„Ovocie spravodlivosti je stromom života..“ Príslovia 11,30 VYCH 44.1
Dejiny Biblie nám poskytujú mnoho dôkazov o výsledkoch pravej výchovy. Uvádzajú vznešené príklady mužov, ktorých charaktery sa utvárali pod Božím vedením, ktorých životy boli požehnaním pre blížnych a ktorí vo svete stáli ako Boží predstavitelia. Patria medzi nich Jozef a Daniel ako najväčší štátnici, Mojžiš ako najmúdrejší zákonodarca, Eliáš ako jeden z najvernejších reformátorov a Pavel ako najosvietenejší učiteľ, akého svet kedy poznal, samozrejme, okrem toho, o ktorom bolo povedané „nikdy človek tak nehovoril“. Ján 7,46 VYCH 44.2
Jozef a Daniel boli práve v ča-se, keď sa dostávali do mužného veku, odvedení ako zajatci do pohanských krajín. Jozef bol často podrobovaný skúškam, ktoré prinášajú veľké životné zmeny. V otcovskom dome bol nežne opatrovaným dieťaťom, v Putifarovom dome otrokom, neskôr dôverníkom a spoločníkom. Bol všestranne činný, vzdelaný štúdiom, pozorovaním i stykom s ľuďmi. Bol väzňom vo faraónovom žalári, nespravodlivo odsúdený bez nádeje na obhájenie či vyhliadky na prepustenie. V čase krízy ho však povolali, aby sa stal vodcom národa. Čo pomohlo tomuto mužovi zachovať si bezúhonnosť? VYCH 44.3
Nikto nemôže stáť na významnom mieste bez určitého nebezpečenstva. Ako búrka, ktorá necháva malý kvietok v údolí nepoškodený, no vyvracia strom na vrchu, tak i prudké pokušenia sa nedotýkajú tých, čo stoja v živote nízko, ale stíhajú tých, ktorí sú na vysokých svetských postoch. Jozef však obstál nielen v skúške protivenstiev, ale aj keď sa mu darilo. Tá istá vernosť, ktorú prejavil vo väzenskej cele, ho sprevádzala aj v paláci faraóna. VYCH 44.4
V detstve bol Jozef vyučovaný Božej láske a bázni. V stane pod sýrskymi hviezdami mu otec často rozprával príbeh o nočnom videní pri Bételi, o rebríku spájajúcom nebo so zemou, o zostupujúcich a vystupujúcich anjeloch a o tom, ktorý sa vtedy zo svojho nebeského trónu zjavil Jákobovi. Otec mu porozprával aj o svojom zápase pri potoku Jabbok, kde sa po zrieknutí pestovaných hriechov postavil ako premožiteľ a dostal titul Božieho kniežaťa. VYCH 45.1
Jozef už keď sa staral o stáda svojho otca, viedol čistý a prostý život, ktorý mal priaznivý vplyv na jeho telesný a duchovný vývoj. Spoločenstvom s Bohom cez prírodu a štúdiom veľkých právd, ktoré otec odovzdal synovi ako svätý odkaz, nadobudol Jozef silnú myseľ a pevné zásady. VYCH 45.2
Počas životnej krízy, keď šiel z kanaánskeho domova po tej hroznej ceste do otroctva, si Jozef pri poslednom pohľade na kopce, ktoré zakryli stany jeho príbuzných, spomenul na Boha svojho otca. Pripomenul si všetky naučenia z detstva a jeho duša sa chvela odhodlaním zostať verný a vždy konať tak, ako sa patrí na poddaného Kráľa nebies. VYCH 45.3
Jozef bol pevný i v trpkom údele cudzinca a otroka, i uprostred jasotu nerestí a lákadiel pohanskej bohoslužby, keď bol obklopený všetkými zvodmi bohatstva, kultúry a pompéznosti kráľovstva, lebo si osvojil poučenie o vernosti povinnosti. Vernosť v každom postavení, od najnižšieho až k najvznešenejšiemu, rozvíjala všetky jeho schopnosti na najvyššiu službu. VYCH 45.4
V čase, keď bol Jozef povolaný na faraónov dvor, bol Egypt najväčší z národov. Svojou civilizáciou, umením a vzdelaním nemal vtedy seberovného. Jozef spravoval záležitosti kráľovstva v období najväčších ťažkostí a nebezpečenstiev tak, že si získal dôveru kráľa i ľudu. Faraón ho „ustanovil za pána svojho domu, a správcu všetkého svojho majetku, aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.“ Žalm 105,21.22. VYCH 45.5
Tajomstvo Jozefovho života nám odhaľuje inšpirované Božie slovo. Keď Jákob vyhlasoval svojim synom slová požehnania, plné božskej moci a krásy, povedal o svojom najmilovanejšom synovi toto: VYCH 46.1
„Ovocný stromček je Jozef,
ovocný stromček pri prameni,
jeho ratoliestky prerastajú múr.
I roztrpčovali ho, hádali sa s ním
a napádali ho lukostrelci.
No jeho luk je pevný
a obratná je sila jeho rúk.
Pre pomoc Mocného Jákobovho odtiaľ,
kde pastier a Skala Izraela je,
pre Boha, tvojho otca, ktorý ti pomáha,
a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva
požehnaniami nebies zhora,
požehnaniami hlbín, čo ležia dolu,
požehnaniami pŕs a lona.
Požehnaniami tvojho otca,
ktoré prevyšujú požehnania večitých vrchov,
pravekých vŕškov nádhery,
nech zostúpia na hlavu Jozefovi,
na temä kniežaťu bratov jeho!.“ 1. Mojžišova 49,22-26. VYCH 46.2
Vernosť Bohu a viera v Neviditeľného boli kotvami Jozefovho života a v ich spočívalo aj tajomstvo jeho sily. „Pružnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jákobovho.“ 1. Mojžišova 49,24. VYCH 46.3