Izraelci sa zo Síchemu vrátili do svojho tábora v Gilgále. Onedlho ich tam navštívili zvláštni poslovia, ktorí chceli s nimi uzavrieť zmluvu. Tvrdili, že sú z ďalekej krajiny. Ich vzhľad by tomu aj nasvedčoval. Mali na sebe staré, ošúchané šaty a na nohách zodrané sandále; zásoby potravín mali potuchnuté a kožené mechy na víno boli už tiež poškodené a akoby len cestou narýchlo zaplátané. PP 376.1
Poslovia tvrdili, že vo svojom vzdialenom domove – údajne za hranicami Palestíny – ich krajania počuli o divoch, ktoré Boh urobil pre svoj národ, a preto ich poslali, aby s Izraelcami uzavreli zmluvu. Izraelci boli výslovne varovaní, aby s kanaánskymi modlármi neuzatvárali nijaké spoločenstvá, a ich vodcovia začali cudzincov podozrievať, či hovoria pravdu. „Azda bývate medzi nami?“ Keď sa ich potom Józua priamo spýtal: „Kto ste a odkiaľ prichádzate?“ zopakovali predošlé tvrdenie a na dôkaz pravdivosti svojich slov dodali: „Toto je náš chlieb; teplý sme si ho vzali z domu na cestu, keď sme sa vybrali k vám; a teraz, hľa, zoschnul a rozdrvil sa. Toto sú naše kožené mechy na víno, boli nové, keď sme ich napĺňali; hľa, sú potrhané, naše šaty a obuv sú zodraté od veľmi dlhej cesty.“ Józua 9,7.8.11-13. PP 376.2
Izraelcov toto tvrdenie uspokojilo, no „Hospodina sa nepýtali“. „Józua doprial im pokoja a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá nažive; a predstavení zboru na to dali prísahu.“ Józua 9,14.15. Tým bola zmluva uzavretá. O tri dni neskôr bola už mienka iná. Izraelci „počuli, že tamtí sú zblízka a bývajú medzi nimi“. Józua 9,16. Gibeónci sa totiž v snahe zachrániť si život uchýlili k podvodu, lebo vedeli, že pred Izraelcami by sa neubránili. PP 376.3
Izraelci boli veľmi roztrpčení, keď poznali, že sa stali obeťou podvodu. Toto roztrpčenie ešte zosilnelo, keď po trojdňovom pochode dorazili k mestám Gibeóncov, ktoré sa nachádzali takmer uprostred krajiny. „Celý zbor reptal proti predstaveným.“ Tí však odmietli zmluvu zrušiť, aj keď bola uzavretá ľstivo a podvodne, lebo „prisahali na Hospodina, Boha Izraela“. Preto ich Izraelci „nepobili“. Józua 9,18. Gibeónci sa zaviazali, že sa zrieknu modloslužby a budú uctievať Hospodina. V takom prípade ušetrenie ich životov nebolo porušením Božieho príkazu, podľa ktorého mali byť kanaánski modlári pobití. Svojou prísahou sa teda Izraelci nezaviazali, že spáchajú hriech. Napriek tomu, že prísaha bola vylákaná podvodne, nesmela byť porušená. Ak z daného záväzného slova nevyplýva povinnosť spáchať zlý skutok, potom ho treba pokladať za sväté. Prísahu ani sľub nemožno zrušiť a nijaké obhajovanie vlastného záujmu či pomsta alebo sebecký záujem nemôžu nikoho zbaviť povinnosti dané slovo dodržať. „Klamné pery sú ohavnosťou Hospodinovi.“ Príslovia 12,22. Veď „kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na jeho svätom mieste?“ „Kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu.“ Žalm 24,3; 15,4. PP 376.4
Gibeónci zostali teda nažive; stali sa sluhami svätyne a smeli vykonávať všetky domáce práce. „Józua ich toho dňa urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre zbor a pre oltár Hospodinov.“ Józua 9,27. Gibeónci vďačne prijali tieto podmienky, lebo si uvedomovali, že sa dopustili podvodu. Boli šťastní, lebo záchrana života im bola nadovšetko. Józuovi povedali: „Teraz sme v tvojej moci; čo uznáš za dobré a správne urobiť s nami, urob!“ Józua 9,25. Ich potomci slúžili po celé stáročia pri svätostánku. PP 377.1
Na území Gibeóncov boli štyri mestá. Nemali kráľa, ale spravovali ich starší predstavitelia ľudu alebo správna rada. Najvýznamnejším mestom bol Gibeón, „bolo veľkým mestom, akoby jedným z kráľovských miest... a všetci jeho mužovia boli hrdinami“. Józua 10,2. Skutočnosť, že sa obyvatelia tohto mesta v záujme záchrany života uchýlili k takému pokorujúcemu kroku, je pádnym dôkazom hrôzy, akú Izraelci naháňali obyvateľom Kanaánu. PP 377.2
Keby boli Gibeónci vyjednávali s Izraelcami čestne, ich údel nemusel byť tak ponižujúci. Ochota uctievať Hospodina im síce život zachránila, ale svojím podvodom upadli do hanby a poroby. Božia prozreteľnosť pamätala na to, aby všetci, čo sa zrieknu pohanstva a spoja sa s Izraelom, mali podiel na požehnaní zmluvy. Zmieňujú sa o nich slová: „Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás.“ Až na málo výnimiek smeli sa tešiť z rovnakej Božej priazne a mali mať tie isté výsady ako Izrael. Hospodinov príkaz znel: „Ak sa vo vašej krajine pri tebe zdržuje cudzinec, neutláčaj ho. Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech vám je ako domorodec. Miluj ho ako seba samého.“ 3. Mojžišova 19,33.34. Príkaz o slávení Veľkej noci a o obetovaní znel: „Rovnaké ustanovenie nech je v zbore pre vás i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami... ako pre vás, tak aj pre cudzinca pred Hospodinom.“ 4. Mojžišova 15,15. PP 377.3
Takéto požehnanie mohli získať aj Gibeónci, keby sa neboli uchýlili k podvodu. Preto však museli títo občania „kráľovského mesta“, ktorého „všetci jeho mužovia boli hrdinami“, žiť v ponížení a aj v ďalších pokoleniach slúžiť ako drevorubači a nosiči vody. V chudobnom rúchu sa dopustili podvodu, chudobné rúcho im zostalo ako znamenie trvalého otroctva. Ich služobnícke postavenie bude navždy dôkazom, ako Boh nenávidí faloš. PP 377.4
Keď Izraelci ovládli Gibeóncov, vyľakali ostatných kanaánskych kráľov. Tí bezodkladne urobili opatrenia ako odvetu tým, čo s votrelcami uzavreli prímerie. Proti Gibeóncom sa spojilo päť kanaánskych kráľov pod vedením jeruzalemského kráľa Adonícedeka. Keďže Gibeónci neboli na obranu pripravení, poslali Józuovi do Gilgálu posolstvo: „Neodtiahni ruku od svojich služobníkov, rýchlo vystúp k nám, zachráň nás a pomôž nám, lebo proti nám sa zoskupili všetci amorejskí králi, ktorí bývajú na pohorí.“ Józua 10,6. Nebezpečenstvo teraz hrozilo nielen Gibeóncom, ale aj Izraelcom. Ak Izraelci mali dobyť celú kanaánsku krajinu, toto mesto nesmelo padnúť, pretože z neho vychádzali cesty do strednej a južnej Palestíny. PP 378.1
Józua sa urýchlene vypravil na pomoc Gibeónu. Obyvatelia tohto obľahnutého mesta sa obávali, že Józua pre podvod, ktorého sa dopustili, môže ich prosbu odmietnuť. Keďže sa však podrobili Izraelcom a prijali uctievanie Boha, Józua cítil povinnosť pomôcť im a ochrániť ich. Do tohto boja však už nechcel ísť bez Božej rady a Hospodin ho povzbudil. Božie posolstvo znelo: „Neboj sa ich, lebo ja som ti ich vydal do rúk. Nikto z nich neobstojí pred tebou.“ „Józua vystúpil z Gilgálu a s ním všetok bojovný ľud i všetci udatní hrdinovia.“ Józua 10,8.7. PP 378.2
Bojovníci pochodovali celú noc a na úsvite boli pred Gibeónom. Spojenecké kniežatá nestačili svoje vojská zoskupiť okolo mesta, keď Józua so svojimi bojovníkmi na nich zaútočil. Mnohé bojové útvary nepriateľa utiekli pred Józuom cez vrchovitý priesmyk v Bét-Choróne. Z vrchov sa potom snažili zostúpiť príkrym svahom na opačnej strane. „Hospodin dopustil, že padali na nich veľké kamene... Tých, čo pomreli od kameňov krupobitia, bolo viac ako tých, čo Izraelci pobili mečom.“ Józua 10,11. Amorejci zmätene utekali v nádeji, že v hornatých pevnostiach nájdu útočisko. Józua sledoval ich útek z návršia, keď si práve uvedomil, že v ten deň by na víťazstvo potreboval dlhší čas. Ak by totiž svojich nepriateľov neporazil, znova by sa vzchopili a začali bojovať. Vtedy „hovoril Józua s Hospodinom a zvolal v prítomnosti Izraela: Slnko, zastav sa v Gibeóne, a mesiac v údolí Ajalón! A slnko sa zastavilo i mesiac ostal stáť, kým sa národ nepomstil na svojich nepriateľoch... a slnko sa zastavilo uprostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň.“ Józua 10,12.13. PP 378.3
Božie zasľúbenie, ktoré dostal Józua, sa naplnilo skôr, než sa zvečerilo. Všetky nepriateľské vojská padli Józuovi do rúk. Udalosti onoho dňa zostali nadlho v pamäti Izraelcov. „Nebolo viac takého dňa ani predtým, ani potom, keď Hospodin vypočul hlas človeka; lebo Hospodin bojoval za Izrael.“ Józua 10,14. „Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí, miznú pri svetle tvojich šípov, pri bleskovom jase tvojho oštepu. Prchlivo kráčaš po zemi a v hneve šliapeš národy. Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu.“ Habakuk 3,11.12. PP 379.1
Józua vyslovil prosbu pod vplyvom Božieho ducha, aby sa nanovo osvedčila moc izraelského Boha. Vodcova žiadosť nebola teda nijakou opovážlivosťou, veď dostal zasľúbenie, že nepriateľov Izraela Hospodin iste premôže. Józua však napriek tomu vynaložil všetko úsilie, ako keby úspešný výsledok boja mal závisieť len od izraelského vojska. Urobil všetko, čo bolo v ľudských silách, a plný dôvery v Boha prosil o jeho pomoc. Tajomstvo úspechu spočíva vo vzájomnej súčinnosti Božej moci s ľudským úsilím. Najlepšie výsledky dosahujú tí, čo sa vierou bezvýhradne opierajú o Všemohúceho. Ten, ktorý prikázal: „Slnko, zastav sa v Gibeóne a mesiac v údolí Ajalón!“ je ten istý, ktorý sa po dlhé hodiny modlil v prachu zeme v tábore pri Gilgále. Človek, ktorý sa modlí, je silný. PP 379.2
Tento veľký zázrak je dôkazom, že vo vesmíre vládne Stvoriteľ. Satan sa snaží zastrieť človekovi pôsobenie Božej moci v hmotnom svete; chce, aby človek nepoznal, že v pozadí všetkého diania stále pôsobí prvá veľká Príčina. Tento zázrak však vyvracia názory tých, čo prírodu vyvyšujú nad Boha prírody. PP 379.3
Prírodné živly – „oheň a kamenec, sneh a hmla, víchor, čo vykonáva jeho slovo“ (Žalm 148,8) – podliehajú Božej vôli, aby podľa nej mocne porážali Božích nepriateľov. Keď pohanskí Amorejci chceli vzdorovať Božím zámerom, Boh zakročil a na nepriateľov Izraela metal „veľké kamene“. Písmo sväté hovorí o väčšej bitke, ktorá sa odohrá pred koncom sveta, keď Hospodin otvorí „svoju zbrojnicu“ a vyberie „zbrane svojho hnevu“. Jeremiáš 50,25. Potom sa spýta: „Či si už prenikol k zásobárňam snehu a videl si skladištia kamenca, ktorý som si nasporil pre časy súženia, pre deň boja a vojny?“ Job 38,22.23. PP 379.4
V knihe Zjavenie čítame o záhube, ktorá nastane, keď vyjde „z chrámu od trónu... mocný hlas“ a oznámi: „Stalo sa!“ „Krúpy ťažké ako talenty“ budú „z neba“ padať „na ľudí“. Zjavenie Jána 16,17.21. PP 379.5