Korint bol v prvom storočí kresťanského veku jedným z popredných miest nielen v Grécku, ale na celom svete. Ulice tohto mesta zapĺňali Gréci, Židia, Rimania i návštevníci takmer zo všetkých krajín, čo sa sem ponáhľali za obchodom a zábavou. Toto veľké obchodné stredisko, ľahko dostupné zo všetkých končín Rímskej ríše, bolo dôležitým miestom na to, aby aj v ňom boli verní svedkovia Boha a jeho pravdy. SA 148.1
Medzi Židov, čo sa v Korinte natrvalo usídlili, patril aj Akvila a Priscila, obaja neskôr známi ako svedomití pracovníci v Kristovom diele. Keď sa Pavol s nimi zoznámil, „zostal u nich“ Skutky apoštolov 18,3. SA 148.2
Apoštol hneď od začiatku svojho pôsobenia v prostredí tejto obchodnej križovatky pozoroval vážne prekážky, ktoré ohrozovali jeho misijné dielo. Takmer celé mesto bolo pohrúžené do modloslužby. Najmilšou bohyňou bola Venuša a s jej kultom súviseli mnohé nemravné zvyky a obrady. Korinťania sa svojou nemravnosťou stali prísloveční aj medzi pohanmi. Akoby okrem rozkoší a zábav na nič iné nemysleli a o nič iné sa nestarali. SA 148.3
Pri zvestovaní evanjelia v Korinte si apoštol Pavol počínal inak ako v Aténach. Tam sa prispôsoboval povahe svojich poslucháčov: Na logiku odpovedal logikou, na vedu vedou a na filozofiu filozofiou. Keď neskôr o pôsobení v Aténach uvažoval a zistil, že jeho úsilie prinieslo len málo ovocia, rozhodol sa v Korinte pracovať inak; chcel tu totiž upútať pozornosť bezstarostných a ľahostajných obyvateľov. Nechcel tu nič úporne dokazovať, ani sa púšťať do debát. Medzi obyvateľmi Korintu nechcel kázať „nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného“. Bude im kázať „nie v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci“ 1. Korinťanom 2,4. SA 148.4
Ježiš, ktorého si Pavol umienil zvestovať Grékom v Korinte ako Krista, bol Žid nízkeho pôvodu, vychovaný v príslovečne bezbožnom meste. Vlastný národ ho zavrhol a nakoniec ho ako zlosyna ukrižoval. Gréci zastávali názor, že ľudstvo treba povzniesť; nazdávali sa však, že jedinou cestou ku skutočnému pokroku a cti je štúdium filozofie a vied. Podarí sa Pavlovi presvedčiť ich, že ich viera v moc toho neznámeho Žida môže povzniesť a zušľachtiť každú schopnosť človeka? SA 148.5
Mnohým našim súčastníkom sa golgotský kríž spája s posvätnými spomienkami. Ukrižovanie vyvoláva slávnostné predstavy. Kríž za čias Pavlových vzbudzoval v ľuďoch odpor a hrôzu. Vyhlasovať za Spasiteľa sveta toho, koho ľudia ukrižovali, by nutne vyvolávalo posmech a odpor. SA 149.1
Pavol dobre vedel, ako budú jeho posolstvo v Korinte prijímať Židia i Gréci. Apoštol pripúšťal: „My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo“ 1. Korinťanom 1,23. Medzi jeho židovskými poslucháčmi boli mnohí, ktorých toto posolstvo pohoršilo. Jeho slová budú podľa mienky Grékov celkom nezmyselné. Ak sa týmto ľuďom odváži tvrdiť, že kríž môže ľudstvo povzniesť alebo človeka doviesť k spáse, budú ho pokladať za pomätenca. SA 149.2
Pre Pavla bol však kríž témou vrcholného významu. Odvtedy, čo prestal prenasledovať stúpencov ukrižovaného Nazaretského, nikdy neprestal vyvyšovať kríž. V tom čase sa mu zjavila neskonalá láska, ako sa prejavila v Kristovej smrti, a to spôsobilo v jeho živote obdivuhodnú zmenu, ktorou sa všetky jeho plány a úmysly dostali do súladu so zámermi neba. Odvtedy bol novým človekom v Kristovi. Skúsenostne poznal, že keď hriešnik uvažuje o Otcovej láske, ako sa zjavila v obeti jeho Syna, a ak povolí nebeskému vplyvu, srdce sa mení a od tej chvíle „všetko a vo všetkom mu je Kristus“ Kološanom 3,11. Pavol počas svojho obrátenia pocítil veľkú túžbu pomáhať svojim blížnym, aby v Ježišovi Nazaretskom poznali Syna živého Boha, ktorý má moc človeka zmeniť a zachrániť. Odvtedy sa po celý svoj život usiloval svedčiť o láske a moci Ukrižovaného. Svojím širokým súcitným srdcom objímal príslušníkov všetkých spoločenských vrstiev. Povedal: „Dlžníkom som Grékom aj negrékom, múdrym aj nerozumným“ Rimanom 1,14. Láska k Pánovi slávy, ktorého kedysi v podobe jeho svätých tak kruto prenasledoval, stala sa mu hlavnou zásadou celého života a hnacou silou jeho konania. Ak mu niekedy pri plnení povinností začala ochládzať horlivosť, stačil jediný pohľad na kríž a na úžasnú lásku na ňom zjavenú, aby sa myseľ vzpružila a aby pokračoval v ceste sebazapierania. SA 149.3
A tak vidíme, ako apoštol káže v korintskej synagóge a svoje slová potvrdzuje výrokmi Mojžiša i prorokov a ako svojich poslucháčov dovádza do čias príchodu zasľúbeného Mesiáša. Počujeme ho, ako objasňuje dielo Vykupiteľa, slávneho Veľkňaza ľudstva, ktorý obeťou vlastného života raz navždy dosiahol zmierenie za hriech a potom šiel konať prostrednícku službu v nebeskej svätyni. Z Pavlovej zvesti mali všetci jeho poslucháči vyrozumieť, že Mesiáš, po ktorého príchode tak túžili, už prišiel; jeho smrť bola skutočným naplnením všetkých doterajších symbolických obetí a že jeho služba v nebeskej svätyni je skutočným zmyslom symboliky svätyňových a chrámových služieb židovských kňazov. SA 149.4
„Pavol... dosvedčoval Židom, že Ježiš je Mesiáš“ Skutky apoštolov 18,5. Apoštol na základe starozmluvného Písma poukazoval na to, že Mesiáš podľa proroctva i podľa všeobecného očakávania Židov mal pochádzať z Abrahámovho a Dávidovho rodu. Ježišov pôvod odvodzoval ďalej od patriarchu Abraháma a kráľovského žalmistu. Prečítal prorocké svedectvo o povahe a diele zasľúbeného Mesiáša, o tom, ako ho ľudia na zemi prijmú a ako s ním naložia. Nakoniec poslucháčov ubezpečil, že všetky tieto predpovede sa naplnili v živote, diele a smrti Ježiša Nazaretského. SA 150.1
Pavol okrem toho ukázal, že Kristus prišiel ponúknuť spasenie predovšetkým ľudu, ktorí v príchode Mesiáša očakával vyvrcholenie a slávu svojej národnej existencie. Tento ľud však zavrhol toho, ktorý mu mohol dať život, a zvolil si iného vodcu, ktorého vláda skončí smrťou. Pavol sa všemožne snažil svojim poslucháčom znázorniť, že židovský národ pred hroziacou záhubou môže zachrániť len pokánie. Ukázal im, že skutočný zmysel Písma vôbec nechápu aj napriek tomu, že na jeho poznaní si tak zakladajú. Karhal ich za ich svetské zmýšľanie, záľubu v hodnostiach, v tituloch, okázalosti a krajnom sebectve. SA 150.2
Pavol potom v moci Ducha vyrozprával vlastný príbeh obdivuhodného obrátenia, ako aj o svojej dôvere v starozmluvné výroky Písma, ktoré sa v Ježišovi Nazaretskom dokonale vyplnili. Pavol to všetko vravel s posvätnou vážnosťou a jeho poslucháči museli poznať, že ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa miluje celým srdcom. Videli, že Kristus mu bezvýhradne upútal myseľ a že je celým svojím životom spätý s Pánom. Hovoril tak presvedčivo, že sa to nedotklo len tých najzarytejších nepriateľov kresťanstva. Korintskí Židia si však aj napriek jasným dôkazom apoštola zatvárali oči a odmietli ho ďalej počúvať. Ten istý duch, ktorý ich zviedol k tomu, že zavrhli Krista, teraz v nich roznietil hnev a nenávisť voči jeho služobníkovi. Keby ho v záujme ďalšieho zvestovania evanjelia pohanom nebol zvláštnym spôsobom ochránil sám Boh, bol by prišiel o život. SA 150.3
„Ale keď mu protirečili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom. Odišiel odtiaľ o vošiel do domu istého človeka, čo si ctil Boha, menom Títa Justa; jeho dom bol spojený so synagógou“ Skutky apoštolov 18,6.7. SA 151.1
Sílas a Timotej za ten čas „prišli z Macedónska“ (Skutky apoštolov 18,5) pomôcť Pavlovi v misijnej práci medzi pohanmi. Pavol a jeho spoločníci zvestovali Krista ako Spasiteľa padlého ľudstva pohanom i Židom. Poslovia kríža sa vyhýbali zložitému, ťažko pochopiteľnému dokazovaniu; miesto toho poukazovali na vlastnosti Tvorcu sveta a Vládcu vesmíru. Srdcia im horeli láskou k Bohu a jeho Synovi. Vyzývali pohanov, aby hľadeli na nezmernú obeť, prinesenú pre spásu človeka. Vedeli, že ak svetlo žiariace z golgotského kríža zahliadnu tí, čo tak dlho tápali v tme pohanstva, aj ich pritiahne k Vykupiteľovi. Spasiteľ povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ Ján 12,32. SA 151.2
Zvestovatelia evanjelia si v Korinte uvedomovali veľké nebezpečenstvá hroziace tým, ktorých sa snažia zachrániť. Cítili svoju zodpovednosť za nich, preto ich zoznamovali s pravdou, ktorá je v Ježišovi. Ich posolstvo bolo jasné, jednoduché a rozhodné – „jedným vôňou smrti na smrť, a druhým vôňou života pre život“ 2. Korinťanom 2,16. Evanjelium zvestovali nielen slovom, ale aj svojím každodenným životom. Spolupracovali s nimi nebeskí anjeli a Božia milosť a moc sa zjavne prejavila v obrátení mnohých. „Predstavený synagógy, Krispus, uveril Pánovi celým svojím srdcom; aj mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť“ Skutky apoštolov 18,8. SA 151.3
Pretrvávajúca nenávisť Židov voči apoštolom teraz ešte zosilnela. Ani obrátenie a pokrstenie Krispusa nemohlo týchto zarytých odporcov presvedčiť; naopak, ešte viac ich zatvrdilo. Keďže Pavlovo kázanie nemohli vyvrátiť dôkazmi, lebo nijaké nenašli, uchýlili sa k podvodu a zákernému útoku. Rúhali sa evanjeliu a Ježišovmu menu. V ich slepom hneve im neboli nijaké slová dosť zlomyseľné, nijaká podlosť dosť nízka, aby ich nepoužili. Keďže Kristove zázraky poprieť nemohli, vraveli, že ich konal satanskou mocou. Bezočivo tvrdili, že tou istou mocou vykonal svoje obdivuhodné skutky aj Pavol. SA 151.4
Aj keď apoštol mal v Korinte istý úspech, predsa len bezbožnosť, ktorej bol v tomto skazenom meste priamym svedkom, ho takmer zmalomyseľnila. Mravnú skazenosť, ktorú pozoroval medzi pohanmi, ako aj pohŕdanie a urážky zo strany Židov ho veľmi skľučovali. Zapochyboval o tom, či má zmysel z týchto ľudí založiť cirkevný zbor. SA 152.1
Keď zvažoval možnosť odchodu z tohto mesta niekam inam, kde by výhľady na úspech boli lepšie, a keď sa snažil pochopiť svoju povinnosť, náhle sa mu vo videní zjavil Pán a povedal: „Neboj sa, len hovor a nemlč!“ Skutky apoštolov 18,9. Pavlovi to zaznelo ako príkaz, aby v Korinte zotrval, a pocítil v tom záruku Pánovej pomoci pri klíčení a vzraste zasiateho semena. Takto posilnený a povzbudený apoštol tu ďalej pokračoval v práci s novým nadšením a vytrvalosťou. SA 152.2
Apoštolovo snaženie nespočívalo len vo verejnom kázaní, pretože takto by jeho zvesť mnohých neoslovila. Veľa času venoval osobnej práci z domu do domu, čím sa mu naskytli možnosti rozhovoru s ľuďmi v rodinnom kruhu. Navštevoval chorých a zarmútených, potešoval trpiacich a povzbudzoval utláčaných. Vo všetkom, čo hovoril a konal, zveleboval Ježišovo meno. Tak pracoval „slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený“ 1. Korinťanom 2,3. Obával sa, aby jeho učenie nenieslo pečať ľudskú, ale pečať Božiu. SA 152.3
Pavol neskôr napísal: „Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežať tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. Ale, ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človekovi, ak nie Duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme“ 1. Korinťanom 2,6-13. SA 152.4
Pavol si uvedomoval, že svoju schopnosť nemá zo seba, ale z Ducha Svätého, ktorý mu svojím milostivým vplyvom napĺňa srdce a každú jeho myšlienku podriaďoval Kristovi. Hovoril to o sebe, keď povedal, že „stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život“ 2. Korinťanom 4,10. Ústrednou témou apoštolovho učenia bol Kristus. Vyhlásil: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ Galaťanom 2,20. Vlastné ja zostalo skryté; zjavený a vyvýšený bol Kristus. SA 152.5
Pavol bol skvelý rečník. Pred svojím obrátením sa neraz pokúšal oslniť poslucháčov svojím rečníckym vzletom. Teraz sa však zriekol všetkého krasorečenia. Miesto záľuby v básnických zvratoch a fantastických predstavách, ktoré môžu dojať zmysly a podnietiť predstavivosť, no nevystihujú každodennú skutočnosť, chcel čo najzrozumiteľnejšie sprístupniť poslucháčom životne dôležité pravdy. Rečnícky pôsobivé zvestovanie môže síce ľudí citovo rozochvieť, no pravdy takto hlásané len zriedkavo poskytnú pokrm, ktorý veriaci človek v boji života potrebuje ako posilu a povzbudenie. Trpiacim ľuďom v skúškach a okamžitých potrebách najlepšie pomôže správne, praktické poučenie o základných zásadách kresťanstva. SA 153.1
Pavlovo úsilie v Korinte nezostalo bez ovocia. Mnohí opustili modloslužbu a odhodlali sa slúžiť živému Bohu. Z tých, čo sa rozhodli nasledovať Krista, vznikol veľký cirkevný zbor. Niektorí z obrátených, čo predtým žili v najtemnejšom pohanstve, stali sa svedkami Božej milosti a moci Kristovej krvi, ktorá očisťuje od hriechu. SA 153.2
Pavlov stále väčší úspech pri zvestovaní popudil neveriacich Židov k rozhodnejšiemu odporu. „Židia povstali jednomyseľne proti Pavlovi, predviedli ho pred súdnu stolicu“ Gallia, ktorý bol vtedy miestodržiteľom v Achaji. Predpokladali, že úrady sa, ako predtým, postavia na ich stranu, a preto hlasno a nahnevane predniesli svoju sťažnosť na apoštola: „Tento navádza ľudí, aby protizákonne uctievali Boha“ Skutky apoštolov 18,13. Židovské náboženstvo požívalo ochranu rímskej moci, a preto sa Pavlovi žalobcovia nazdávali, že ak úrady uznajú ich obvinenie, že Pavol prestupuje zákony ich náboženstva, môžu im apoštola vydať, aby ho vypočúvali a odsúdili sami. Takto chceli dosiahnuť jeho usmrtenie. Gallio bol však muž spravodlivý a nechcel sa stať nástrojom žiarlivých a pletkárskych Židov. Bol znechutený ich pokrytectvom a samoľúbosťou, preto ich žalobu nebral na vedomie. Keď chcel Pavol vystúpiť na svoju obranu, Gallio mu povedal, že obhajovať sa nemusí, a obrátil sa k rozhnevaným žalobcom a vravel: „Ale keď sú spory o slovo, o mená a o váš zákon, to je vaša vec. Ja v takýchto veciach nechcem byť sudcom a odohnal ich od súdnej stolice“ Skutky apoštolov 18,15.16. SA 153.3
Na Galliovo rozhodnutie Židia i Gréci netrpezlivo čakali. Po miestodržiteľovom ráznom odmietnutí zaoberať sa niečím, čo pre verejný záujem nemá nijaký význam, sklamaní a nahnevaní Židia ustúpili. Galliov rázny postoj otvoril oči hlučnému zástupu tých, čo podporovali Židov, a po prvý raz za celého Pavlovho pôsobenia v Európe sa ľudia postavili na jeho stranu. Prudko sa oborili na apoštolových žalobcov ešte pred očami miestodržiteľa a bez jeho zásahu. „Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a pred súdnou stolicou ho zbili. A Gallio sa o to vôbec nestaral“ Skutky apoštolov 18,17. Kresťanstvo tu zaznamenalo pozoruhodné víťazstvo. SA 154.1
„Pavol zostal tam ešte veľa dní“ Skutky apoštolov 18,18. Keby bol musel vtedy apoštol z Korintu odísť, obrátení veriaci v Krista by sa boli ocitli v nebezpečnej situácii. Židia by sa boli usilovali získané výhody dôkladne využiť a kresťanstvo z tejto krajiny vykoreniť. SA 154.2