Príchod Sílasa a Timoteja z Macedónska do Korintu Pavla veľmi potešil. Doniesli mu „dobrú zvesť“ o „viere a láske“ tých, čo prijali pravdu počas prvej návštevy poslov evanjelia v Tesalonike. Pavol úprimne miloval týchto veriacich, čo v skúškach a protivenstvách zostali Bohu verní. Túžil ich ponavštevovať osobne; keďže to možné nebolo, napísal im list. SA 155.1
Apoštol v tomto liste tesalonickému cirkevnému zboru ďakuje Bohu za radostnú zvesť o ich vzraste vo viere. Napísal: „Bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení pre vašu vieru... akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi. Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom? Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere“ 1. Tesaloničanom 3,7-10. SA 155.2
„Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista“ 1. Tesaloničanom 1,2.3. SA 155.3
Mnohí z veriacich v Tesalonike sa odvrátili „od modiel... k Bohu“, aby „slúžili Bohu živému a pravému“. Tí „vo veľkom súžení... prijímali slovo“ a ich srdcia sa naplnili „radosťou Ducha Svätého“. Apoštol napísal, že svojím verným nasledovaním Pána „sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achájsku“. Tieto slová neboli nezaslúžené. Pavol im totiž napísal: „Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť“ 1. Tesaloničanom 1,6-8. SA 155.4
Veriaci v Tesalonike boli skutoční misionári. Ich srdcia podnecovala horlivosť za Spasiteľa, ktorý ich vyslobodil zo strachu a „zachraňuje od budúceho hnevu“ 1. Tesaloničanom 1,10. Kristova milosť im zázračne zmenila život a Pánovo slovo, ktoré hlásali, sprevádzala moc. Zvestované pravdy otvárali ľuďom srdcia a počet veriacich sa množil. SA 155.5
Pavol sa vo svojom liste Tesaloničanom zmieňuje o svojom spôsobe práce medzi nimi. Napísal im, že ľudí sa nesnažil získavať nečestne a podvodne. „Ale ako nás Boh vyskúšal, že máme možnosť veriť evanjeliu, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, ani sme nehľadali slávu u ľudí, ani u vás ani u iných. Hoci sme ako Kristovi apoštolovia mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali“ 1. Tesaloničanom 2,4-8. SA 156.1
V apoštolovom liste ďalej čítame: „Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy“ 1. Tesaloničanom 2,11.12. „Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich.“ „Vy ste naša sláva a radosť!“ 1. Tesaloničanom 2,13.20. SA 156.2
Pavol sa vo svojom prvom liste snažil tesalonických veriacich poučiť o skutočnom stave mŕtvych. Zomretých nazval zosnulými – mŕtvi akoby boli v stave bezvedomia: „Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním... Sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristu, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom“ 1. Tesaloničanom 4,13-17. SA 156.3
Tesaloničania dychtivo prijali zvesť, že Kristus príde, aby svojich verných zaživa premenil a vzal k sebe. Starostlivo dbali o život svojich priateľov, aby nezomreli a nestratili požehnanie, ktoré majú dostať pri Pánovom príchode. Ich milovaní však jeden po druhom od nich odchádzali, veriaci sa ustarostene dívali do tváre svojich mŕtvych a neodvažovali sa dúfať, že by sa s nimi mali ešte stretnúť v budúcom živote. Keď Tesaloničania Pavlov list otvorili a prečítali, spoločne sa veľmi potešili. Slová o skutočnom stave mŕtvych vliali do sŕdc veriacich útechu. Pavol upozornil, že pri Kristovom príchode sa živí nestretnú so svojím Pánom skôr než tí, čo v Ježišovi zosnuli. Tí, čo zosnuli s Kristom, budú počuť hlas archanjela a Božiu poľnicu a vstanú, skôr než živí dostanú nesmrteľnosť. „Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Tak sa potešujte navzájom týmito slovami“ 1. Tesaloničanom 4,17.18. SA 156.4
Nádej a radosť z tohto uistenia, určeného mladému cirkevnému zboru v Tesalonike, sotva vieme pochopiť. Všetci uverili posolstvu, ktoré im poslal ich evanjelijný otec; tešili sa z neho a v srdci cítili lásku k Pavlovi. Apoštol im o týchto pravdách hovoril už skôr, no mali čo robiť, aby nové a zvláštne učenie pochopili. Neprekvapuje teda, že niektoré výroky sa im dostatočne silne v mysli nezachytili. Túžili však poznať pravdu a Pavlov list im do sŕdc vlial novú nádej a silu, upevnil vieru a prehĺbil lásku k tomu, ktorý svojou smrťou vyniesol na svetlo život a nesmrteľnosť. SA 157.1
Veriacich teraz tešilo poznanie, že ich priatelia, čo zosnuli v Pánovi, vstanú z hrobu, aby žili navždy v Božom kráľovstve. Tma, ktorá zahaľovala miesto posledného odpočinku mŕtvych, sa rozplynula. Kresťanská viera zažiarila v novej kráse a veriaci v Kristovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní poznali novú slávu. SA 157.2
Pavol napísal: „Tak Boh aj tých, čo zosnuli skrze Ježiša, privedie s ním“ 1. Tesaloničanom 4,14. Mnohí tieto slová chápu v tom zmysle, že mŕtvych privedie Kristus z neba. Pavol tým však myslel spôsob: ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych, tak Boh povolá zosnulých svätých z ich hrobov a vezme ich so sebou do neba. Aká to skvelá útecha! Aká jedinečná nádej nielen pre tesalonických veriacich, ale pre všetkých kresťanov, nech žijú kdekoľvek! SA 157.3
Pavol ešte za svojho pôsobenia v Tesalonike dôkladne objasnil znamenia časov a ukázal, aké udalosti budú predchádzať zjaveniu Syna človeka na nebeských oblakoch, takže nepokladal za potrebné obšírne sa o tom rozpisovať v liste. Výslovne však poukázal na svoje predošlé poučenie: „O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota, vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú“ 1. Tesaloničanom 5,1-3. SA 157.4
Dnes mnohí ľudia zatvárajú oči pred dôkazmi, ktorými Kristus upozorňuje ľudí na svoj príchod. Snažia sa prehlušiť všetky obavy, ale znamenia konca sa rýchlo napĺňajú a čoskoro nastane čas, keď sa Syn človeka zjaví na nebeských oblakoch. Pavol varuje pred hriešnou nevšímavosťou voči znameniam, ktoré predchádzajú a zvestujú Kristov druhý advent. Ľudí takto previnilých nazýva synmi noci a tmy. Bdelých a obozretných povzbudzuje slovami: „Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi“ 1. Tesaloničanom 5,4-6. SA 157.5
Pre dnešnú cirkev je toto apoštolovo učenie obzvlášť dôležité. Na tých, čo žijú na sklonku slávneho záveru dejín sveta, by mali obzvlášť mocne zapôsobiť Pavlove slová: „My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme alebo spíme“ 1. Tesaloničanom 5,8-10. SA 158.1
Bdelý kresťan je kresťan pracujúci, ktorý sa horlivo snaží pre pokrok evanjelia urobiť všetko, čo môže. Čím vrúcnejšie miluje svojho Vykupiteľa, tým úprimnejšie má rád aj svojich blížnych. Prechádza skúškami, ako nimi prechádzal aj jeho Majster; utrpením sa však nedá znechutiť a pripraviť o duševný pokoj. Vie, že kresťansky znášané súženie pôsobí očistne a približuje ho ku Kristovi. Kto má podiel na Kristových utrpeniach, ten bude mať aj účasť na jeho úteche a nakoniec aj na jeho sláve. SA 158.2
V Pavlovom liste Tesaloničanom ďalej čítame: „Prosím vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás. Majte ich vo veľkej láske pre ich dielo! Žite jeden s druhým v pokoji!“ 1. Tesaloničanom 5,12.13. SA 158.3
Veriacich v Tesalonike veľmi znepokojovali fanatickí blúzniví učitelia. „Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami“ 2. Tesaloničanom 3,11. Cirkevný zbor bol správne zorganizovaný, mal svojich kazateľov a diakonov. Boli tam však aj niekoľkí vzdorovití jednotlivci, čo sa zodpovedným predstaviteľom cirkvi nechceli podriadiť. Právo na vlastný názor spájali s nárokom verejne v cirkvi šíriť svojské názory. Preto Pavol upozornil tesalonických veriacich, že ľuďom zvoleným na zodpovedné miesta patrí úcta a uznanie. SA 158.4
Vo svojej úzkosti o život tesalonických veriacich v Božej bázni, apoštol ich vyzýval k praktickej zbožnosti v každodennom živote. „Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánovi Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: Ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: Aby ste sa zdržiavali smilstva.“ „Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie“ 1. Tesaloničanom 4,1-3.7. SA 158.5
Apoštol si uvedomoval značnú mieru zodpovednosti za duchovné blaho tých, čo sa obrátili aj jeho pôsobením. Chcel, aby lepšie poznali jediného pravého Boha a Ježiša Krista, ktorého poslal na zem. Za svojho pôsobenia sa často stretával so skupinkami mužov a žien, ktorí milovali Ježiša, modlieval sa s nimi a prosil Boha, aby ich naučil, ako majú s ním zostávať v živom spojení. Neraz sa s nimi radieval o najúčinnejších spôsoboch šírenia svetla evanjelijnej pravdy. V tejto službe často úpenlivo prosil Boha, aby ich ochránil pred zlom a pomohol im stať sa horlivými a činorodými misionármi. SA 159.1
Jedným z najmocnejších dôkazov skutočného obrátenia je láska k Bohu a k ľuďom. Ten, kto prijíma Ježiša za svojho Vykupiteľa, cíti hlbokú a úprimnú lásku k tomu, kto podobne vyznáva vzácnu vieru. Tak to bolo medzi veriacimi v Tesalonike. Apoštol im napísal: „O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom a vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosím, aby ste v tom čoraz viac rástli a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a aby ste nemuseli od nikoho nič žiadať“ 1. Tesaloničanom 4,9-12. SA 159.2
„A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svätými“ 1. Tesaloničanom 3,12.13. SA 159.3
„Vyzývame vás, bratia: Napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôla v Kristovi Ježišovi pre vás!“ 1. Tesaloničanom 5,14-18. SA 159.4
Apoštol varoval veriacich v Tesalonike, aby dar proroctva nepodceňovali. Slovami: „Proroctvami nepohŕdajte! Všetko skúmajte, dobrého sa držte!“ ich napomínal, aby starostlivo rozlišovali lož od pravdy. Prosil ich: „Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ Svoj list zakončil prianím: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony.“ „Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí“ 1. Tesaloničanom 5,20-24. SA 159.5
Poučenie o Kristovom druhom advente, ktoré Pavol poslal tesalonickým veriacim vo svojom liste, sa plne zhodovalo s jeho predošlým poučením. Niektorí tesalonickí bratia však jeho slová nepochopili. Vykladali si ich tak, akoby Pavol vyslovil nádej, že sa sám dožije Spasiteľovho príchodu. Táto domnienka zvýšila ich horlivosť a nadšenie. Tí, čo predtým zanedbávali svoje povinnosti a zľahčovali si zodpovednosti, začali svoje bludné názory ešte svojvoľnejšie vnucovať iným. Pavol sa vo svojom druhom liste snažil poopraviť ich nesprávny názor na jeho učenie a vysvetlil im svoje skutočné stanovisko. Opätovne vyjadril svoju dôveru v ich čestnosť i vďačnosť za to, že ich viera je silná a že ich láska zvrúcnela nielen navzájom, ale aj k dielu ich Majstra. Oznámil im, že ich ostatným zborom predstavil ako vzor trpezlivej, vytrvalej viery, ktorá statočne odoláva prenasledovaniu a protivenstvám. Pripomenul im dobu druhého adventu Ježiša Krista. Vtedy si Boží ľud odpočinie od všetkých svojich starostí a zmätkov. SA 160.1
Apoštol napísal: „A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: Pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate. A to je znamenie spravodlivého Božieho súdu, že budete uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíte. A u Boha je spravodlivé, že odplatí súžením tých, čo vás sužujú, a vám, sužovaným, odpočinkom s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu nášho Pána Ježiša. Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci... Preto sa aj ustavične modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery, aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista“ 2. Tesaloničanom 1,4-9.11.12. SA 160.2
V náboženskom svete sa však pred druhým adventom Kristovým odohráva významný prorocky predpovedaný vývoj. Apoštol napísal: „Nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom, ani slovom, ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával. Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpadnutie a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom, alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha“ 2. Tesaloničanom 2,2-4. SA 160.3
Pavlove slová sa nemali prekrúcať. Nemožno ich vykladať v tom zmysle, že apoštol na základe zvláštneho zjavenia upozorňoval tesalonických veriacich na rýchly príchod Kristov. Podobný výklad mätie veriacich, pretože sklamanie neraz vedie k nevere. Preto apoštol varuje bratov, aby podobný názor nepokladali za posolsvo od neho. Upozorňuje ich na príchod náboženskej moci, ktorú jasne predpovedal prorok Daniel. Táto moc bude bojovať proti Božiemu ľudu. Kým táto moc neprevedie svoje zhubné, bohorúhavé dielo, cirkev bude márne čakať na príchod svojho Pána. Pavol sa vo svojom liste pýta: „Nepamätáte sa, že som vám to hovoril, ešte keď som bol u vás?“ 2. Tesaloničanom 2,5. SA 161.1
Na pravú cirkev Kristovu majú doľahnúť ťažké skúšky. Už vtedy, keď apoštol písal svoje listy, začalo pôsobiť „tajomstvo neprávosti“. Budúci vývoj bude poznamenaný príchodom toho, ktorý príde „pôsobením satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby“ 2. Tesaloničanom 2,9.10. SA 161.2
Obzvlášť závažné sú apoštolove varovné slová tým, čo odmietajú prijať „lásku k pravde“. Vo všetkých, čo svojvoľne pohŕdajú posolstvom pravdy apoštol napísal: „A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť“ 2. Tesaloničanom 2,11.12. Človek nemôže beztrestne prehliadať výstrahy, ktoré mu Boh z milosti posiela. Tým, čo sa svojhlavo odvracajú od varovných rád, Boh odníme svojho Ducha a ponechá ich v bludoch, v ktorých našli záľubu. SA 161.3
Pavol tu načrtol neblahé dielo moci zla, pôsobiace v dlhých stáročiach temna a prenasledovania až po Kristov druhý príchod. Tesalonickí veriaci sa spoliehali na okamžité oslobodenie; teraz však boli napomenutí, aby smelo a v Božej bázni konali zverené dielo. Apoštol ich vyzýval, aby nezanedbávali svoje povinnosti a neoddávali sa čakaniu v záhaľke. Po rozptýlení smelých nádejí na okamžité vyslobodenie musela im jednotvárnosť každodenného života i odpor, s ktorým sa stretávali, pripadať dvojnásobne tiesnivé. Preto ich apoštol napomenul, aby vytrvali vo viere: „A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom. Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove!“ „Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred zlým. Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme. Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti“ 2. Tesaloničanom 2,15-17; 3,3-5. SA 161.4
Boh zveril veriacim určitú povinnosť. Životom podľa pravdy mali ostatným ľuďom poskytovať svetlo, ktoré sami dostali. Apoštol im prikázal, aby v konaní dobra neochabovali; poukázal na vlastnú usilovnosť, keď pri spĺňaní každodenných povinností neúnavne a horlivo pracoval v diele Kristovom. Pokarhal tých, čo vzácny čas trávia nerozvážne a záhaľčivo, a prikázal im, aby „pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb“. Cirkevnému zboru potom radil, aby zo svojho stredu vylúčili každého, čo sústavne prehliada pokyny Božích služobníkov. Apoštol napísal: „No za nepriateľa ho nepovažujte, ale napomínajte ho ako brata“ 2. Tesaloničanom 3,12.15. SA 162.1
Pavol aj tento list zakončil prosbou, aby im v životných skúškach a strastiach bol útechou a posilou Boží pokoj a milosť Pána Ježiša Krista. SA 162.2