Osobný dotyk

K 1’uďom musíme pristupovat’ osobnejšie. Keby sa menej času venovalo ká zaniu a viac osobnej službe, prejavili by sa lepšie výsledky / MH, str. 143 /.KS 117.1

Pán chce, aby sa jeho Slovo milosti zvěstovalo každému človekovi. Vel’kou mierou to možno dosiahnuť osobnou prácou.V tom práve spočívala Kristova metoda /COL, str. 229 /.KS 117.2

Najúspešnejšími získavatel’mi l’udí boli práve tí, čo sa nechválili svojimi schopnosťami, ale pokorne a vo viere snažili sa pomoct’ svojim blížnym.Sám Ježiš tak pracoval. Šiel bližšie k l’uďom, ktorých chcel oslovit’/ GW, str. 194/.KS 117.3

Oživení podobným súcitom, aký mal Kristus, mali by sme pristupovat’ k 1’uďom jednotlivo a snažit’ sa prebudiť v nich záujem o doležité otázky večného života. Ludské srdcia sú niekedy tvrdé ako kamen a všetky snahy priviesť ich k Spasitelovi možu sa zdať zbytočné. Kde však sklame logika a dokazy sa minú ciel’a,tam láska Kristova prejavená osobnou službou može obmakčiť i to najtvrdšie srdce, aby v ňom vyklíčilo semeno pravdy / COL , str. 57 / .KS 117.4

Usilujte o osobnejší prístup k 1’uďom žijúcim okolo vás. Zoznámte sa s nimi. Kázanie nevykoná to, čo treba vykonat’. Boží anjeli vás sprevádzajú k príbytkom tých, ktorých navštevujete. Toto dielo nemožno konať leda bolo. Požičané alebo darované peniaze ho nesplnia. Kázanie tiež nepomože. Srdcia získate návštevou, pohovorom, modlitbou a súcitom . To je tá najvznešenejšia misijná práca, ktorú možete konať. K tomu budete potrebovat’ rozhodnu neochvejnú vieru , neúnavnú vytrvalost’ a hlbokú lásku k 1’ud’om / 9T , str . 41 / .KS 117.5

Povolaním Jána, Ondreja, Šimona, Filipa a Natanaela bol položený základ kresťanskej cirkvi. Ján usmernil dvoch svojich učeníkov ku Kristovi. Potom jeden z nich, Ondrej, vyhl’adal svojho brata a pozval ho k Spasitelovi. Ďalej bol povolaný Filip, ktorý našiel Natanaela. Tieto príklady by nás mali poučit’ o doležitosti osobnej práce a o význame priameho pozvania našich príbuzných , priatel’ov a susedov.Sú l’udia, ktorí po celý život vyznávali, že poznajú Krista, a predsa sa nikdy nesnažili priviesť jediného človeka k Spasitel’ovi. Všetku túto prácu prenechávajú kazatel’ovi. Ten síce može byť skvele pripravený pre svoje povolanie , ale nemože konať to, čo Boh zveril členom cirkvi.KS 118.1

Mnohí potrebujú službu láskavých kresťanských srdc . Mnohí zahynuli, čo mohli byť zachránení, keby sa ich boli ujali susedia, jednoduchí mužovia a ženy. Mnohí čakajú na osobné oslovenie . Ako Kristovým poslom može sa nám naskytnúť práca priamo v rodine, v susedstve alebo v meste, v ktorom žijeme . Ak sme kresťanmi, budeme sa tešiť z tejto práce. Človek nie je dotial’ obrátený, kým sa v nom nezrodí túžba zvestovat’ iným, akého vzácneho priatel’a našiel v Ježišovi. Spásna a posvácujúca pravda nemože zostať v jeho srdci uzavretá / DA , str . 141 / .KS 118.2

Jednou z najúspešnejších metod šírenia svetla je osobná práca. V rodinnom kruhu, u susedov alebo pri ložku nemocného možeme čítat’ Písmo a vydávat’ svedectvo o Ježíšovi a o pravde. Tak možete zasievať prevzácne semeno, ktoré vyklíči a prinesie ovocie / 6T , str. 428-429/.KS 118.3

Sol’ sa musí pomiešať s tým, k čomu sa pridáva ; ak má konzervovat’, musí hmotu cele preniknúť. Spásna moc evanjelia oslovuje l’udí pri osobnom styku a stretnutí. Nebývajú zachránení v zástupoch, ale jednotlivo. Osobný vplyv je moc . Ak chceme 1’uďom pomoct’, musíme sa k nim priblížit’ /MB, str.59/.KS 119.1

Ježiš videi v každom človeku bytost’ hodnú pozvania do jeho král’ovsťva. Chodil medzi l’udí, usiloval o ich blaho a tým si získaval ich srdcia. Stretával sa s nimi na verejnosti, v súkromných príbytkoch, na lodi, v synagoge , na brehu jazera i pri svadobných príležitostiach. Stýkal sa s nimi pri ich každodenných povinnostiach a prejavoval záujem o tie najzvyčajnejšie záležitosti. Poučoval ich v domácnosti a ich rodinné prostredie posvacoval vplyvom svojej božskej prítom-nosti. Získaval si srdcia svojím neodolatel’ným osobným súcitom / DA, str. 151/.KS 119.2

Len Kristova metoda je zárukou úspěchu pri získávání l’udí. Spasitel’ přistupoval k l’uďom ako ich dobrodinec , prejavoval im súcit, dával im,čo potřebovali, a získaval si ich doveru. Potom ich vyzval: “Následujte ma” /MH, str. 143 /.KS 119.3

Mali by sme si počínat’ ako Kristus. Či bol v synagoge, na pobrežnej ceste, na hostine u farizeja alebo pri stole publikána, vždy sa zhováral s l’uďmi o veciach duchovného života. Šlová pravdy dával do súvisu s prírodným dianím a udalosťami každodenného života. Získaval si srdcia svojich poslucháčov, pretože ich uzdravoval, potešoval zarmútených, do náručia bral ich deti a požehnával ich. Keď prehovoril, upútal ich pozornost’ a každé slovo bolo niekomu voňou života k životu.KS 119.4

Tak by sme mali jednat’ i my. Všade máme postihnut’ príležitost’ a vydat’ svedectvo o Spasitel’ovi, Ak pri konaní dobra nasledujeme Kristov príklad, otvoria sa nám srdcia, ako sa ovorili jemu. Nie náhle, ale s taktom inspirovaným Božou láskou, možeme l’uďom hovoriť o Tom, ktorý je “výtečný nad iných desaťtisíc ” a “celý prežiadúcny” . Toto je tá najvznešenejšia práca, v ktorej možeme uplatnit’ dar reči. Dostali sme ho, aby sme predstavili Krista ako hriechy odpúšťajúceho Spasitela /COL, str. 338-339 /.KS 119.5

Jeho prítomnost’ vnášala do domu čistejšie ovzdušie a jeho život posobil ako kvas v spoločnosti. Bez úhony a bez viny žil medzi bezmyšlienkovitými, hrubými a nezdvorilými l’uďmi, nespravodlivými publikánmi, rahkomysel’nými márnotratníkmi, l’stivými Samaritán mi, pohanskými vojakmi, drsnými dedinčanmi a inak premiešanými zástupmi. Súcitne sa skláňal k unaveným a utláčaným, klesajúcim pod váhou každodenných bremien.S porozumením im ich pomáhal niesť a povzbudzoval ich svedectvom, ktoré v prírode získal o Božej láske, milosrdenstve a dobrote.KS 120.1

Pripomínal im, aby pamatali, že sú obdarení vzácnymi hrivnami, ktoré správnym zúročením pomožu im získat’ večné bohatstvo . Svojím príkladne odriekavým životom upozorňoval na večnostný dosah každej chvíle vzácneho času, s ktorým treba nakladať ako s drahocenným pokladom a používat’ ho k svátým zámerom. Ziadneho človeka nepokladal za bezvýznamnú bytosť , ale každej duši prinášal spásny liek.Nech bol kdekol’vek, všade slúžil vhodným a výstižným naučením. Nádej vlieval do najdrsnejších a najneslubnejších srdc uistením, že i oni možu žiť čistým a bezúhonným živo— tom so zjavnou povahou dietok Božích. Často střetával l’udí ovládnutých satanom nemajúcich sily vymanit’ sa z jeho osidel. Takto znechutených, nemocných, pokúšaných a padlých povzbudzoval slovami najnežnejšieho súcitu tak prepotrebného a všetkým zrozumitel’ného. Stretával i tých, čo urputne bojovali s nepriatel’om duší. Povzbudzoval ich k vytrvalosti a uisťoval ich víťazstvom, pretože Boží anjeli im pomáhali a zaručovali im víťazstvo /DA, str.90-91/.KS 120.2