Ako Kristovi nasledovníci mali by sme usilovat’ o to, aby naše slová boli nám v kresťanskom živote vzájomnou pomocou a povzbudením. O prevzácnych kapitolách svojho duchovného života mali by sme hovorit’ ovel’a viac než dosial’ /COL, str. 338/. KS 212.3
Cirkev potrebuje sviežu, živú skúsenosť členov, ktorí majú trvalé obecenstvo s Bohom. Suché bezobsažné svedectvo a modlitby bez prejavu Krista sú pre l’ud bezcenné. Keby každý, kto sa pokladá za dieťa Božie, bol plný viery a svetla života, aké obdivuhodné svedectvo by to bolo pre tých, čo prišli počuť pravdu! Kol’kých by sa dalo získať pre Krista!/ 6T , str. 64 / . KS 212.4
Naše vyznávame Božej vernosti je Bohom určený spSsob zjavenia kresťanstva svetu. Božiu milost’ máme prijímat’ tak, ako ju svátí mužovia zvestovali od pradávna; ale najposobivejšia bude v svedectve našej vlastnej životnej skúsenosti. Ak životom osvedčíme Božiu moc , vydáváme svedectvo o Bohu. Životy sa vzájomne líšia a skúsenosti jedných možu byť podstatne iné ako zážitky druhých. Boh chce, aby naša vďačnosť vyjadrovala stupeň a znak našej vlastnej osobnosti. Ak tieto úprimné vyznania chvály a velebnosti jeho milosti podopiera kresťanský život, potom majú nepopieratel’nú moc, ktorá pomáha pri záchrane hynúcich /MH , str. lOO /. KS 213.1