Chválit’ Boha z plnosti a úprimnosti srdca je práve takou povinnosťou , akou je modlitba . Svetu a všetkým nebeským bytostiam máme dokázat’, že si ceníme obdivuhodnú lásku Božiu k padlému l’udstvu a že očakávame stále váčšie požehnanie z jeho nekonečnej plnosti ... Po zvláštnom vyliatí Svátého Ducha sa naša radost’ v Pánovi a naša pomoc v jeho službe výrazne rozhojní, keď spočítame prejavy jeho dobroty a obdivuhodné diela, ktoré obšťastňujú jeho 1’ud.To odráža satanovu moc. Tým sa rozptyl’uje duch nespokojnosti a vzdychania a pokušitel’ stráca podu.Tým sa pestujú tie vlastnosti charakteru, ktoré pozemšťanov usposobia pre nebeské príbytky. Také svedectvo ovplyvní iných. Pri získavaní l’udí pre Krista nemožno použit’ žiadne účinnejšie prostriedky /COL , str. 2 99 300 / . KS 213.2
Pán chce, aby sme rozprávali o jeho dobrote a svedčili o jeho moci. Chválorečením a ďakovaním ho možeme poctiť.On hovorí: “Ten, kto obetuje chválu, ma ctí. ” Izraelský l’ud na púšti chválil Boha posvátným spevom . Vyznavači zhudobnili Božie prikázania a zasl’úbenia a pútnici ich cestou spievali. Keď sa v Kanaane veriaci střetali pri svojich posvatných sviatkoch, mali pripomínat’ obdivuhodné Božie skutky a priniesť obeť vďaky jeho menu. Pán chce, aby celý život jeho l’udu bol životom chvály /COL, str . 298-299 / . KS 213.3