Hriech je najváčšie zlo a našou povinnosťou je súcítiť s hriešnikom a pomoct’ mu. Ku všetkým l’ud’om však nemožno pristupovat’ rovnako . Mnohí zakrývajú svoj duševny hlad . Takým by vel’mi pomohlo nežné slovo alebo láskavá spomienka. Iní ani nevedia, že žijú v najvačšej biede . Neuvedomujú si strašnú duchovnú úbohosť. Premnohí tak poklesli do hriechu, že stratili predstavu o večných skutočnostiach, prišli o Boží obraz a sotva vedia, či sú predmetom spasenia alebo nie. Neveria v Boha a nedoverujú ani l’ud’om. K mnohým sa ‘možno dostat’ len skrze skutky nezištnej láskavosti. Predne sa treba postarat’ o ich telesné potreby. Treba ich nasýtiť, očistit’ a slušne obliecť. Keď vidia dokaz vašej nesebeckej lásky, snad nejšie uveria láske Kristovej. KS 190.1
Mnohí blúdia a uvedomujú si svoju hanbu a nerozvážnost’. Myslia na svoje omyly a poblúdenie, až kým sa neocitnú na pokraji zúfalstva. Takých nemáme zanedbávat’. Ak niekto musí plávat’ proti prúdu,toho strháva príval vždy dozadu . Podajte mu pomocnú ruku, akú náš starší Brat podal klesajúcemu Petrovi. Povedzte mu niekol’ko nádejných slov, ktoré v ňom utvrdiadoveru a prebudia lásku /COL, str. 387 /. KS 190.2
Človekovi unavenému životom hriechu , nevediacemu však kde nájsť úl’avu, predstavte súcitného Spasitel’a. Vezmite ho za ruku, zodvihnite ho, povedzte mu pár povzbudivých a nádejných slov. Pomožte mu uchopit’ Spasitelovi ruku / MH , str. 168 /. KS 190.3