3. kapitola — Dôležité poslanie

Kristova smrť vzala učeníkom takmer všetku odvahu. Ich Majstra ľudia zavrhli, odsúdili a ukrižovali. Kňazi a poprední muži výsmešne vraveli: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho“ Matúš 27,42. Učeníkom zapadlo slnko nádeje a v srdci im zavládla temná noc. Stále opakovali: „My sme dúfali, že on vykúpi Izrael“ Lukáš 24,21. Osamelým a skormúteným učeníkom prichádzali na myseľ jeho slová: „Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ Lukáš 23,31.SA 19.1

Ježiš sa viackrát snažil poodhaliť učeníkom budúcnosť, ale oni o jeho slovách príliš neuvažovali. A práve preto ich Ježišova smrť tak prekvapila. Keď sa neskôr ohliadli do minulosti a poznali následky svojej nevery, boli veľmi skormútení. Po ukrižovaní neverili, že Kristus vstane z mŕtvych. On im síce jasne povedal, že na tretí deň vyjde z hrobu, no oni boli tak zmätení, že nechápali, čo tým mienil. Pre túto svoju nechápavosť zostali v hodine jeho smrti celkom zúfalí. Prežívali trpké sklamanie. Ich viera nevedela preniknúť cez mračná, ktorými im satan zastrel obzor. Všetko im pripadalo temné a tajomné. Koľko utrpenia si mohli ušetriť, keby boli verili Spasiteľovým slovám!SA 19.2

Učeníci tiesnení zármutkom, žiaľom a zúfalstvom sa zišli v hornej sieni. V obave, že ich môže stihnúť rovnaký údel ako ich milovaného Učiteľa, bezpečne zavreli dvere na závoru. A práve tu sa im po svojom zmŕtvychvstaní zjavil Spasiteľ.SA 19.3

Kristus sa ešte štyridsať dní zdržiaval na zemi, pripravoval učeníkov na dielo, ktoré im zveril, a objasňoval im to, čo dosiaľ nevedeli pochopiť. Hovoril im o proroctvách, ktoré sa týkali jeho príchodu, zmienil sa o tom, ako ho Židia zavrhnú, i o svojej smrti a poukázal na to, že tieto proroctvá sa dopodrobna splnili. Pripomenul im, že z naplnenia proroctiev môžu čerpať istotu o moci, ktorá ich bude v ďalšej práci sprevádzať. V Písme čítame: „Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“ K tomu dodal: „Vy ste toho svedkami“ Lukáš 24,45-48.SA 19.4

Počas tých niekoľkých dní, čo Kristus bol medzi nimi, učenici získali novú skúsenosť. Keď počuli, ako im ich milovaný Majster vysvetľoval Písmo vo svetle všetkého toho, čo sa udialo, ich viera v neho sa upevnila. Dospeli k tomu, že mohli povedať: „Viem, komu som uveril“ 2. Timoteovi 1,12. Začali si uvedomovať podstatu i rozsah svojho poslania a pochopili, že ľuďom majú zvestovať pravdy, ktoré im boli zverené. Svetu musia svedčiť o udalostiach Kristovho života, o jeho smrti a zmŕtvychvstaní, o proroctvách, ktoré to všetko predpovedali, o tajomstvách plánu spasenia a o Ježišovej odpúšťajúcej moci. Musia hlásať evanjelium pokoja a spásy skrze pokánie a Spasiteľovu moc.SA 20.1

Kristus pred svojím nanebovstúpením poveril učeníkov zvestným poslaním. Oznámil im, že majú byť vykonávateľmi jeho vôle, v ktorej svetu odkázal poklady večného života. Akoby im povedal: Boli ste svedkami môjho obetavého života v záujme sveta, videli ste, čo som pre Izrael vykonal. A hoci môj ľud nechcel prísť ku mne, aby získal život, a kňazi a poprední muži naložili so mnou, ako sami chceli, a aj napriek tomu, že ma zavrhli, budú mať novú príležitosť prijať Božieho Syna. Videli ste, že som prijal všetkých, čo vyznali svoje hriechy. Kto príde ku mne, toho neodvrhnem. Vám, moji učeníci, zverujem toto posolstvo o milosti. Treba ho oznámiť Židom i pohanom – najprv však Izraelovi, potom všetkým národom, jazykom a ľuďom. Tí, čo uveria, budú tvoriť jednu cirkev.SA 20.2

Evanjelijné poslanie je veľkou misijnou chartou Kristovho kráľovstva. Učeníci sa mali všemožne usilovať o záchranu hynúcich a všetkým oznamovať pozvanie milosti. Nemali čakať, kým ľudia prídu k nim; s posolstvom mali ísť k ľuďom sami.SA 20.3

Zverené dielo mali učeníci konať v Kristovom mene. Slovami i skutkami mali obracať pozornosť ľudí na meno, v ktorom je životodarná moc, ktorá môže hriešnikov zachrániť. Ich viera musí kotviť v tom, ktorý je zdrojom milosti a moci. V jeho mene mali prosiť Otca a byť vypočutí. Mali krstiť v mene Otca, Syna a Ducha Svätého. Kristovo meno im malo byť heslom, poznávacím znamením, spojivom, normou konania a zdrojom úspechu. V Božom kráľovstve nemalo byť uznané nič, na čom nie je Kristovo meno. Keď Kristus povedal svojim učeníkom, aby v jeho mene šli a všetkých, čo v neho uveria, privádzali do cirkvi, poučil ich o potrebe jednoduchosti. Čím menej budú dbať o nápadnosť a okázalosť, tým blahodarnejší bude ich vplyv. Učeníci majú hovoriť tak jednoducho, ako hovoril Kristus, a svojim poslucháčom majú hlboko do pamäti vštepovať to, čo ich naučil Kristus.SA 20.4

Spasiteľ nepovedal svojim učeníkom, že budú mať ľahkú prácu, ale upozornil ich na rozsiahle sprisahanie zla, ktoré bude proti nim. Budú musieť bojovať „s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ Efezským 6,12. V tomto boji však nebudú osamotení. Ubezpečil ich, že on bude s nimi, a ak budú napredovať vierou, zaštíti ich sám Všemohúci. Povzbudil ich, aby boli odvážni a zdatní, pretože s nimi bude ten, ktorý svojou mocou prevyšuje anjelov – sám Veliteľ nebeských vojsk. O všetko sa postaral tak, aby svoju prácu mohli vykonať, a zodpovednosť za jej úspech prevzal sám. Pokiaľ budú dbať na jeho slovo a budú spolupracovať s ním, nemôžu byť porazení. Vyzval ich: Choďte do najodľahlejších končín obývaného sveta v istote, že aj tam budem s vami. Pracujte vo viere a dôvere, že vás nikdy neopustím. Stále budem s vami a pomôžem vám splniť povinnosti. Budem vás viesť, potešovať, posväcovať a podopierať. Pomôžem vám povedať to, čo pozornosť ľudí obráti k nebesám.SA 21.1

Kristova obeť pre spásu ľudstva bola dokonalá a úplná, splnila podmienku vykúpenia. Spasiteľ vykonal dielo, pre ktoré prišiel na svet. Získal kráľovstvo. Vydobyl kráľovstvo – vyrval ho z moci satana a stal sa dedičom všetkého. Pripravoval sa na cestu k Božiemu trónu, kde prijme poctu nebeského zástupu. Vo svojej neobmedzenej moci prikázal učeníkom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ Matúš 28,19.20.SA 21.2

Skôr ako sa s učeníkmi rozlúčil, znova im objasnil podstatu svojho kráľovstva. Pripomenul im to, čo im už predtým objasnil, že na svete nehodlá založiť časné kráľovstvo. Neprišiel ako pozemský vládca zasadnúť na Dávidov trón. Na otázku učeníkov: „Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo? odpovedal: To nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil do svojej vlastnej moci“ Skutky apoštolov 1,6.7. Nebolo treba, aby do budúcnosti videli ďalej, než koľko im z nej svojím zjavením poodhalil. Ich poslaním bolo zvestovať evanjelium.SA 21.3

Učeníci musia teraz zostať bez Kristovej viditeľnej prítomnosti; budú však obdarení novou mocou. Dostanú plnosť Ducha Svätého a v jeho moci splnia svoje poslanie. Spasiteľ povedal: „Posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, dokiaľ nebudete vystrojení mocou z výsosti“ Lukáš 24,49. „Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým.“ „Prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme“ Skutky apoštolov 1,5.8.SA 22.1

Spasiteľ vedel, že nijaké dôvody, nech by boli akokoľvek logické, zatvrdnuté srdcia neobmäkčia, lebo kôrou svetského zmýšľania a sebectva nepreniknú. Vedel, že jeho učeníci musia byť obdarení mocou z neba. Evanjelium zapôsobí len vtedy, keď ho budú zvestovať vrúcne srdcia a horlivé ústa na základe živého poznania toho, ktorý je cesta, pravda a život. Práca zverená učeníkom si od nich vyžiada veľké úsilie, pretože príval zla proti nim rastie a mohutnie. Vládca temných síl je bdelý a odhodlaný a Kristovi nasledovníci môžu za pravdu bojovať len mocou, ktorú im Boh zošle prostredníctvom svojho Ducha.SA 22.2

Kristus povedal svojim učeníkom, aby začali pracovať v Jeruzaleme. Toto mesto bolo javiskom jeho obdivuhodnej obete za ľudstvo. Tam žil ako človek, stretával sa a hovorieval s ľuďmi, no len málokto tušil, ako blízko bolo nebo k zemi. Tam ho odsúdili a ukrižovali. V Jeruzaleme mnohí tajne uverili, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš; a mnohí pochopili, že kňazi a prední muži ich oklamali. Týmto ľuďom bolo treba zvestovať evanjelium. Mali počuť výzvu, aby sa kajali. Učeníci im mali objasniť predivnú pravdu, že odpustenie hriechov možno získať len skrze Krista. A práve vtedy, keď Jeruzalem vzrušovali úchvatné udalosti posledných týždňov, kázanie učeníkov malo zanechať hlboký dojem.SA 22.3

Ježiš počas celej svojej pôsobnosti učeníkom stále zdôrazňoval, že v úsilí o vyslobodenie sveta z otroctva hriechu musia s ním spolupracovať. Keď vyslal dvanástich a neskôr sedemdesiatich hlásať Božie kráľovstvo, poučil ich, aby ľuďom oznámili všetko, čo sa naučili od neho. Celým svojím úsilím ich viedol k tomu, aby ľudí oslovovali jednotlivo; dielo sa rozšíri, bude ich viac a zvesť sa dostane do najodľahlejších končín zeme. Záverečnými slovami napomenul svojich nasledovníkov, aby boli dobrými šafármi radostnej zvesti o spasení.SA 22.4

Krátko pred svojím odchodom k Otcovi Kristus prišiel s učeníkmi k Betánii. Tam sa zastavil a učeníci sa primkli k nemu. So zdvihnutými rukami, ktorými svojich učeníkov požehnával, akoby ich chcel uistiť o svojej starostlivej ochrane, pozvoľna od nich odchádzal. „A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba“ Lukáš 24,51.SA 23.1

Kým učeníci hľadeli hore, aby do poslednej chvíle mohli sledovať odchod svojho Pána do neba, jeho už vítali zástupy jasajúcich anjelov. Tí ho sprevádzali do nebeských príbytkov za spevu víťaznej piesne: „Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, ospevujte Pána, ktorý sa vznáša na nebesiach odvekých nebies!... Vzdajte moc Bohu! Jeho vznešenosť je nad Izraelom a jeho moc je v oblakoch“ Žalm 68,33-35.SA 23.2

Zamyslení učeníci ešte stále hľadeli k nebu, keď „dvaja muži v bielom rúchu postavili sa vedľa nich, hovoriac: Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste ho videli odchádzať do neba“ Skutky apoštolov 1,10.11.SA 23.3

Učeníci mali stále pamätať na zasľúbenie o Kristovom návrate. Ten istý Ježiš, ktorého videli odchádzať do neba, príde opäť, aby vzal k sebe tých, čo sa mu na zemi ochotne odovzdali do služby. V nebeskom kráľovstve ich privíta hlas, ktorý im povedal: „Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta“ Matúš 28,20.SA 23.4

Podobne ako veľkňaz v predobraznej službe vyzliekol veľkňazské rúcho, aby kňazskú službu konal v ľanovom rúchu obyčajného kňaza, aj Kristus vyzliekol svoje kráľovské rúcho, prijal ľudskú podobu a priniesol obeť. V jednej osobe bol kňazom i obeťou. Tak ako veľkňaz po obradnom úkone vo svätyni svätých vyšiel pred očakávajúce zhromaždenie vo svojom veľkňazskom rúchu, podobne sa aj Kristus vráti v rúchu tak oslnivo bielom, „ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi“ Marek 9,3. Zjaví sa v sláve svojej i Otcovej; sprevádzať ho budú všetky anjelské zástupy.SA 23.5

Naplní sa Kristov prísľub učeníkom: „Zase prídem a poberiem vás k sebe“ Ján 14,3. Tých, čo ho milovali a očakávali, ozdobí slávou, cťou a nesmrteľnosťou. Vtedy vyjdú zo svojich hrobov spravodliví mŕtvi a spolu s nimi budú uchvátení tí, čo zostali nažive, aby sa s Pánom stretli v povetrí. Budú počuť Ježišov hlas, ktorý bude znieť vľúdnejšie než tá najkrajšia hudba, akú kedy ucho smrteľníka počulo. Tento hlas im povie: „Váš boj sa skončil. Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta“ Matúš 25,34.SA 23.6

Učeníci mali naozaj dobrý dôvod radovať sa z nádeje na príchod svojho pána.SA 24.1