Následky prenechajme Bohu

Dobré semeno može za čas nezbadane ležať v studenom, sebeckom, zosvetáčenom srdci bez najmenšieho náznaku, že pustilo korienky; keď však neskor Duch Boží ovanie človeka, skryté semeno vyklíči a nakoniec prinesie ovocié k Božej sláve. Nevieme, či z našej životnej siatby vyklíči to či ono. Nepatrí nám riešiť túto otázku. Máme konat’ svoje povinnosti a následky prenechat’ Bohu. “Za rána sej svoje semeno a večer nedaj odpočinutia svojej ruke.” Božia vel’ká zmluva hovorí, že “dokial’ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva... neprestanú.” V dovere v toto zasl’úbenie rol’ník obrába pódu a seje. Ani pri duchovnom rozsievaní nevystačíme s menšou dóverou ; smieme spo- l’ahnúť na jeho uistenie. “Tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavrátí sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi l’úbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.” “Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne príde s plesaním nesúc svoje snopy” /COL, str. 65 /.KS 264.3