja rastlín môže rodina i škola načerpať mnoho vzácneho poučenia. Najmä deti a mladých ľudí treba viesť k tomu, aby sa z prírody naučili poznávať Božie pôsobenie a aby vierou chápali Tvorcovu žehnajúcu moc. Keď pochopia, ako sa Stvoriteľ obdivuhodne stará o potreby svojej veľkej rodiny a ako by sme mali s ním spolupracovať, budú viac dôverovať Bohu a hlbšie si uvedomia jeho pôsobenie v ich každodennom živote. KP 57.1
Boh stvoril semená i celú zem svojím slovom. Jeho slovo dáva semenám silu rásť a množiť sa. On povedal: „Nech zem vydá sviežu zeleň, plodonosné rastliny a ovocné stromy, ktoré na zemi rodia ovocie so semenom podľa svojho druhu. Tak sa aj stalo... Boh videl, že je to dobré“ 1. Mojžišova 1,11.12. Mocou Božieho slova klíčia semená dodnes. Každé, ktoré vyráža k slnku zelený výhonok, svedčí o divotvornej moci Stvoriteľovho slova. „On povedal, a stalo sa, on rozkázal, a povstal svet“ Žalm 33,9. KP 57.2
Kristus učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“ Matúš 6,11. Poukázal na kvety a poslucháčov ubezpečil: „Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli..., či neoblečie oveľa skôr vás?“ Matúš 6,30. Kristus dosiaľ odpovedá na túto modlitbu a uisťuje o tom aj nás. Neviditeľná moc ustavične pomáha človekovi získavať potravu i oblečenie. Pán sa neprestajne stará o to, aby zo zdanlivo zahodeného semena vyrástla živá rastlina. V potrebnej miere dáva všetko, aby osivo dozrelo do žatvy. Jedinečne to vyjadril žalmista: KP 58.1
„Navštevuješ zem a zvlažuješ ju,
hojne ju zúrodňuješ.
Riečisko Božie je plné vody.
Pripravuješ im obilie.
Áno, takto sa staráš o zem:
zalievaš jej brázdy,
zarovnávaš jej hrudy,
dažďom ju kypríš
a požehnávaš jej porast.
Korunuješ rok svojou dobrotou,
v šľapajach tvojich vyviera tuk.“
Žalm 65,10-12. KP 58.2
Boh vládne nad celým vesmírom. Príroda podlieha Božím zákonom. Všetko sa podriaďuje vôli Stvoriteľa. Boha poslúcha mrak, slnko, rosa, dážď, vietor i búrka. Klíčiace obilie sa rozvíja podľa prírodných zákonov tak, že zo zeme vyrastá „najprv byľ, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase“ Marek 4,28. Nič nevzdoruje Božiemu pôsobeniu, a preto sa jednotlivé časti vyvíjajú v príslušných obdobiach. Má azda človek, stvorený na Boží obraz, obdarený myslením a rečou, jediný znevažovať Božie dary a protiviť sa Božej vôli? Má azda jediná rozumná bytosť na zemi pôsobiť chaos? KP 58.3
Vo všetkom, čo pomáha udržať život človeka, možno pozorovať Božie pôsobenie i ľudské úsilie. Človek nemôže žať tam, kde nerozsieval. No ak má semeno rásť, predovšetkým musí zasiahnuť Božia moc prostredníctvom slnečného svetla, mračien, dažďa a rosy. Táto zásada platí na každom stupni života, v každej študijnej oblasti a v každom vedeckom odvetví. To sa týka aj duchovnej sféry pri vytváraní našej povahy na každom úseku kresťanskej činnosti. Aj keď musíme splniť svoju povinnosť, nesmieme zabúdať, že bez pôsobenia Božej moci nikdy nedosiahneme správne výsledky. KP 59.1
Nech človek získa čokoľvek v duchovnej alebo hmotnej oblasti, mal by si uvedomiť, že úspech získal len vďaka Božiemu pôsobeniu. Uvedomme si, akí sme od Boha závislí. Príliš dôverujeme človekovi, príliš sa spoliehame na ľudské schopnosti a len málo veríme moci, ktorú nám chce poskytnúť Boh. „Sme spolupracovníci Boží.“ 1. Korinťanom 3,9. Ľudský podiel je neporovnateľne menší, no ak sa človek spojí s Kristom, môže v jeho sile splniť všetko. KP 59.2
Postupný vývin rastliny zo semena je užitočným poučením pri výchove detí. „Najprv byľ, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase“ Marek 4,28. Toto podobenstvo povedal ten, prostredníctvom koho bolo všetko stvorené. On, Darca sily a zákonov, podľa ktorých sa rozvíja život rastlín, obdaril životodarnou silou drobné semeno. Pravdy, s ktorými nás zoznamuje podobenstvo, prežil Kristus vo vlastnom živote. V telesnej i v duchovnej oblasti sa podriadil Božiemu zákonu, ako to ukázal na príklade rastliny. Chce, aby podobne rástli a rozvíjali sa všetci mladí ľudia. Aj keď bol Vládcom neba, Kráľom slávy, v Betleheme sa narodil ako dieťa. Začas bol ako každé iné odkázaný na starostlivosť matky. V detskom veku bol poslušný, hovoril a konal ako dieťa, nie ako dospelý muž. Vážil si svojich rodičov a podľa daných schopností sa im snažil pomáhať. Na každom stupni svojho vývoja dosahoval dokonalosť, prejavoval jednoduchý, prirodzený pôvab nevinného dieťaťa. Písmo o jeho detstve zaznamenalo: „Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola nad ním“ Lukáš 2,40. O jeho mladom veku čítame: „Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha, i u ľudí“ Lukáš 2,52. KP 60.1
Ježišove podobenstvá zdôrazňujú úlohu rodičov a vychovávateľov. Vlohy mladých ľudí treba rozvíjať, aby v každom období života vynikla prirodzená krása, ktorá zodpovedá veku, tak ako sa v záhrade prirodzene rozvíjajú rastliny. KP 60.2
Najpôvabnejšie sú deti vtedy, keď sa správajú prirodzene, nestrojene. Nie je múdre venovať im nadmernú pozornosť a často pripomínať ich rozumné výroky. Nemali by sme v nich podporovať márnomyseľnosť vychvaľovaním ich vzhľadu, slov alebo činov. Neobliekajme ich do drahých a výstredných šiat. To všetko v nich podporuje pýchu a vyvoláva závisť ich kamarátov. KP 60.3
Deti treba vychovávať jednoducho. Máme ich viesť k tomu, aby boli spokojné s malými, užitočnými povinnosťami, s radosťami a zážitkami zodpovedajúcimi ich veku. Detský vek možno prirovnať k steblu z podobenstva, ktoré má tiež svoju neopakovateľnú krásu. Nevnucujme deťom predčasnú dospelosť. Nech si udržia sviežosť a pôvab ranných rokov čo možno najdlhšie. KP 61.1
Aj malé deti môžu prežívať kresťanstvo primerane svojmu veku. Viac od nich Boh neočakáva. Rodičia by ich mali viesť k duchovným skutočnostiam a poskytnúť im každú príležitosť, aby sa ich povaha utvárala podľa vzoru povahy Ježiša Krista. KP 61.2
Podľa Božích zákonov má v prírode každá príčina svoj následok. Žatva ukáže, či bola dobrá sejba. Lenivca odsúdi jeho vlastné dielo a žatva bude svedčiť proti nemu. Rovnako je to aj v duchovnej oblasti, kde vernosť každého jednotlivca možno hodnotiť podľa výsledkov jeho práce. Pri žatve sa ukáže, či bol usilovný alebo lenivý. Takto teda každý rozhoduje o svojom večnom určení. KP 61.3
Každé semeno prináša úrodu podľa svojho druhu a platí to aj v živote ľudí. Všetci by sme mali rozsievať semená súcitu, priateľstva a lásky, pretože zožneme, čo zasejeme. Každý prejav sebectva, samoľúbosti a nadradenosti, ako aj každý skutok, ktorým sledujeme len vlastné uspokojenie, prinesie primeranú žatvu. Kto žije len pre seba, rozsieva sebectvo a zožne záhubu. KP 61.4
Boh nikoho nezatracuje. Záhubu si človek pripravuje sám. Kto nedbá na varovný hlas svedomia, rozsieva semeno nevery a čaká ho žalostná žatva. Keď faraón za čias Mojžiša zavrhol prvé Božie varovanie, zasial zatvrdilosť, a tú aj zožal. Boh ho nenútil k nevere. Faraón zasial semeno nevery, ktoré mu prinieslo úrodu podľa svojho druhu. V odpore voči Bohu pokračoval dovtedy, kým jeho krajinu nezasiahol pustošiaci ortieľ, takže musel hľadieť nielen na vychladnuté telo svojho prvorodeného syna, ale aj na mŕtvoly prvorodených vo svojej rodine i v celom Egypte. Musel byť svedkom toho, ako voda Červeného mora pochovala aj s koňmi a vozmi jeho bojovníkov. Tento príbeh odstrašujúco svedčí o pravdivosti slov: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať“ Galaťanom 6,7. Keby si to ľudia uvedomovali, viac by si všímali, aké semeno rozsievajú. KP 61.5
Keď zasiate semeno prinesie úrodu a zožaté zrno znova zasejeme, úroda sa zmnohonásobní. Táto zákonitosť platí aj pre náš vzťah k iným ľuďom. Každý skutok i každé slovo je semenom, ktoré prinesie úrodu. Každý prejav ohľaduplnej lásky, poslušnosti alebo sebazaprenia vyvolá podobné konanie aj u iných a prostredníctvom nich u ďalších ľudí. Semenom je aj každý prejav závisti, hnevu či nepriateľstva. Vyrastie z neho „koreň horkosti“ (Židom 12,15), ktorý ovplyvní mnohých. A koľkých ďalších ovplyvnia títo „mnohí“?! Tak pokračuje rozsievanie dobra i zla pre časnosť aj pre večnosť. KP 62.1
Podobenstvo o rozsievaní semena nás učí štedrosti v duchovnej i v hmotnej oblasti. Pán hovorí: „Blažení ste, ktorí celkom pri vodách môžete siať“ Izaiáš 32,20. „Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto však seje štedro, štedro bude aj žať“ 2. Korinťanom 9,6. KP 62.2
Slová „celkom pri vodách môžete siať“ znamenajú, že máme obetavo rozdávať Božie dary. Rozdávať ich máme všade tam, kde si Božie dielo alebo potreby ľudí vyžadujú našu pomoc. Tak sa nikdy neocitneme v núdzi. „Kto však seje štedro, štedro bude aj žať“ 2. Korinťanom 9,6. Rozsievač rozmnožuje obilie tým, že ho rozsieva. Rovnakú skúsenosť zažijú tí, ktorí verne rozdávajú Božie dary a štedrosťou ich znásobujú. Boh im sľúbil dostatok všetkého, čo potrebujú, aby mohli stále rozdávať. „Dávajte, a bude dané aj vám; mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona“ Lukáš 6,38. KP 62.3
V podobenstve o siatí a žatve je zahrnuté ešte niečo. Keď sa o Božie dary podelíme s inými, tento prejav lásky a súcitu vzbudí u obdarovaných vďačnosť voči Bohu. Tým sa pôda ich srdca pripraví na prijatie semena duchovnej pravdy. Kristus zveril rozsievačovi semeno a postará sa o to, aby zo zeme vyklíčilo a prinieslo úrodu pre večný život. KP 63.1
Podobenstvom o rozsievaní zrna znázornil Ježiš obeť svojho života, ktorú priniesol, aby nás vykúpil. Povedal: „Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ Ján 12,24. Podobne aj Kristova smrť prinesie hojnú úrodu pre Božie kráľovstvo. Ako v rastlinnej ríši platí zákon, že zomierajúce semeno dáva nový život, tak bude aj večný život ovocím Spasiteľovej smrti. KP 63.2
Ak chce Kristov spolupracovník prinášať ovocie, musí najprv „padnúť do zeme“ a zomrieť. Jeho život sa musí dostať do brázdy potrieb tohto sveta. Sebecká láska a osobné záľuby musia ustúpiť. Zákon sebaobetovania je totiž zákonom sebazachovania. Obilie pochované do zeme prinesie úrodu a nové obilie sa opäť zaseje a zabezpečí bohatú žatvu. Hospodár zachová svoje obilie tým, že ho zaseje do pôdy. Podobná zásada platí aj v ľudskom živote. Dávať znamená žiť. Tí, čo sa ochotne venujú službe Bohu i ľuďom, zachovajú si život. Ak ho však pre Krista aj stratia, získajú ho pre večné kráľovstvo. KP 63.3
Semeno v zemi hynie, aby vyklíčil nový život. To je názorný obraz vzkriesenia. Každý, kto miluje Boha, bude žiť v Božom kráľovstve. O ľudskom tele, ktoré zanikne v hrobe čítame: „Seje sa v stave porušiteľnosti, kriesené je v stave neporušiteľnosti; rozsieva sa v stave úbohosti, kriesené je v sláve; seje sa ako bezvládne, kriesené je v moci“ 1. Korinťanom 15,42.43. KP 64.1
To sú len niektoré z poučení, ktoré v podobenstve o rozsievačovi a semene použil Kristus z prírody. Rodičia a vychovávatelia by ich mali deťom vštepovať názorne. Dovoľte deťom, aby si samy pripravili pôdu a zasiali semeno. Pri práci v záhrade im môžete vysvetliť, že aj naše srdce je takou pôdou, do ktorej padajú dobré i zlé semená. Ako treba pôdu pripraviť na sejbu, tak sa musí aj naše srdce pripraviť na prijatie semena pravdy. Pri rozsievaní rozličných semien môžeme deťom rozprávať o smrti Pána Ježiša. Keď vypučia prvé výhonky, vyrozprávajme im príbeh vzkriesenia. Každá fáza vývoja rastlín nám ponúka množstvo poučení z toho, čo sa deje v prírode. KP 64.2
Podobne poúčajme aj mladých ľudí. Kde majú na to podmienky, mali by sa dozvedieť, ako treba obrábať pôdu. Pri každej škole by mal byť kus ornice znázorňujúci Božiu učebňu. Prírodu vôbec možno pokladať za Božiu učebnicu. Deti z nej majú čerpať vedomosti, ktoré ich zušľachtia. KP 64.3
Z obrábania pôdy sa má človek stále čo učiť. Ak ju poctivo neobrobí, nemôže hneď očakávať úrodu. Predovšetkým musí vynaložiť mnoho úsilia, namáhavej a vytrvalej práce, aby pripravil pôdu na zasiatie semena. Podobné zásady platia aj pri rozsievaní duchovného semena do ľudského srdca. Tí, čo chcú úspešne šíriť semeno pravdy, musia mať v srdci Božie slovo. Zistia, že úhor sŕdc môže zúrodniť len podmaňujúci vplyv Ducha Svätého. Ak nebude pôda starostlivo pripravená, semeno neprinesie úrodu. To isté platí o pôde ľudského srdca. Duch Svätý ho musí očistiť a usmerniť skôr, než môže prinášať plody na Božiu slávu. KP 65.1
Pôda nevydá svoje bohatstvo, ak ju obrábame iba vtedy, keď sa nám zachce. Vyžaduje si každodenný záujem. Občas ju treba hlboko preorať a odstrániť burinu, ktorá dobrému semenu odčerpáva výživu. Žatvu pripravujú nielen oráči, ale aj rozsievači. Nikto nemusí na svojom poli beznádejne stáť ako stroskotanec. KP 65.2
Boh požehná ľudí, ktorí obrábajú pôdu a v prírode nachádzajú duchovné poučenie. Roľník pri obrábaní zeme nevie, aké poklady môže nájsť. Učiť sa síce môže aj sám, no nemal by pohŕdať radami skúsenejších a odmietať poučenia múdrych. To všetko patrí k jeho výchove. Obrábanie pôdy môže byť pre človeka prostriedkom výchovy a vzdelávania. KP 65.3
Náš Stvoriteľ, Kráľ neba, pôsobí, že semeno klíči, lebo sa oň stará vo dne i v noci a dáva mu silu rásť. Oveľa viac sa však zaujíma a dbá o svoje deti. Kým rozsievači sejú rôzne semená, aby zachovali náš pozemský život, nebeský Rozsievač zasieva do sŕdc semeno, ktoré prinesie úžitok pre večný život. KP 65.4