Kristus povedal: „Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť.“ Marek 14,7. „Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: Navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni, a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.“ Jakoba 1,27. CZ 144.1
Tým, že medzi nami žijú bezmocní a chudobní, ktorí sú závislí od našej starostlivosti, Kristus skúša tých, ktorí sa hlásia k jeho nasledovníkom. Svojou láskou a službou týmto Božím deťom dokazujeme úprimnosť svojej lásky ku Kristovi. Zanedbávať ich znamená byť falošným učeníkom, ktorému je Kristus i jeho láska cudzia. CZ 144.2
I keď bolo urobené všetko preto, aby siroty mali náhradný domov, zostáva ešte veľa detí, ktoré si vyžadujú starostlivosť. Mnohé zdedili náklonnosť k zlému. Môžeme si o nich myslieť, že sú skazené a nepekné, jednoducho beznádejné prípady. A predsa sú vykúpené krvou Kristovou. Sú mu rovnako vzácne ako naše vlastné deti. Ak im nepodáme pomocnú ruku, vyrastú nepovšimnutí a prúd ich strhne do nemravnosti a zločinnosti. Mnohé z týchto detí by mohli zachrániť detské ústavy. CZ 144.3
Aby bola práca a vplyv týchto ústavov čo najúčinnejšie, mali by byť vytvorené podľa vzoru kresťanského domova. Namiesto mohutných zariadení s veľkým počtom detí zriaďujte na rôznych miestach malé ústavy. Nie však v mestách alebo ich blízkosti, ale radšej na vidieku, kde by mohli obrábať pôdu a byť v styku s prírodou. Tak sa môžu vyučiť nejakému remeslu. CZ 144.4
Tí, ktorí majú takýto domov na starosti, by mali byť vzdelaní, láskaví a obetaví. Mali by to byť ľudia, ktorí túto prácu konajú z lásky ku Kristovi a chcú vychovávať deti pre neho. Veľa detí, ktoré nemajú domov a sú zanedbané, sa vďaka takejto starostlivosti môžu stať užitočnými členmi spoločnosti, žiť Kristovi ku cti a pomáhať druhým. CZ 145.1