Pavol a Sílas odišli z Filíp do Tesaloniky. Tam sa im v židovskej synagóge dostalo pocty, že smeli osloviť veľké zhromaždenie. Ich zovňajšok prezrádzal, ako hanebne sa s nimi pred krátkym časom zaobchádzalo. Pokladali si teda za povinnosť vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Urobili tak bez toho, aby niečo o sebe zveličili; velebili však toho, ktorý ich vyslobodil. SA 135.1
Vo svojom preslove k Tesaloničanom sa Pavol odvolal na starozmluvné proroctvá o Mesiášovi. Kristus za svojej pozemskej služby umožnil svojim učeníkom pochopiť tieto proroctvá; „počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ Lukáš 24,24. Aj Peter vo svojej kázni o Kristovi použil dôkazy zo Starej zmluvy. Podobne to urobil aj Štefan. Pavol sa vo svojich prejavoch odvolával na výroky Písma, ktoré predpovedali Kristovo narodenie, utrpenie, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Inšpirovaným svedectvom Mojžiša a prorokov presvedčivo dokázal, že Ježiš z Nazareta je Mesiáš, a ozrejmil, že to bol vlastne Kristov hlas, čo od čias Adama hovorieval ústami patriarchov a prorokov. SA 135.2
V Písme sú o príchode Zasľúbeného jasné a podrobné svedectvá. Už Adam dostal prísľub, že príde Vykupiteľ. A rozsudok nad satanom: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu“ (1. Mojžišova 3,15), bol pre našich prarodičov prísľubom, že v Kristovi príde vykúpenie. SA 135.3
Abrahám dostal zasľúbenie, že Spasiteľ sveta príde z jeho pokolenia: „V tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme.“ „Nehovorí: A potomkom, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: A tvojmu potomstvu, a ním je Kristus“ 1. Mojžišova 22,18; Kološanom 3,16. SA 135.4
Mojžiš skôr ako ukončil v Izraeli svoje vodcovské a učiteľské poslanie, jasne predpovedal príchod Mesiáša. Zhromaždenému zástupu Izraela oznámil: „Hospodin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka, ako som ja, z tvojho prostredia, spomedzi tvojich bratov, toho poslúchajte.“ Mojžiš ubezpečil Izraelcov, že toto mu zjavil sám Boh, keď bol na Chórebe: „Spomedzi ich bratov vzbudím proroka, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, i bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem“ 5. Mojžišova 18,15.18. SA 135.5
Mesiáš mal byť z kráľovského rodu, lebo prostredníctvom Jákoba Hospodin povedal: „Nevzdiali sa berla od Júdu, ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať“ 1. Mojžišova 49,10. SA 136.1
Izaiáš prorokoval: „Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok.“ „Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. Dal som ho za svedka národom, za knieža a náčelníka kmeňom. Tak, hľa, privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa neznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, Svätému Izraelovi, lebo on ťa oslávil“ Izaiáš 11,1; 55,3-5. SA 136.2
Aj Jeremiáš predstavil prichádzajúceho Vykupiteľa ako knieža Dávidovho domu: „Prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ a bude múdre konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael prebývať bude v bezpečí. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin naša spravodlivosť.“ Ďalej povedal: „Takto vraví Hospodin: Nebude chýbať Dávidovi ten, kto má sedieť na tróne domu Izraela. Ani levijským kňazom nikdy nebude chýbať predo mnou ten, kto mi bude obetovať obete spaľované, spaľovať pokrmové obete a pripravovať zábitné obete“ Jeremiáš 23,5.6; 33,17.18. SA 136.3
Predpovedané bolo aj miesto Mesiášovho narodenia: „Ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi júdskymi čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti“ Micheáš 5,2 (ROH); Micheáš 5,1 (ECAV). SA 136.4
Podrobne bolo opísané aj dielo, ktoré mal Spasiteľ na zemi konať: „Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej.“ Pomazaný „má biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, aby som mohol dať smútiacim Siona veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha, chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil“ Izaiáš 11,2.3; 61,1-3. SA 136.5
„Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú“ Izaiáš 42,1-4. SA 137.1
Pavol na základe starozmluvných výrokov presvedčivo dokazoval, že „Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych“ Skutky apoštolov 17,3. Veď či Micheáš neprorokoval: „Palicou budú biť po tvári sudcu Izraela“? Micheáš 4,14. A či sám Zasľúbený o sebe ústami proroka Izaiáša nepovedal: „Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou“? Izaiáš 50,6. Kristus ústami žalmistu predpovedal aj to, ako s ním budú ľudia zaobchádzať: „Ja som... potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie!“ „Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev mecú lós.“ „Svojim bratom stal som sa cudzím, synom svojej matky cudzincom. Lebo horlenie za tvoj dom strávilo ma, útržky tvojich tupiteľov padli na mňa.“ „Potupa skrúšila mi srdce, až som ochorel; čakal som na sústrasť, ale tej nebolo, na tešiteľov, ale nenašiel som ich“ Žalm 22,7-9.18.19; 69,9.10.21. SA 137.2
Ako neomylne a jasne predpovedal predsa Izaiáš Kristovo utrpenie a smrť! Prorok sa pýta: „Kto uveril našej zvesti a na kom bol vyjavený zásah Hospodinov? Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahlej zeme. Nemal postavy ani dôstojnosti, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár. Opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. Väzením a súdom bol odstránený, ale kto sa stará o jeho údel? Lebo bol vyťatý z krajiny živých, pre vinu svojho ľudu bol zbitý“ Izaiáš 53,1-8. SA 137.3
Symbolicky bol znázornený aj spôsob jeho smrti. Ako bol na púšti vyvýšený had, tak mal byť vyvýšený aj prichádzajúci Vykupiteľ, „aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ Ján 3,16. SA 138.1
„A keď sa ho niekto opýta: Aké to máš rany na prsiach? Odpovie: Tie som utŕžil v dome svojich priateľov“ Zachariáš 13,6. SA 138.2
„Dali mu hrob s bezbožníkmi a so zločincami, keď zomrel, hoci nespáchal násilie a nebolo ľsti v jeho ústach. Ale Hospodinovi sa zaľúbilo raniť ho nemocou“ Izaiáš 53,9.10. SA 138.3
Ten však, ktorého mali usmrtiť ruky bezbožníkov, mal opäť vstať ako víťaz nad hriechom i nad hrobom. Žalmický poet izraelského ľudu z vnuknutia Všemohúceho radostne svedčil o slávnom zmŕtvychvstaní: „Moje telo prebývať bude bezpečne. Lebo ma neponecháš v ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu.“ Žalm 16,9.10. SA 138.4
Pavol ukázal, ako úzko Boh spojil obetnú službu s proroctvami o tom, ktorý mal byť „ako baránok vedený na zabitie“. Mesiáš mal položiť život ako „obeť za vinu“. Prorok Izaiáš, ktorý stáročia vopred videl výjav Spasiteľovej zmierujúcej obete, svedčil, že Boží Baránok „obetoval svoj život na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov“ Izaiáš 53,7.10.12. SA 138.5
Prorocky predpovedaný Spasiteľ nemal teda prísť ako pozemský kráľ, aby židovský národ zbavil jeho utláčateľov, ale ako človek z ľudu mal žiť v chudobe a ponížení a nakoniec zomrieť vystavený posmechu, zavrhnutý a zabitý. Starozmluvne predpovedaný Spasiteľ mal sám seba ponúknuť ako obeť za padlé ľudstvo, a tak splniť každú požiadavku prestúpeného zákona. V ňom sa mali obetné symboly stretnúť s tým, ktorého tieto symboly znázorňovali, a jeho smrť na kríži mala dať zmysel celej židovskej bohoslužbe. SA 138.6
Pavol rozprával tesalonickým Židom o tom, ako voľakedy horlil za obradný zákon a akú obdivuhodnú skúsenosť zažil pred bránami Damasku. Pred svojím obrátením sa spoliehal na zdedenú zbožnosť; bola to však falošná nádej. Jeho viera nekotvila v Kristovi; miesto toho dôveroval v spásny účinok vonkajších foriem a kultických obradov. Jeho horlivá obhajoba zákona bola odtrhnutá od viery v Krista, a preto nemala nijakú cenu. Aj keď sa mohol pochváliť, že podľa zákona žije bezúhonne, odmietal toho, ktorý zákonu dával zmysel. SA 138.7
Jeho obrátením sa však všetko zmenilo. Ježiš Nazaretský, ktorého prenasledoval v osobe jeho svätých, sa mu zjavil ako zasľúbený Mesiáš. Prenasledovateľ ho spoznal ako Božieho Syna, ako toho, ktorý prišiel na zem podľa proroctiev; jeho život zodpovedal každej podrobnosti, ktorú o ňom uvádza Písmo. SA 139.1
Keď Pavol v tesalonickej synagóge vo svätej horlivosti zvestoval evanjelium, záplava svetla odhalila pravý význam obradov a zvyklostí súvisiacich s chrámovou službou. Apoštol usmernil mysle svojich poslucháčov ponad Kristovu pozemskú i nebeskú svätyňovú službu na dobu, keď Kristus dokončí svoje prostrednícke dielo. Vtedy sa v moci a veľkej sláve vráti a na zemi založí svoje kráľovstvo. Pavol veril v Kristov druhý príchod. O tom, čo s touto udalosťou súvisí, hovoril tak jasne a presvedčivo, že dojmy z mysle mnohých jeho poslucháčov nikdy nevymizli. SA 139.2
Apoštol po tri soboty kázal Tesaloničanom a snažil sa ich na základe Písma presvedčiť o živote, smrti, zmŕtvychvstaní, prostredníckej službe a budúcej sláve Krista, „Baránka zabitého od založenia sveta“ Zjavenie Jána 13,18. Vyvýšil Krista a ukázal, že správne pochopenie jeho služby je kľúčom k starozmluvnému Písmu a umožňuje prístup k jeho bohatstvu. SA 139.3
Keďže pravdy evanjelia sa v Tesalonike hlásali veľmi presvedčivo, zaujali veľké skupiny ľudí. „Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi. aj veľké množstvo nábožných Grékov a nemálo vznešených žien“ Skutky apoštolov 17,4. SA 139.4
Apoštolovia aj tu narazili na podobný odpor, s akým sa stretávali na miestach, ktoré navštívil už predtým. Židia, ktorí neverili, „žiarlili“ Skutky apoštolov 17,5. Rímske úrady neboli k týmto Židom priaznivo naklonené, pretože prednedávnom vyvolali v Ríme vzburu. Úrady im nedôverovali a čiastočne im obmedzili slobodu. Židia sa teraz nazdávali, že sa im naskytla príležitosť využiť okolnosti, aby znova získali priazeň Rimanov, a súčasne obvinili apoštolov a s nimi aj tých, čo prijali kresťanstvo. SA 139.5
Za tým účelom „si najali niekoľko zlých mužov z ulice“ a takto „vyvolali rozruch a rozbúrili mesto“. V nádeji, že nájdu apoštolov, „zastali pri Jasonovom dome“, no Pavla ani Sílasa nemohli nájsť. A „keď ich nenašli“, v zúrivosti nad sklamaním „odvliekli Jasona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: Tí, čo rozbúrili celý svet, prišli aj sem a Jason ich prijal. A títo všetci robia proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že je iný kráľ, Ježiš“ Skutky apoštolov 17,5-7. SA 140.1
Keď mestské úrady nemohli Pavla ani Sílasa nájsť, prepustili obžalovaných veriacich na záruku na slobodu, aby bol v meste pokoj. Z obavy pred ďalšími násilnosťami „bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Berey“ Skutky apoštolov 17,10. SA 140.2
Dnešní zvestovatelia neobľúbených právd nemusia byť skleslí, ak občas narazia na prijatie o nič nie nepriaznivejšie než na aké narážal Pavol a jeho spolupracovníci nielen u tých, medzi ktorými pracovali, ale aj u tých, čo sa volali kresťania. Poslovia kríža sa musia obrniť bdelosťou a modlitbou, vo viere musia odvážne napredovať a vždy pracovať v Ježišovom mene. Musia vyvýšiť Krista ako zástupcu ľudí v nebeskej svätyni, ako toho, ktorý bol stredobodom všetkých starozmluvných obetí. Na základe jeho zmierujúcej obete môžu všetci priestupníci Božieho zákona získať pokoj a odpustenie. SA 140.3