Pomoc a podporu rodiny potrebujú tiež starí ľudia. Stratu vlastného domova im môže najlepšie nahradiť rodina bratov a sestier v Kristu. Ak sú vyzvaní, aby sa zapojili do prác a zodpovedností v domácnosti, pomôže im to cítiť, že ešte sú užitoční. Vyjadrite im, že ich pomoc má cenu a že ešte stále je ich služba prospešná druhým. To ich poteší a dá zmysel ich životu. CZ 143.2
Urobte všetko pre to, aby tí, ktorí majú hlavy postriebrené šedinami a ktorých neistý krok prezrádza, že sú na konci svojho života, zostali medzi priateľmi a v spoločenstve blízkych. Nech sa modlia s tými, ktorých poznajú a ktorých majú radi. Nech sa o nich starajú milujúce a nežné ruky. CZ 143.3
Každá rodina, ak je schopná slúžiť svojim príbuzným, by to mala považovať za svoju prednosť. Ak to nie je možné, potom táto práca patrí cirkvi, ktorá by ju mala prijať ako prednosť i ako povinnosť. Všetci, v srdciach ktorých prebýva duch Kristov, sa budú k slabým a starým správať nežne a ohľaduplne. CZ 143.4
Ak máme aspoň jedného z týchto bezmocných ľudí vo svojom domove, je to pre nás príležitosť spolupracovať s Kristom v jeho službe milosrdenstva a rozvíjať jemu podobné vlastnosti. Spoločenstvo starých a mladých je požehnaním. Mladí môžu vniesť do sŕdc a životov starých slnečný svit. Tí, ktorí si uvedomujú krehkosť a krátkosť života, potrebujú blahodarný styk s optimizmom mladosti. A mladým môže prospieť múdrosť a skúsenosť starých. Predovšetkým sa potrebujú naučiť nesebecky slúžiť. Prítomnosť človeka, ktorý vyžaduje súcit, zhovievavosť a obetavú lásku, je pre mnohé domácnosti cenným požehnaním. Život v rodine bude plný lásky a ohľaduplnosti. Starí i mladí získajú cnosti, ktoré ich okrášlia Božou krásou a obohatia nehrdzavejúcimi pokladmi neba. CZ 143.5