Pavol našiel v Berei Židov ochotných skúmať pravdy, ktoré hlásal. Lukáš o nich napísal: „Tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak. Mnohí z nich uverili, aj nemálo gréckych žien z vyšších vrstiev i mužov“ Skutky apoštolov 17,11.12. SA 141.1
Berejčania nemali predsudky, ochotne uvažovali o pravdivosti učenia apoštolov. Písmo skúmali nie zo zvedavosti, ale z túžby dozvedieť sa, čo je v ňom napísané o zasľúbenom Mesiášovi. Inšpirované záznamy čítali denne a keď porovnávali jeden výrok Písma s druhým, blízko nich boli anjeli, ktorí im pomáhali prečítané vnímať a otvárali im srdcia. SA 141.2
Kdekoľvek sa zvestujú pravdy evanjelia, nájdu sa ľudia, ktorí úprimne túžia poznať pravdu a cítia potrebu usilovne skúmať Písmo. Keby tí, ktorým sa v záverečnom čase pozemských dejín zvestujú životne dôležité pravdy, nasledovali príklad berejských veriacich každodenným skúmaním Písma a porovnávaním Božieho slova s tým, čo sa im zvestuje, potom by dnes bolo mnoho oddaných zástancov Božieho zákona tam, kde ich je dosiaľ pomerne málo. Mnohí sa však správajú odmietavo, keď im niekto zvestuje nepopulárne pravdy Písma. Aj keď jasné učenie Božieho slova nemôžu vyvrátiť, predsa len nie sú ochotní o jeho dôkazoch pouvažovať. Niektorí ľudia si myslia, že napriek pravdivosti tohto učenia málo záleží, či nové svetlo prijmú alebo neprijmú. Preto radšej zostávajú pri obľúbených bájkach, ktorými nepriateľ ľudí zvádza. Myseľ im zaslepujú bludy a oni sa vzdaľujú od neba. SA 141.3
Všetci ľudia budú súdení podľa svetla, ktoré prijali. Pán posiela svojich vyslancov s posolstvom spásy, a tí, čo ho počujú, budú zodpovední za to, ako sa k zvesti jeho služobníkov zachovali. Tí, čo úprimne hľadajú pravdu, budú vo svetle Božieho slova pozorne skúmať učenie, ktoré sa im zvestuje. SA 141.4
Neveriacim Židom z Tesaloniky, plným žiarlivosti a nenávisti voči apoštolom, nestačilo, že Božích služobníkov z mesta vyhnali, ale ich sledovali až do Berey a podnietili proti nim zlobu tamojšej luzy. Z obavy, aby sa tam Pavol nestal obeťou násilia, bratia ho poslali do Atén v sprievode niekoľkých novoobrátených Berejčanov. SA 141.5
Takto boli učitelia pravdy prenasledovaní aj v ďalších mestách. Kristovi nepriatelia nemohli zabrániť šíreniu evanjelia, no veľmi úspešne vedeli sťažovať apoštolom ich prácu. Pavol bol však aj napriek protivenstvu a odporu neochvejne rozhodnutý splniť Boží zámer, ako mu ho ozrejmilo videnie v Jeruzaleme: „Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov“ Skutky apoštolov 22,21. SA 142.1
Náhly odchod z Berey nedovolil Pavlovi navštíviť bratov v Tesalonike, ako pôvodne chcel. SA 142.2
Po príchode do Atén poslal berejských bratov späť s posolstvom Sílasovi a Timotejovi, aby bezodkladne prišli za ním. Timotej prišiel do Berey pred Pavlovým odchodom a zostal tam so Sílasom, aby spolu pokračovali v začatom diele a novoobrátených vzdelávali vo viere. SA 142.3
Vtedajšie Atény boli strediskom pohanstva. Pavol sa tu nestýkal s nevzdelanými, dôverčivými obyvateľmi ako v Lystre, ale s ľuďmi preslávenými svojou rozumovou zdatnosťou a kultúrou. Všade videl sochy ich bohov, ako aj uctievaných hrdinov dejín a poézie; veľkolepé stavby a maľby predstavovali národnú slávu a bohoslužbu na počesť pohanských božstiev. Ľudí uchvacovala krása a umelecká nádhera. Na každom kroku sa vypínali mohutné a nákladné svätyne a chrámy. Na vojenské víťazstvá a hrdinské činy slávnych mužov upozorňovali pamätné sochy, svätyne a tabule. Toto všetko urobilo z Atén rozsiahlu umeleckú galériu. Keď Pavol pri pohľade na krásu a veľkoleposť, ktorá ho tu obklopovala, poznal, že mesto je pohrúžené do modlárstva, rozhorlil sa, lebo videl, že pravý Boh je všade zneuctievaný. V srdci pocítil ľútosť nad Aténčanmi, ktorí napriek svojej duchovnej kultúre skutočného Boha nepoznali. SA 142.4
Apoštol sa nedal zviesť tým, čo v tomto stredisku učenosti videl. Nebeské veci ho zaujali natoľko, že všetka tá veľkolepá nádhera, čo tu videl, stratila cenu v porovnaní s radosťou a slávou onoho nehynúceho bohatstva. Pri pohľade na majestát Atén, pochopil ich zvodný vplyv na milovníkov umenia a vedy a hlboko si uvedomil, aká dôležitá práca ho tu čaká. SA 142.5
V tomto veľkom meste, kde ľudia nevzývali pravého Boha, Pavla skľučoval pocit osamelosti. Túžil po prítomnosti a pomoci svojich spolupracovníkov. Cítil sa tu byť celkom opustený, pretože nemal nijakých blízkych priateľov. Vo svojom liste Tesaloničanom prejavil svoje pocity osamelosti (1. Tesaloničanom 3,1). Videl zdanlivo neprekonateľné prekážky a snaha nakloniť si srdcia ľudí akoby bola beznádejná. SA 142.6
Kým Pavol čakal na Sílasa a Timoteja, nezaháľal. „Hovoril v synagóge so Židmi a náboženskými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli“ Skutky apoštolov 17,17. Jeho najnaliehavejšou úlohou v Aténach však bolo zvestovať spásne posolstvo tým, čo nemali nijakú jasnú predstavu o Bohu a o jeho spásnom zámere s padlým ľudstvom. Apoštol sa mal čoskoro stretnúť s pohanstvom v jeho najpodvodnejšej a najzvodnejšej podobe. SA 143.1
Významní aténski muži sa už zakrátko dozvedeli, že v ich meste býva neobvyklý učiteľ, ktorý ľuďom zvestuje nové a podivné učenie. Podaktorí z týchto mužov vyhľadali Pavla a pustili sa s ním do rozhovoru. Čoskoro sa okolo nich zhlukol zástup poslucháčov. Niekoľkí chceli apoštola vysmiať ako človeka, ktorý spoločensky i vzdelaním za nimi ďaleko zaostáva. Výsmešne jeden druhému vraveli: „Čo to chce tento tlčhuba povedať? Iní zase preto, že zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie, vraveli: Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá“ Skutky apoštolov 17,18. SA 143.2
Medzi tými, čo sa s Pavlom zhovárali na tržisku, boli „niektorí epikurejskí a stoickí filozofi“ Skutky apoštolov 17,18. Oni a všetci ostatní, čo s ním prišli do styku, čoskoro spoznali, že ich svojimi veľkými vedomosťami značne prevyšuje. Jeho rozumové schopnosti vzbudili úctu učených ľudí a jeho spoľahlivé, logické uvažovanie, ako aj presvedčivosť prejavu upútali pozornosť všetkých poslucháčov. Tí, čo ho počúvali, postrehli, že nie je nijakým začiatočníkom, ale že má pre všetky vrstvy presvedčivé dôkazy o tom, čo hlása. Apoštol pristupoval k svojim odporcom na ich úrovni: Logiku odrážal logikou, filozofiu filozofiou a výrečnosť výrečnosťou. SA 143.3
Jeho pohanskí odporcovia ho upozorňovali na osud Sokrata, ktorý bol odsúdený na smrť, lebo hlásal cudzích bohov. A radili aj Pavlovi, aby sa nevystavoval podobnému nebezpečenstvu. Apoštolove reči však pútali pozornosť ľudu a jeho prirodzená múdrosť prebúdzala v nich úctu a obdiv. Nedal sa umlčať ani učenosťou, ani výsmechom filozofov. Keď sa presvedčili, že je za každú cenu rozhodnutý plniť medzi nimi svoje poslanie, zhodli sa, že ho pokojne vypočujú. SA 143.4
Zaviedli ho na Areopág, jeden z najposvätnejších kopcov v celých Aténach. Spomienky a predstavy, ktoré sa s týmto miestom spájali, vyvolávali u Aténčanov poverčivú úctu, ba u niektorých priam hrôzu. Na tomto mieste často veľmi pozorne riešili náboženské záležitosti muži, ktorí sa ako zvrchovaní rozhodcovia vyjadrovali k všetkým otázkam morálky a občianskeho života. SA 144.1
Tu, bokom od hluku a zhonu rušných ciest, ďaleko od búrlivých debát, apoštol mohol nerušene hovoriť. Okolo neho stáli básnici, umelci a filozofi. Aténski učenci a mudrci, ktorí Pavla oslovili: „Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Veď čosi divné nám donášaš do duší. Preto chceme vedieť, čo to má byť“ Skutky apoštolov 17,19.20. SA 144.2
V tejto chvíli posvätnej zodpovednosti apoštol zostal pokojný a rozvážny. Na srdci mal dôležité posolstvo a to, čo povedal, presvedčilo jeho poslucháčov, že nie je nijaký uvravený šaľbiar. Povedal: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ Skutky apoštolov 17,22.23. Títo vzdelaní ľudia pri všetkej svojej múdrosti a všeobecnom poznaní nič nevedeli o Bohu, Tvorcovi vesmíru. Podaktorí z nich však predsa len túžili po väčšom svetle. Hľadali Večného. SA 144.3
Pavol vystrel ruku k chrámu, v ktorom bolo plno modiel. Otvorene im povedal, čo mal na srdci, a poukázal na falošné predstavy náboženstva Aténčanov. Tí rozvážnejší z poslucháčov nad jeho úvahami užasli. Preukázal, že pozná ich umelecké diela, literatúru i náboženstvo. V súvislosti s ich sochami a modlami povedal, že Boha nemožno vystihnúť podobami, ktoré sú výtvorom človeka. Tieto rytiny ani zďaleka nemôžu znázorniť slávu skutočného Boha. Upozornil ich, že v tomto spodobení chýba život a tieto výrobky ovláda človek; hýbu sa len pomocou ľudských rúk. Uctievači týchto modiel teda všestranne prevyšujú predmety, ktoré uctievajú. SA 144.4
Pavol sa snažil usmerniť zmýšľanie svojich modlársky zameraných poslucháčov za ohrady ich falošného náboženstva a sprostredkovať im skutočnú predstavu Božstva, ktoré dosiaľ nazývali „neznámym Bohom“. Bytosť, na ktorú ich teraz upozorňoval, nie je nijako závislá od ľudí a ich ruky nemusia k jej moci a sláve nič pridávať. SA 144.5
Ľudia boli hlboko dojatí, ako presvedčivo a logicky hovoril apoštol o vlastnostiach pravého Boha – o jeho stvoriteľskej moci a vševediacej prozreteľnosti. Krajne vážne a zápalisto vyhlásil: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, ako by niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko“ Skutky apoštolov 17,24.25. Nebesá nie sú dosť veľké, aby obsiahli Boha, a tobôž nie chrámy postavené ľudskými rukami! SA 145.1
V dobách kastovníckeho triedenia obyvateľstva a častého prehliadania práv človeka Pavol hlásal významnú pravdu o bratstve ľudí, keď poukázal, že Boh „z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme“. Pred Bohom sú všetci ľudia rovní a všetky ľudské bytosti sú povinné nadovšetko poslúchať Stvoriteľa. Apoštol ďalej pripomenul, že v celom Božom zaobchádzaní s človekom sa ako zlatá niť vinie Božia milosť a milosrdenstvo. On totiž ľuďom „určil vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho i dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko“ Skutky apoštolov 17,26.27. SA 145.2
Poukázal na šľachetných jednotlivcov spomedzi nich a predstavil im večného Boha ako Otca, ktorého sú deťmi, slovami jedného z ich básnikov. Povedal: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: Veď aj jeho pokolením sme. Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru, alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu“ Skutky apoštolov 17,28.29. SA 145.3
„Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie.“ V dobách temna pred Kristovým príchodom božský Vládca prehliadal modloslužbu pohanov; teraz však vo svojom Synovi poslal ľuďom svetlo pravdy a od všetkých, nielen od chudobných a opovrhnutých, ale aj od sebavedomých filozofov a kniežat zeme očakáva, že sa budú v záujme spásy kajať. „Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil, a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“ Keď sa Pavol zmienil o vzkriesení mŕtvych, „niektorí sa posmievali, iní hovorili: Vypočujeme ťa o tom inokedy“ Skutky apoštolov 17,30-32. SA 145.4
Takto sa skončilo apoštolovo pôsobenie v Aténach, stredisku pohanskej učenosti, pretože Aténčania neústupne lipli na svojej modloslužbe a odvrátili sa od svetla pravej viery v Boha. Keď je ľud celkom spokojný s tým, čo dosiahol, nemožno už od neho veľa očakávať. Aténčania sa síce vystatovali svojou učenosťou a kultivovanosťou, no ani tak nezabránili stále rozsiahlejšej záplave skazenosti a spokojnosti s pochybnými kultmi svojej modloslužby. SA 145.5
Zvestované pravdy niektorých Pavlových poslucháčov síce presvedčili, tí sa však nechceli natoľko pokoriť, aby uznali Boha a prijali plán spasenia. Hriešnika neobráti nijaká výrečnosť, nijaký pádny dôkaz. Pravdu môže srdcu priblížiť len Božia moc. Kto sa od tejto sily svojhlavo odvracia, tomu pravda nemôže pomôcť. Gréci túžili po múdrosti, ale posolstvo kríža pokladali za bláznovstvo, preto si vlastnú múdrosť cenili viac než múdrosť, ktorá prichádza zhora. SA 146.1
V ich intelektuálnej povznesenosti a ľudskej múdrosti možno nájsť dôvod, prečo evanjelijné posolstvo medzi Aténčanmi malo pomerne nepatrný úspech. Múdri ľudia tohto sveta, ktorí prichádzajú ku Kristovi ako úbohí, hynúci hriešnici, získajú spasiteľnú múdrosť; tí však, čo prichádzajú ako ľudia vznešení a na svoju múdrosť pyšní, nemôžu dostať nijaké osvietenie a poznanie, ktoré môže dať len on. SA 146.2
Takto vystupoval Pavol proti pohanstvu svojej doby. Jeho úsilie v Aténach nebolo celkom zbytočné. Dionýsius, jeden z najvýznačnejších obyvateľov, ako aj niektorí iní, prijali posolstvo evanjelia a úprimne sa pripojili k veriacim. SA 146.3
Písmo sväté nám dovoľuje nahliadnuť do života Aténčanov, ktorí napriek svojej vzdelanosti, kultivovanosti a umeniu prepadli neresti. Tým sa nám ozrejmí, ako Boh skrze svojho služobníka karhal modloslužbu a hriechy pyšného, sebavedomého národa. Apoštolove slová a popis jeho postoja a okolností, ako ich zachytilo Duchom Svätým inšpirované pero, mali sa zachovať všetkým budúcim pokoleniam ako svedectvo o jeho neotrasiteľnej dôvere, odvahe v osamelosti a protivenstve, ako aj o víťazstve, ktoré dosiahol pre kresťanstvo priamo v srdci pohanstva. SA 146.4
V Pavlových slovách má cirkev vzácne poučenie. Ako ľahko mohol povedať niečo, čo by podráždilo sebavedomých poslucháčov, a jeho samého priviedlo do ťažkostí. Keby bol svojím prejavom napadol ich bohov či významných aténskych mužov, mohol sa vystaviť nebezpečenstvu Sokratovho údelu. On im však s jemnocitom prameniacim z Božej lásky ohľaduplne odvracal myšlienky od pohanských božstiev tým, že predstavil pravého Boha, ktorého nepoznali. SA 146.5
Aj dnes treba pravdy Písma zvestovať významným ľuďom sveta, aby sa mohli rozhodnúť, či budú poslúchať Boží zákon, alebo slúžiť kniežaťu zla. Boh im predkladá večnú pravdu – pravdu, ktorá im sprístupní spasiteľnú múdrosť; no nijako ich nenúti prijať ju. Ak sa od nej odvrátia, nechá ich, aby zbierali ovocie vlastných skutkov. SA 147.1
„Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem. Ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho nieto, aby zmaril to, čo bolo“ 1. Korinťanom 1,18.19.27.28. Mnohí slávni učenci a štátnici, najvýznamejší ľudia sveta, sa v týchto posledných dňoch odvrátia od svetla, pretože svet svojou múdrosťou Boha nepozná. Boží služobníci majú aj napriek tomu zužitkovať každú príležitosť, aby týmto ľuďom oznámili pravdu. Podaktorí predsa len uznajú, že o Božích veciach nemajú ani potuchy a pokorne si ako žiaci zasadnú k nohám zvrchovaného Učiteľa Ježiša. SA 147.2
Keď chce Boží spolupracovník osloviť vyššie vrstvy ľudí, potrebuje neochvejnú vieru. Okolnosti môžu spočiatku pôsobiť skľučujúco, ale nebeské svetlo svieti aj v najtemnejšej chvíli. Sila tých, čo Boha milujú a slúžia mu, bude sa dennodenne obnovovať. V ich úsilí sa prejaví múdrosť Večného, aby sa pri uskutočňovaní jeho zámerov nemohli zmýliť. Títo pracovníci by mali počiatočnú istotu zachovať pevnú až do konca a pamätať, že svetlo Božej pravdy musí žiariť v tme, ktorá zahaľuje svet. Malomyseľnosť v Božej službe nemá miesto. Viera posväteného pracovníka musí obstáť v každej uloženej skúške. Boh môže a chce obdariť svojich služobníkov potrebnou silou a múdrosťou v rôznych situáciách. Tým, čo v neho dúfajú, Pán splní aj tie najsmelšie očakávania. SA 147.3