Elkána, zámožný a vplyvný levíta z efrajimského pohoria, bol muž, ktorý miloval Hospodina a bál sa ho. Jeho manželka Anna bola úprimne zbožná žena. Jej prívetivá a nezištná povaha sa vyznačovala hlbokou vážnosťou a neochvejnou vierou. PP 429.1
Požehnanie, ktoré bolo túžbou každého Izraelca, tomuto zbožnému páru chýbalo: v ich príbytku nebolo počuť radostný detský hlások. Mužovým prianím bolo, aby jeho meno nezaniklo, a preto – podobne ako v mnohých iných manželstvách – uzavrel druhé manželstvo. No toto rozhodnutie, ako zrejmý prejav nedostatku viery v Boha, nebolo šťastným riešením. Elkánovi sa síce narodili synovia i dcéry, ale na úkor manželského šťastia a pohody. Rodinný pokoj bol rozvrátený. Jeho druhá žena Peninná bola žiarlivá a malicherná a v Elkánovej domácnosti sa správala povýšenecky a spupne. Aj keď Anna v ďalšom živote trpela a život sa jej stal beznádejným bremenom, túto skúšku znášala s tichou odovzdanosťou. PP 429.2
Elkána verne plnil Božie príkazy. V Šíle sa síce ešte stále konali bohoslužby, no nie pravidelne, a preto nemusel vždy byť pri bohoslužbe v svätostánku, ktorej sa inak ako levíta mal zúčastniť. S rodinou však bohoslužbu navštevoval a zúčastnil sa aj obetovania v určených zhromaždeniach. PP 429.3
Istý vplyv domova bolo však badať aj počas posvätných slávností súviacich s bohoslužbou. Po prinesení ďakovnej obete sa podľa ustáleného zvyku celá rodina zišla k sviatočnej hostine, sprevádzanej veselosťou. Elkána pri takejto príležitosti rozdeľoval jedlo tak, aby matka i každé z jeho detí dostali, čo patrí; no na znak úcty dával Anne vždy dvojnásobne viac. Tým naznačil, že ju má tak rád, akoby mala aj deti. Toto správanie však vždy podnietilo žiarlivosť druhej ženy, lebo si robila nárok na prednostné postavenie ako Bohom obdarená, pričom sa Anninej bezdetnosti vysmievala ako dôkazu Božej neľúbosti. To sa opakovalo rok čo rok, až to už Anna ďalej nemohla znášať. Keďže svoj žiaľ nevedela ďalej skrývať, rozplakala sa a zo slávnosti odišla. Márne sa ju manžel snažil potešiť. Pýtal sa jej: „Prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov?“ 1. Samuelova 1,8. PP 429.4
Anna nikomu nič nevyčítala. Bremeno, ktorým nechcela nikoho z ľudí zaťažiť, zverila Bohu. Vrúcne ho prosila, aby ju zbavil potupy a aby jej ako vzácny poklad daroval syna, ktorého by rada vychovala pre Hospodina. Slávnostne sľúbila, že ak sa jej prosba splní, svoje dieťa od narodenia zasvätí Bohu. Pristúpila ku vchodu svätostánku a v duševných mukách „modlila sa k Hospodinovi a veľmi plakala“. Zhovárala sa s Hospodinom bez toho, aby vydávala hlas. V dobe všeobecne skazenej bol takýto prejav veľmi zriedkavý. Bezuzdné holdovanie jedeniu a pitiu nebývalo ničím zvláštnym ani pri náboženských slávnostiach. Keď si veľkňaz Éli Annu všimol, nazdával sa, že vypila viac vína. V snahe pokarhať ju, prísne ju oslovil: „Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojej opilosti.“ 1. Samuelova 1,10.14. PP 429.5
Ohromená a bolestne dotknutá Anna celkom vľúdne odpovedala: „Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom. Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.“ 1. Samuelova 1,15.16. PP 430.1
Veľkňaz ako Boží muž bol hlboko dojatý a namiesto ďalších výčitiek vyslovil požehnanie: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si ho prosila.“ 1. Samuelova 1,17. PP 430.2
Modlitba Annina bola vypočutá. Dostala dar, za ktorý sa tak vrúcne modlila. Svojmu dieťaťu dala meno Samuel – „Vyprosený od Hospodina“. Len čo chlapec dosiahol vek odlúčenia od matky, Anna splnila svoj sľub, aj keď svoje dieťa milovala hlbokou láskou materinského srdca. Sledovala jeho rast, počúvala jeho detský štebot a jej láska k nemu zo dňa na deň rástla. Bol to jej jediný syn, ktorého jej darovalo nebo. Prijala ho ako poklad zasvätený Bohu a Darcu nechcela pripraviť o to, čo mu patrí. PP 430.3
Anna šla opäť so svojím mužom do Šíla a kňazovi v Božom mene odovzdala svoj drahocenný poklad so slovami: „Za tohto chlapca som prosila a Hospodin dal mi to, čo som prosila od neho. Preto ho odovzdávam Hospodinovi.“ 1. Samuelova 1,27.28. Éli bol hlboko dojatý vierou a zbožnou oddanosťou tejto izraelskej ženy. Sám ako milujúci a starostlivý otec prejavil úprimnú úctu a keď videl veľkú obeť tejto matky, ktorá sa lúči so svojím jediným dieťaťom, aby ho mohla zasvätiť Božej službe, pociťoval určité zahanbenie. Vyčítal si svoju sebeckú lásku a v úctivej pokore sa sklonil pred Hospodinom a oddal sa modlitbe. PP 430.4
Matkino srdce prekypovalo radosťou a chválou. V hlbokej túžbe vyjadriť svoju vďačnosť Bohu vyslovila Anna z Božieho vnuknutia túto modlitbu: PP 430.5
„Plesá mi srdce v Hospodinovi,
vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh;
ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom,
lebo sa radujem z tvojej pomoci.
Nik nie je svätý ako Hospodin,
lebo niet nikoho okrem teba,
a nik nie je skalou ako náš Boh.
Nehovorte už tak veľmi hrdo,
nech nevychádza drzosť z vašich úst,
bo vševedúcim Bohom je Hospodin,
ktorý zváži skutky...
Hospodin usmrcuje i oživuje,
do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ.
Hospodin ochudobňuje aj obohacuje,
ponižuje i povyšuje.
On dvíha bedára z prachu
a chudobného zodvihne z blata,
aby ich posadil s kniežatami
a pridelil im stolicu slávy.
Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme
a na ne položil svet.
On chráni nohy svojich zbožných
no hriešni vo tme zahynú;
lebo nie vlastnou silou je človek mocný.
Protivníci Hospodinovi sa dolámu,
zahrmí proti nim v nebi.
Hospodin posúdi končiny zeme,
dá silu svojmu kráľovi
i vyvýši roh svojho Pomazaného.“ 1. Samuelova 2,1-10. PP 431.1
Annine prorocké slová sa vzťahujú nielen na Dávida, ktorý bude izraelským kráľom, ale aj na Mesiáša, Hospodinovho Pomazaného. Chválospev sa najprv zmieňuje o spupnej a svárlivej žene, poukazuje na záhubu Božích nepriateľov a nakoniec predpovedá víťazstvo vykúpeného Božieho ľudu. PP 431.2
Anna sa pokojne vrátila zo Šíla do svojho domova v Ramátajime a svojho syna Samuela zanechala v Šíle, kde ho mal veľkňaz pripravovať na službu v Hospodinovom dome. Len čo sa dieťaťu začali rozvíjať rozumové schopnosti, Anna učila svojho syna, aby miloval a ctil Boha a aby pamätal, že patrí Bohu. Snažila sa, aby mu všetko, s čím prichádza do styku, usmerňovalo myseľ k Stvoriteľovi. Táto verná matka sa ani po rozlúčke so synom neprestala oň starať. Dennodenne sa zaňho modlievala. Každý rok mu vlastnoručne zhotovila sukňu a pri spoločnej návšteve s manželom na bohoslužbe v Šíle ju dala dieťaťu ako prejav svojej lásky. Každú nitku tohto odevu sprevádzala modlitbou, aby jej syn zostal čistý, šľachetný a verný. Nežiadala preňho svetskú slávu, ale vrúcne prosila o to, čím človeka povyšuje Nebo, aby mohol prispieť na Božiu slávu a bol požehnaním svojim blížnym. PP 431.3
Akú skvelú odmenu dostala Anna! Akým povzbudením k vernosti bol jej príklad! Každá matka má podobne veľkolepú a neskonale vzácnu príležitosť. Plnenie povinností, ktoré sa mnohým ženám javia ako únavné a nudné, si treba vážiť ako vznešené a ušľachtilé poslanie. Matka môže svojím vplyvom prednostne oblažiť svet, a tým aj seba samú. Dieťaťu môže životnú dráhu upraviť tak, aby svetlom i tieňom viedla k slávnym výšinám. Smie dúfať, že povahu svojich detí bude podľa nebeského vzoru stvárňovať práve vtedy, ak sa sama vynasnaží žiť podľa Kristovho učenia. Vo svete pôsobí veľa zhubných vplyvov. Vrtkavá móda a svetské mravy silne ovplyvňujú mládež. Ak matka neplní svoju povinnosť a deti zanedbáva, ak svoje ratolesti neusmerňuje a nekrotí, potom celkom prirodzene podľahnú zlu a odvrátia sa od dobra. Každá matka by sa mala vytrvalo utiekať k Spasiteľovi s prosbou o poučenie, „čo má robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť?“ Sudcov 13,8.12. Mala by dbať na pokyny Božieho slova; z nich by mala čerpať potrebnú múdrosť. PP 432.1
„Mládenec Samuel však rástol a bol vždy milší Hospodinovi i ľuďom.“ 1. Samuelova 2,26. Na Samuela aj pri Božej službe vo svätostánku však už od mladosti pôsobili neblahé vplyvy a hriešne príklady. Éliho synovia sa nebáli Boha a nectili si svojho otca. Samuel sa vyhýbal ich spoločnosti a nenasledoval ich zlý príklad. Vždy sa snažil byť tým, čím ho chcel mať Boh. Túto prednosť môže mať každý mladý človek. Pán Boh rád vidí, keď sa o Božiu službu zaujímajú už deti. PP 432.2
Samuel bol zverený starostlivej ruke Éliho a svojou prívetivosťou si získal úprimnú náklonnosť starnúceho kňaza. Bol to chlapec milý, vľúdny, poslušný a úctivý. Éliho tiesnila svojhlavá neposlušnosť jeho synov a v prítomnosti svojho chránenca nachádzal pokoj, útechu a blaho. Samuel bol ochotný a nežný. Nebolo azda otca, ktorý by svoje dieťa miloval vrúcnejšie, než Éli miloval tohto chlapca. Bolo to zvláštne, že medzi najvyšším sudcom národa a dieťaťom mohol vzniknúť tak čistý a vrelý vzťah. Keď na Éliho doľahli útrapy staroby, keď začal pociťovať úzkosť i ľútosť nad zhýralým životom svojich synov, útechu nachádzal pri Samuelovi. PP 432.3
Nebolo zvykom, aby levíti začali konať svoju službu pred dovŕšením dvadsiateho piateho roku svojho veku. Samuel však bol výnimkou z tohto pravidla. Každým rokom mu boli zverené významnejšie povinnosti. Napriek tomu, že bol ešte len dieťa, nosil už ľanový efód na znamenie, že je zasvätený službe v svätostánku. Napriek svojej mladosti pri nástupe do služby v svätostánku už vtedy vykonával určité bohoslužobné úkony, zodpovedajúce jeho schopnostiam. Spočiatku, pravda, len tie nenáročné, aj keď nie vždy príjemné. Vykonával ich však ochotne a ako najlepšie vedel. Jeho zbožnosť sprevádzala všetky jeho každodenné povinnosti. Veril, že je povolaným Božím služobníkom a svoju prácu pokladal za Božie dielo. Jeho snahy sa stretávali s uznaním, pretože vyvierali z lásky k Bohu a z úprimnej túžby splniť Božiu vôľu. Tak sa stal Samuel spolupracovníkom Pána neba i zeme. Hospodin ho obdaril schopnosťami, aby pre Izrael mohol vykonať veľké dielo. PP 433.1
Keby rodičia viedli deti k tomu, aby svoje každodenné drobné povinnosti prijímali ako úlohu od Boha v jeho škole, kde sa majú naučiť verne a svedomito slúžiť, o čo radostnejšia a vznešenejšia by im pripadala ich práca. Ak človek každú svoju povinnosť chápe ako službu Bohu, potom sa aj tá najobyčajnejšia činnosť stáva potešením a človeka už v pozemskom živote spája so svätými bytosťami, ktoré konajú Božiu vôľu v nebi. PP 433.2
Či budeme mať úspech v tomto pozemskom živote a či budeme dedičmi budúceho života, to závisí od toho, ako úspešne a svedomito spĺňame svoje povinnosti aj v maličkostiach. V každom veľkom či nepatrnom Božom diele smieme pozorovať dokonalosť. Vesmírne svety stvorila tá istá ruka, ktorá dokonale stvárnila poľné ľalie. Ako je Boh dokonalý vo svojej božskej sfére, tak máme byť aj my dokonalí vo svojej ľudskej sfére. Dokonale výrazná a ušľachtilá povaha sa utvára verným spĺňaním každodenných povinností. Náš život by sa mal prejavovať vernosťou v skutkoch najväčších, ako aj v tých najnepatrnejších. Našu životnú cestu vyrovnáva svedomitosť v maličkostiach i drobné prejavy vernosti a láskavosti. Keď sa naše pozemské dielo skončí, bude zrejmé, že každá, i tá najmenšia, no verne splnená povinnosť, bola nezanedbateľne blahodarná. PP 433.3
Boh si aj dnešných mladých ľudí môže rovnako ceniť ako Samuela. Svojou kresťanskou poctivosťou môžu šíriť ušľachtilý vplyv. Dnešný svet takých ľudí veľmi potrebuje. Boh má prácu pre každého z nich. Ľudia ešte nikdy nevykonali pre Božie dielo, a tým aj pre svojich blížnych toľko, koľko by dnes mohli vykonať tí, čo Bohom zverenú hrivnu verne zúročujú. PP 433.4