Mladosť proroka Elizea plynula v tichosti vidieckeho života pod vyučovaním Boha i prírody a pod disciplínou užitočnej práce. V čase takmer celkového odpadnutia zostala rodina jeho otca medzi tými, ktorí nezohli svoje kolená pred Bálom. V ich domove sa uctieval Boh a vernosť povinnosti bola pravidlom denného života. VYCH 50.2
Elizeus, syn bohatého roľníka, sa chopil diela, ktoré ležalo najbližšie. Hoci bol obdarený schopnosťami vodcu, prijímal výcvik v bežných povinnostiach života. Aby mohol múdro viesť, musel sa naučiť poslúchať. Vernosťou v malých veciach bol pripravovaný na závažnejšie poslanie. VYCH 50.3
Mal mierneho a šľachetného ducha, ale aj ráznosť a stálosť. Prechovával Božiu lásku a bázeň, a v pokojnom kolobehu dennej námahy získal silu odhodlanosti a rýdzosť charakteru. Ustavične rástol v božskej milosti a poznaní. Kým spolupracoval so svojím otcom pri konaní domácich povinností, učil sa spolupracovať aj s Bohom. VYCH 50.4
Prorocké volanie ho zastihlo, keď so služobníkmi svojho otca oral na poli. Keď Eliáš, vedený Bohom pri hľadaní svojho nástupcu, hodil svoj plášť na plecia mladého muža, Elizeus spoznal svoj čas a volanie uposlúchol. „Išiel za Eliášom a posluhoval mu.“ 1. Kráľov 19,21. Od Elizea sa sprvoti nežiadalo nijaké veľké dielo, jeho výchova pozostávala z bežných povinností. Hovorilo sa o ňom, že svojmu majstrovi Eliášovi slúžil aj tým, že pri umývaní lial vodu na jeho ruky. Ako prorokov osobný služobník dokazoval vernosť v malých veciach a každodenným posilňovaním svojho odhodlania sa zasväcoval poslaniu, ktoré mu určil Boh. VYCH 50.5
Už pri prvom povolaní za proroka bolo jeho rozhodnutie podrobené skúške. Keď sa obrátil, aby nasledoval Eliáša, prorok ho vyzval, aby sa vrátil domov. Musel sa rozhodnúť: buď prorocké povolanie prijme, alebo ho odmietne. Ale Elizeus pochopil cenu svojej príležitosti. Za žiadnu svetskú výhodu by sa nezriekol možnosti stať sa Božím poslom, ani by neobetoval prednosť spolupráce s Božím služobníkom. VYCH 51.1
Ako plynul čas, Eliáš bol pripravený na premenenie a Elizeus stať sa jeho nástupcom. Jeho viera a rozhodnutie prešli vtedy ďalšou skúškou. Keď počas svojej služby sprevádzal Eliáša a už vedel o tom, že čoskoro dôjde k prorokovmu premeneniu, Eliáš ho vyzýval, aby sa vrátil späť. „Ostaň tu, prosím ťa,“ povedal Eliáš, „lebo ma Pán poslal až do Bételu!“ Ale Elizeus sa už v mladosti naučil neklesať a nestrácať odvahu. Ani teraz, na prahu nových povinností nebolo nič, čo by ho mohlo od tohto diela odvrátiť. Pri každej výzve na návrat späť bola jeho odpoveď rovnaká: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ 2. Kráľov 2,2. VYCH 51.2
„Išli teda obaja... stáli pri Jordáne. Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: ’Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!‘ Elizeus odpovedal: ’Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!‘ Odpovedal: ’Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to, ak nie, nestane sa.‘ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.“ VYCH 51.3
„Keď to Elizeus videl, zvolal: ’Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!‘ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol ho na dva kusy. Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordánu. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: ’Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?‘ A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel. Keď to videli prorockí synovia, ktorí boli oproti Jerichu, hovorili: ’Eliášov duch spočinul na Elizeovi.‘ Išli mu v ústrety a uklonili sa mu až po zem.“ 2. Kráľov 2,6-15. Odvtedy stál Elizeus na Eliášovom mieste. A ten, ktorý bol verný v tom najmenšom, bol verný tiež v najväčšom. VYCH 51.4
Eliáš, muž moci, bol Božím nástrojom na boj proti obrovskému zlu. Modlárstvo, ktoré zviedlo národ, podporované aj Achabom a pohanskou Jezábel bolo odstránené a Bálovi proroci boli pobití. Hlboko dojatý izraelský ľud sa vracal k uctievaniu Boha. Ako Eliášov nástupca bol potrebný niekto, kto by starostlivým a trpezlivým poučovaním viedol Izrael bezpečnými cestami. Na toto dielo pripravila Elizea jeho raná výchova pod Božím vedením. VYCH 52.1
Toto je poučenie pre všetkých. Nemusíme presne vedieť, na čo nás Boh svojou výchovnou disciplínou pripravuje, ale všetci si môžeme byť istí, že vernosť v malých veciach je dokladom spôsobilosti na väčšiu zodpovednosť. Vo svojom živote človek každým skutkom prejavuje svoj charakter a Boh poctí väčšími prejavmi dôvery jedine toho, kto sa i v malých povinnostiach osvedčil „ako pracovník, ktorý sa nemusí hanbiť“. 2. Timoteovi 2,15. VYCH 52.2