Našou úlohou na svete je žiť pre blaho iných, byť im na požehnanie a pohostinne sa k nim chovat’ aj keby taká pohostinnost’voči 1’uďom, ktorí skutočne potrebujú našu starostlivost’ a prívetivost’ našej spoločnosti a domácnosti, mala byť na úkor našej pohody. Niektorí sa vyhýbajú tejto nevyhnutnej službe . Niekto to však musí robiť a pretože bratia a sestry všeobecne neradi prejavujú pohostinnost’ a nie sú ochotní rovnako plniť tieto kresťanské povinnosti, málo je tých, čo majú ochotné srdce a radostne berú na seba bremená trpiacich a obťazených / 2T , str. 645 / . KS 191.1
“Nezabúdajte na pohostinnost’, lebo ňou, nevedomky, pohostili už anjelov.” Čas nič neubral z platnosti týchto slov. Náš nebeský Otec stále pripravuje svojim deťom také príležitosti, ktoré sú vlastne zastreným požehnaním; tí, čo tieto príležitosti nepremárnia, získajú vel’kú radost’ /PK, str. 132/. KS 191.2