Súcit a družnost’

V každom odvetví Božieho diela sú potrební mužovia a ženy, ktorí súcítia s trpiacim 1’udstvom; taký súcit je však vzácny /RH ,6. 5. 1890 / .KS 232.5

Potrebujeme viac kresťanského súcitu, a to nielen s tými , čo sa nám zdajú byť bezchybní, ale práve s chudobnými, trpiacimi, bojujúcimi 1’ud’mi, čo sú často pristihnutí pri chybe, hriechu, čo sa kajajú, sú pokúšaní a znechutení. Kblížnym máme pristupovat’ súcitne ako náš zl’utovný Vel’kňaz, s porozumením pre ich slabosti / G W, str . 141 /.KS 232.6

Ako l’ud strácame mnoho pre nedostatok súcitu a družnosti jeden k druhému. Kto hovorí, že od nikoho nezávisí, uzatvára sa do seba a nezastáva Bohom mu určené miesto. Sme Božie dietky; ak máme byť šťastní, budeme závisieť jeden od druhého. Máme určité povinnosti k Bohu i k 1’uďom, V tomto živote musíme všetci zastat’ svoje miesto . Len náležitá výchova spoločenských vzťahov našej prirodzenosti uvádza nás do súcitného pomeru k našim bratom a skytá nám šťastie v našom úsilí byť požehnaním pre iných / 4 T , str .71-72 /.KS 233.1

Spasitel’ bol hosťom na hostine u farizeja. Prijímal pozvanie bohatých i chudobných a podl’a svojho zvyku zužitkoval príležitost’ na zvestovanie pravdy príhodnej chvíle /COL, str. 219 /.KS 233.2