Zatiaľ čo sa medzi ľudom stále viac šírila nevera, verní ctitelia neprestávali prosiť Boha o vyslobodenie Izraela. Aj keď ich prosby a modlitby zjavne vypočuté neboli, pretože útlak zo strany nepriateľa sa z roka na rok stával tvrdším, Božia prozreteľnosť im chystala pomoc.Už v prvých rokoch filištínskeho útlaku sa narodilo dieťa, ktoré malo podľa Božej vôle zlomiť vládu týchto mocných nepriateľov. PP 421.1
Malé mestečko Corea stálo na okraji výšiny nad filištínskou planinou. Tu býval Manóach, muž z Dánovho pokolenia, aj so svojou rodinou, ktorá napriek všeobecnému odpadnutiu od Boha zostala verná Hospodinovi. Jedného dňa sa Manóachovej bezdetnej manželke zjavil Boží anjel a oznámil, že porodí syna a Boh prostredníctvom neho začne zbavovať Izrael jarma Filištíncov. Boží posol poučil ženu o potrebnej životospráve a o výchove dieťaťa jej povedal: „Preto daj pozor a nepi vína ani iného opojného nápoja a nejedz nič nečistého.“ Sudcov 13,4. Ten istý zákaz platil od začiatku aj pre výchovu dieťaťa. Okrem toho sa dieťaťu nesmeli strihať vlasy, lebo už od narodenia bude zasvätené Bohu ako nazirejec. PP 421.2
Žena vyhľadala svojho muža a vyrozprávala mu, že ju navštívil Boží anjel a zopakovala mu, čo jej povedal. V obave, aby sa pri plnení tejto významnej úlohy nedopustili nijakej chyby, Manóach sa modlil: „Ach, Pane, nech príde, prosím, ten Boží muž, ktorého si poslal, ešte raz k nám a nech nás poučí, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť.“ Sudcov 13,8. PP 421.3
Keď sa anjel znova objavil, Manóach sa ho ustarostene spýtal: „Keď sa splní tvoje slovo, aký má byť životný poriadok chlapca a čo má robiť?“ Sudcov 13,12. Anjel mu odpovedal: „Nech sa žena chráni všetkého, čo som jej spomínal. Nech nepije nič, čo pochádza z vínneho kmeňa, nech nepije vína ani opojného nápoja, nech neje nič nečisté, nech zachováva všetko, čo som jej prikázal.“ Sudcov 13,14. PP 421.4
Boh chcel prostredníctvom tohto dieťaťa, ktoré Manóachovi sľúbil, vykonať významné dielo. Na uskutočnenie tohto zámeru si musela matka s dieťaťom osvojiť isté návyky. Anjel povedal Manóachovi: „Nech nepije vína ani opojného nápoja, nech neje nič nečisté, nech zachováva všetko, čo som jej prikázal.“ Na budúce dieťa pôsobia dobré i zlé zvyklosti jeho matky. Matka, ktorá má na zreteli blaho svojho dieťaťa, musí sa ovládať, má žiť striedmo a sebazapieravo. Nerozvážni radcovia tvrdia, že matke treba splniť všetko, na čo len pomyslí. Taký názor je však nesprávny a škodlivý. Boží príkaz matke radí ovládať sa. PP 421.5
Túto zodpovednosť majú však nielen matky, ale aj otcovia, pretože deti dedia telesné i duševné vlastnosti a sklony po oboch rodičoch. Deti nestriedmych rodičov často trpia nedostatkom telesnej zdanosti a duchovnej i mravnej odolnosti. Deti opilcov a fajčiarov zvyknú dediť ich nenásytnú túžbu, ich prchkosť a oslabenú nervovú sústavu. Deti samopašných rodičov dedia nemravné túžby, ba neraz aj odporné choroby. Keďže deti majú slabšiu odolnosť voči pokušeniu, než mali ich rodičia, každé pokolenie stále viac upadá. Rodičia sú veľkou mierou zodpovední nielen za neovládané vášne a zvrátené záľuby svojich detí, ale aj za choroby tisícov detí, čo sa rodia nedoslýchavé, nevidomé, chorľavé či slabomyseľné. PP 422.1
Otázka každého otca i každej matky by teda mala znieť: „Čo máme robiť“ s dieťaťom, ktoré „sa má narodiť?“ Sudcov 13,8. Mnohí podceňujú účinok vplyvov pred narodením dieťaťa a nedoceňujú ho. Poučenie, ktoré v uvedenom prípade dostali opakovane hebrejskí rodičia, však svedčí o tom, ako na to hľadí náš Stvoriteľ. PP 422.2
Nestačilo však, že prisľúbené dieťa malo zdediť po rodičoch to najlepšie, ale bolo ho treba starostlivo vychovávať a vštepovať mu správne návyky. Budúci sudca a vysloboditeľ Izraela mal byť podľa Božej vôle už od útleho detstva vychovávaný prísne striedmo. Už od narodenia mal byť nazirejcom, a preto dostal prísny zákaz piť víno a opojné nápoje. Deti treba už od najútlejšieho veku viesť k striedmosti, odriekaniu a k sebaovládaniu. PP 422.3
Anjelský zákaz sa týkal všetkého „nečistého“. Rozdiel medzi čistými a nečistými pokrmami nemal len obradný význam a nebol nijako náhodilý, ale vychádzal zo zdravotných zásad. Židovský národ vďačí za svoju obdivuhodnú životnosť, ktorou sa po tisícročia vyznačuje, práve dodržiavaniu týchto zásad. Zásada striedmosti sa netýka len používania liehovín, ale siaha oveľa ďalej. Zdraviu takisto škodí používanie dráždivých a nestráviteľných jedál, čo v nejednom prípade priam podnecuje pitie alkoholu. Skutočná striedmosť znamená zdržať sa všetkého, čo škodí, a rozvážne užívať to, čo zdraviu osoží. Len málokto si patrične uvedomuje úzky súvis medzi svojím stravovaním a zdravím, povahou, životným poslaním a večným určením. Rozum a mravnosť by mali ovládať chuť. Telo má slúžiť duchu, nie duch telu. PP 422.4
Prísľub, ktorý dostal Manóach, sa splnil v pravý čas; narodil sa mu syn, ktorému dal meno Samson. Len čo chlapec povyrástol, bolo zrejmé, že je obdarený neobvyklou telesnou silou. Jeho rodičia i Samson sám dobre vedeli, že jeho sila nespočíva v dobre vyvinutých svaloch, ale z nazirejskej životosprávy, ktorej znakom boli jeho neostrihané vlasy. Keby bol Samson zachovával Božie príkazy tak verne ako jeho rodičia, mohol mať lepší a šťastnejší životný údel. Spoločenstvo s modloslužobníkmi ho však zviedlo do záhuby. Mesto Corea ležalo v blízkosti hraníc krajiny Filištíncov, s ktorými Samson nadviazal priateľské styky. Úprimný vzťah k nim ešte z detských čias škodlivo ovplyvnil celý jeho život. Vo filištínskom meste Timna bývala mladá žena, ktorá si Samsona natoľko naklonila, že sa rozhodol oženiť sa s ňou. Svojim zbožným rodičom, ktorí ho chceli od tohto zámeru odradiť, rázne odvetil: „Túto vezmite pre mňa, lebo táto sa mi páči.“ Sudcov 14,3. Rodičia nakoniec jeho prianie splnili a bola svadba. PP 423.1
Práve na začiatku svojho mužného veku, keď mal uskutočniť predznačené poslanie – v čase, keď mal byť predovšetkým verný Bohu – Samson sa spojil s nepriateľmi Izraela. Nijako nedbal na to, či svojím rozhodnutím vziať si vyvolené dievča za ženu lepšie oslávi Boha, alebo sa ocitne v takej situácii, že Boží zámer nebude môcť splniť. Boh sľubuje múdrosť všetkým, čo sú rozhodnutí svojimi skutkami predovšetkým ctiť Boha; nijaké zasľúbenie však neplatí tým, čo chcú žiť len vlastným záľubám. PP 423.2
Koľkí ľudia žijú na svete tak ako Samson! Koľko manželstiev uzavreli veriaci s neveriacimi len preto, že pri voľbe životného druha rozhodovala náklonnosť! Tí, čo vstupujú do manželstva, sa obvykle neradia s Bohom a nemyslia na jeho slávu. Kresťanstvo by malo mať rozhodujúci vplyv na manželský vzťah; príliš často sa však stáva, že pohnútky, ktoré vedú k manželstvu, sa nezhodujú s kresťanskými zásadami. Satan sa ustavične snaží uplatniť svoj vplyv medzi Božím ľudom a zviesť jednotlivcov k tomu, aby sa spolčovali s jeho stúpencami. Preto v nich podnecuje hriešne vášne. Pán však vo svojom slove veriacim jasne vraví, aby sa nespolčovali s tými, čo nemilujú Boha. „Aká zhoda je medzi Kristom a Beliárom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?!“ (2. Korinťanom 6,15.16). PP 423.3
Svojím manželským zväzkom sa Samson dostal do rodinného spoločenstva s tými, čo nenávideli Boha Izraelcov. Ktokoľvek dobrovoľne vstupuje do takého vzťahu, čoskoro pocíti potrebu do istej miery si osvojiť zvyklosti a spôsoby správania svojich spoločníkov. Čas takto strávený je viac než premárnený. Vyslovenými i nevyslovenými myšlienkami si ľudia v takomto vzťahu podkopávajú základy a oslabujú zásady svojho duchovného života. PP 423.4
Žena, kvôli ktorej Samson prestúpil Boží príkaz, zradila svojho muža skôr, než sa skončila svadobná hostina. V hneve nad jej neverou ju Samson opustil a vrátil sa domov do Corey. Keď sa neskôr upokojil a prišiel po svoju nevestu, bola už vydatá za iného. Z pomsty Samson zničil všetky polia a vinice Filištíncov, ktorí potom zavraždili jeho bývalú nevestu, aj keď ju pod hrozbou sami doviedli k zrade, ktorá podnietila Samsonovu pomstu. PP 424.1
Samson už predtým prejavil svoju úžasnú silu, keď holými rukami roztrhal mladého leva a keď v Aškalóne zabil tridsať mužov. Teraz v zúrivosti nad barbarskou vraždou svojej ženy Samson napadol Filištíncov a „bil ich veľkými údermi“. Potom si vyhľadal bezpečný úkryt pred svojimi nepriateľmi a usadil sa „v skalnej rokline Étamu“, na území judského kmeňa. PP 424.2
Až sem ho prenasledovalo množstvo Filištíncov a vystrašení obyvatelia Judska sa rozhodli splniť ich požiadavku a vydať im Samsona. Tritisíc mužov z Júdovho kmeňa vyšlo za Samsonom na skalu. Ani pri takejto presile by sa však neboli odvážili pristúpiť k nemu, keby nemali istotu, že svojim krajanom predsa neublíži. Samson dovolil, aby ho spútali a vydali Filištíncom, no najprv si od Júdovcov vyžiadal sľub, že ho sami nenapadnú, aby ich nemusel pozabíjať. Dal sa im poviazať dvoma novými povrazmi. Potom ho odviedli do nepriateľského tábora, čo Filištíncov veľmi potešilo. Keď sa však z okolitých vrchov ozývala ozvena ich radostných výkrikov, Samsona „prenikol duch Hospodinov“. Roztrhol putá z nových silných povrazov, akoby to boli ohňom opálené ľanové vlákna. Potom pochytil prvú zbraň, čo našiel, a hoci ňou bola len oslia čelusť, poslúžila mu lepšie než meč alebo kopija. Samson ňou zabíjal Filištíncov, kým sa živí nedali na útek. Tí na bojisku nechali tisíc mŕtvych. PP 424.3
Keby sa boli Izraelci pridali k Samsonovi a snažili sa zvíťaziť, mohli sa vtedy vyslobodiť spod nadvlády svojich utláčateľov. Boli však vyľakaní a zbabelí. Neboli ochotní splniť, čo im Boh prikázal. Mali vyhnať pohanov, no namiesto toho sa zúčastňovali ich zvrhlých obradov, znášali ich krutosti, ba schvaľovali ich bezprávie, pokiaľ nebolo namierené proti nim. Keď sa však sami dostali pod moc utláčateľa, otrocky prijali poníženie, ktorému sa mohli vyhnúť, keby boli poslúchali Boha. Ba aj vtedy, keď im Hospodin poslal vysloboditeľa, často ho opúšťali a pridávali sa na stranu svojich nepriateľov. PP 424.4
Po tomto víťazstve si Izraelci zvolili Samsona za sudcu a on im vládol dvadsať rokov. No jediný chybný krok pripravuje cestu ďalšiemu. Samson prestúpil Boží príkaz a za ženu si vzal Filištínku. Znova sa teda odvážil ísť medzi nich – teraz už svojich úhlavných nepriateľov – aby ukojil svoju nezákonnú vášeň. Keďže Samson sa spoliehal na svoju veľkú silu, ktorá Filištíncom nahnala toľko hrôzy, smelo odišiel do Gázy, aby navštívil miestnu neviestku. Keď sa obyvatelia mesta dozvedeli, že je v meste, ozvala sa v nich túžba po pomste. Svojho nepriateľa mali teraz v najsilnejšom opevnení zo všetkých svojich miest. Svoju korisť pokladali za istú a čakali na úsvit rána, keď chceli zavŕšiť svoje víťazstvo. Samson sa však o polnoci zobudil. S výčitkami svedomia sa rozpamätal, že porušil svoj nazirejský sľub. Božie milosrdenstvo ho však ani po spáchaní tohto hriechu neopustilo. Pomocou svojej veľkej sily sa aj teraz vyslobodil. Odišiel k mestskej bráne, vytrhol ju zo základov aj s verajami a závorami a vyniesol ju na temeno vrchu pred Chebrónom. PP 425.1
Napriek tomu, že z nepriateľského obkľúčenia sotva unikol, neprestal ďalej páchať svoje neprávosti. Aj keď sa už medzi Filištíncov ísť neodvážil, ďalej vyhľadával zmyselné rozkoše, ktoré ho strhávali do záhuby. Potom sa neďaleko svojho rodiska „v údolí Sórek zaľúbil do ženy“. V údolí Sórek boli slávne vinice. Aj tie vábili tohto nazirejca, ktorý si na svojich krivoľakých cestách zvykol už na víno, čím pretrhol ďalšie puto, ktoré ho spájalo s Bohom a s čistým životom. Filištínci pozorne sledovali každý pohyb svojho nepriateľa, a keď sa svojím novým ľúbostným vzťahom sám ponížil, rozhodli sa pomocou Dalily zavŕšiť jeho záhubu. PP 425.2
Do údolia Sórek poslali deputáciu zloženú z popredných mužov z každej filištínskej provincie. Neodvažovali sa ho zmocniť, kým bol pri svojej veľkej sile, no podľa možnosti chceli vypátrať tajomstvo jeho sily. Preto podplatili Dalilu, aby to zistila a oznámila im. PP 425.3
Na Daliline dotieravé otázky odpovedal klamným tvrdením, že za určitých okolností by ho mohli pripraviť o jeho silu. Keď to potom Dalila skúsila, klamstvo sa vyjavilo. Nato ho Dalila obvinila z klamstva: „Ako môžeš povedať: Milujem ťa, keď tvoje srdce nie je pri mne? Trikrát si ma už oklamal a nepovedal si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ Sudcov 16,15. Samson dostal trikrát jasný dôkaz, že Filištínci ho chcú zahubiť. No keď jej zámer nevyšiel, všetko obrátila na žart a Samson ako slepotou ranený zahnal obavy. PP 425.4
Dalila ho každodenne unúvala svojimi rečami, takže „zmalomyseľnel až na smrť“. Spájalo ho s ňou určité puto nehy. Samson nakoniec podľahol a svoje tajomstvo jej vyjavil: „Britva sa mi ešte nedotkla hlavy, lebo som Božím zasvätencom od života matky. Keby ma ostrihali, stratila by sa mi sila, oslabol by som a bol by som ako všetci ostatní ľudia.“ Dalila dala okamžite zavolať filištínske kniežatá. Keď Samson zaspal, ostrihali mu jeho bohatú hrivu. Potom Dalila, ako už trikrát predtým, zvolala: „Filištíni idú na teba, Samson!“ Samson sa náhle zobudil, chcel využiť svoju silu a zničiť Filištíncov. Bezmocné ramená však neposlúchli jeho výzvu a Samson pochopil, že „Hospodin odstúpil od neho.“ Sudcov 16,16.17.20. Holohlavého Samsona začala Dalila trápiť a pôsobiť mu bolesť, aby vyskúšala jeho silu, pretože Filištínci sa neodvažovali priblížiť sa k nemu, kým si nebudú celkom istí, že svoju silu celkom stratil. Potom ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gázy. Tam ho reťazami spútaného vrhli do žalára a odsúdili k ťažkej robote. PP 426.1
Aká to zmena pre človeka, ktorý bol hrdinom a sudcom Izraela, a teraz je zbavený moci, slepý, uväznený a odsúdený na otrockú prácu! Krok za krokom bezohľadne porušoval podmienky svojho posvätného povolania. Boh bol k nemu dlho trpezlivý. Keď však natoľko podľahol moci hriechu, že svoje tajomstvo prezradil, Hospodin ho opustil. Jeho sila nespočívala len v dlhých vlasoch; tie boli len znamením jeho vernosti Bohu. Keď však kvôli svojej vášni toto znamenie obetoval, pripravil sa tým aj o požehnanie, ktoré vyplývalo z tohto znamenia. PP 426.2
Keď vo svojom utrpení a ponížení bol terčom posmechu Filištíncov, Samson sa dozvedel o svojej slabosti viac než za celý svoj predošlý život. Toto veľké utrpenie ho doviedlo k pokániu. Ako mu vlasy postupne rástli, pozvoľna sa mu vracala aj sila. Jeho nepriatelia ho však stále pokladali za spútaného a bezmocného väzňa, a preto sa ho nebáli. PP 426.3
Filištínci pripisovali svoje víťazstvo zásluhám svojich božstiev, a preto sa vyzývavo správali k Bohu Izraela. Na počesť Dágona, boha rýb, „ochrancu mora“ usporiadali slávnosť. Z celej filištínskej nížiny sa na ňu spolu s kniežatami zišiel všetok mestský i dedinský ľud. Zástupy vyznávačov zaplnili rozsiahly chrám i jeho galérie. Poriadala sa slávnostná obetná modloslužba, po nej bola hostina a zábava s hudbou. Za vrcholný dôkaz Dágonovej moci mal poslúžiť Samson. Jeho príchod uvítali Filištínci výkrikmi a jasotom. Ľud i kniežatá velebili boha, ktorý premohol „škodcu krajiny“, ktorý tu bol prítomný ako terč ich posmechu. Samson predstieral únavu a požiadal, aby mu dovolili oprieť sa o dva hlavné stĺpy, na ktorých spočívala chrámová strecha. Samson sa v duchu modlil: „Hospodine, Pane! Spomeň si na mňa a posilni ma len tentoraz, nech sa aspoň raz vypomstím Filištíncom za jedno z mojich dvoch očí.“ Potom svojimi mohutnými ramenami objal stĺpy a zaprel sa do nich s výkrikom: „Nech zomriem aj ja s Filištíncami!“ Strecha sa prepadla a razom zahubila množstvo prítomných. „Mŕtvych, ktorých usmrtil svojou smrťou, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil za svojho života.“ Sudcov 16,24.28.30. PP 426.4
Pod troskami Dágonovho chrámu našli spolu s modlou svoj spoločný hrob aj jej vyznávači, kňazi, šľachtici, bojovníci i roľníci. Bolo medzi nimi aj mohutné telo toho, ktorého Boh povolal za vysloboditeľa Božieho ľudu. Keď sa o tejto strašnej zvesti doniesli správy do krajiny Izraelcov, Samsonovi krajania prišli z kopcov a vyhrabali telo mŕtveho hrdinu bez toho, aby im v tom niekto bránil. „Zdvihli ho, odniesli a pochovali medzi Coreou a Eštáolom v hrobe jeho otca Manóacha.“ Sudcov 16,31. PP 427.1
Zasľúbenie, že Boh začne prostredníctvom Samsona „vyslobodzovať Izraelcov z ruky Filištíncov“, sa vyplnilo. Aký pochmúrny a strašný bol však Samsonov život, ktorý mal byť chválou Hospodina a slávou národa. Keby bol Samson zostal verný Božiemu poslaniu, mohol čestne a záslužne splniť Boží zámer. Podľahol však pokušeniu a nebol hodný dôvery, preto sa jeho poslanie skončilo porážkou, otroctvom a smrťou. PP 427.2
Zo stránky telesnej bol Samson najsilnejším mužom na zemi, ale čo do sebaovládania, čestnosti a povahovej zásadnosti bol jedným z najslabších. Mnohí ľudia mylne zamieňajú silné vášne za silnú povahu. Slabý je vlastne ten, koho ovládajú vlastné vášne. Skutočnú veľkosť človeka treba merať silou, ktorou vie ovládnuť svoje city, a nie silou, ktorá ovláda jeho. PP 427.3
Božia prozreteľnosť sa postarala o Samsona, aby bol dobre pripravený na dielo, ktoré mal vykonať. Od samého začiatku sa mu otvárali priaznivé podmienky pre rozmach telesnej zdatnosti, duševných schopností a mravnej čistoty. Pod vplyvom bezbožných priateľov sa však prestal spoliehať na Boha, ktorý je človekovi jediným útočiskom, a dal sa strhnúť prúdom zla. Tí, čo sa pri plnení povinností ocitnú v skúške, môžu byť istí, že Boh ich ochráni. Ak sa však zámerne vystavujú pokušeniu, skôr či neskôr padnú. PP 427.4
Satan používa svoje najúčinnejšie zvodné prostriedky práve proti tým, ktorých Boh chce použiť ako nástroje na uskutočnenie svojho diela. Napadá naše slabé miesta, využíva povahové nedostatky, aby mohol ovládnuť celého človeka. Vie, že úspech má zaručený, ak človek proti svojim nedostatkom nebojuje. Nikto však nemusí podľahnúť. Človek nie je ponechaný sám na seba. Nemusí bojovať svojimi chatrnými silami proti mocnostiam zla. Môže dostať pomoc a dostane ju každý, kto si to skutočne praje. Boží anjeli, ktorí vystupujú a zostupujú po nebeskom rebríku, ako to videl vo svojom snovom videní Jákob, pomáhajú každému človekovi, aby sa dostal do nebeského príbytku, ak po ňom skutočne túži. PP 427.5