Do tŕnia

„Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody“ Matúš 13,22.KP 30.5

Zrno evanjelia často padne medzi tŕnie a plevel. Ak sa v ľudskom srdci neudiala zmena, ak človeka stále ovládajú staré návyky hriešneho života a ak zo srdca nie sú vykorenené satanské vlastnosti, dobré semeno sa zadusí v tŕní a v burine .KP 30.6

Božia milosť môže pôsobiť len v srdci, ktoré je starostlivo pripravené prijať vzácne semeno pravdy. Kým tŕnie hriechu rastie všade a nevyžaduje si nijakú opateru, milosť treba starostlivo pestovať. Tŕnie a bodľačie sa rýchlo rozrastajú a ich šírenie možno prekaziť len ustavičným opracovávaním pôdy. Ak srdce neovláda Boh a ak ustavične nepôsobí Duch Svätý, neočisťuje a nezušľachťuje povahu človeka, stále znova sa v nej budú objavovať staré zvyklosti. Ľudia môžu vyznávať, že veria evanjeliu, ale ak ich srdcia nie sú posvätené, samo vyznanie viery nemá nijakú cenu. Ak nezvíťazia nad hriechom, hriech zvíťazí nad nimi. Nestačí tŕnie len vysekať, treba ho vykoreniť, inak bude rásť ďalej a človeka premôže.KP 31.1

Kristus upozornil na mnohé hroziace nebezpečenstvá. Marek uvádza Kristovu zmienku o „svetských starostiach, mámení bohatstva“ (Marek 4,19) a o „rozkošiach života“ Lukáš 8,14. To všetko udúša klíčiace semeno Božieho slova, prestávame prijímať výživu od Krista a duchovný život v srdci odumiera.KP 31.2

„Denné starosti.“ Toto pokušenie ohrozuje každého človeka. Chudobných tiesni úmorná práca, núdza a strach z nedostatku. Bohatých desia obavy zo strát a úzkostlivá starostlivosť o to, čo majú. Mnohí nasledovníci Krista zabúdajú na jeho poučenie z lúčnych kvetov. Nevedia sa spoľahnúť na jeho stálu starostlivosť. Kristus nemôže niesť ich bremeno, pretože mu ho nezverili. Práve každodenné starosti o život, ktoré by ich mali viesť k Spasiteľovi, aby uňho hľadali i našli pomoc a útechu, ich však od Spasiteľa vzďaľujú.KP 31.3

Mnohí z tých, čo by mohli byť v Božej službe užitoční, dávajú prednosť honbe za majetkom. Všetko svoje úsilie venujú pozemským záujmom na úkor duchovného života, čím sa čoraz viac vzďaľujú od Boha. Písmo sväté radí: „Nebuďte leniví v horlivosti“ Rimanom 12,11. Pracujme tak, aby sme mohli pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc. Kresťania môžu pracovať i podnikať bez toho, aby ich to zviedlo do hriechu. Niektorých vie práca natoľko zaujať, že im nezostáva čas na modlitbu a štúdium Písma, nemajú čas, aby hľadali Boha a slúžili mu. Občas síce zatúžia po svätosti a nebeskom príbytku, no nevedia prerušiť svetský zhon a počúvať majestátny a príkazný hlas Božieho Ducha. Časné záujmy majú prednosť pred vlastným spasením. V takom prípade semeno pravdy neprinesie svoje plody, pretože človeka udúša tŕnie pozemských záujmov.KP 31.4

Podobne sa mýlia aj tí, čo sledujú celkom odlišný zámer. Majú na zreteli blaho iných, tiesnia ich naliehavé povinnosti a mnohé zodpovednosti, takže na duchovný život im vôbec nezvýši čas. Zanedbávajú spoločenstvo s Bohom, nemodlia sa, neskúmajú Písmo sväté. Zabúdajú na Kristove slová: „Bezo mňa nemôžete nič konať“ Ján 15,5. Žijú bez Krista, bez jeho milosti, čo sú zjavné príznaky sebectva. Každú ich službu blížnym sprevádza panovačná túžba a tvrdé neláskavé črty neobráteného človeka. V tom spočíva jedna z hlavných príčin, neúspechu kresťanskej služby i dôvod jej slabých výsledkov.KP 32.1

„Omámenie bohatstvom.“ Láska k majetku má opojnú a zvodnú moc. Tí, čo majú dosť pozemského majetku, príliš často zabúdajú, že sila a schopnosti na získanie majetku pochádzajú od Boha. Vravia: „Moja sila a moc mojej ruky mi zadovážili toto bohatstvo“ 5. Mojžišova 8,17. Namiesto toho, aby boli zaň vďační Bohu, oslavujú seba. Zabúdajú, že vo všetkom závisia od Boha a strácajú zo zreteľa povinnosti voči blížnym. Namiesto toho, aby svoj majetok pokladali za hrivnu, ktorú im zveril Boh nato, aby ňou pomáhali trpiacim ľuďom a šírili Božiu slávu, dívajú sa na bohatstvo ako na prostriedok vlastného uspokojovania. Zneužité bohatstvo nerozvíja v človekovi Božie vlastnosti, ale podporuje v ňom satanské sklony. Aj takto možno tŕním udusiť semeno Božieho slova.KP 32.2

„Rozkoše života“ Lukáš 8,14. Zábavy na uspokojenie sebeckých záujmov človeka sú veľmi nebezpečné. Každá záľuba, ktorá oslabuje telesné sily, zatemňuje rozum alebo otupuje duchovnú vnímavosť, patrí medzi „telesné žiadosti, ktoré bojujú proti duši“ 1. Petra 2,11.KP 33.1

„Žiadostivosť po ostatných veciach“ Marek 4,19. Nemusia to byť nutne veci, ktoré sú samy osebe hriešne, skôr je to všetko, čomu ľudia dávajú prednosť pred Božím kráľovstvom. Nepriateľom človeka sa stáva bez výnimky to, čo ho odvádza od Boha a otupuje v ňom lásku ku Kristovi.KP 33.2

Keď je myseľ človeka mladá, vnímavá a schopná rýchleho rozvoja, hrozí jej veľké pokušenie, že bude sledovať vlastné záujmy a ctibažné ciele. Ak sa mladému človekovi daria uskutočniť jeho svetské zámery, ocitá sa v nebezpečenstve, že bude v tom pokračovať aj ďalej, pričom ohluší svoje svedomie a prestane chápať, v čom spočíva skutočná krása povahy. Za priaznivých okolností začnú sa v ňom rozvíjať vlastnosti, ktoré Božie slovo zakazuje.KP 33.3

V období formovania povahy detí majú rodičia mimoriadne veľkú zodpovednosť. Všemožne by sa mali usilovať o to, aby na ich deti pôsobili zdravé vplyvy, ktoré by im pomohli utvoriť si správne názory na život a pochopiť, v čom spočíva skutočný úspech. Namiesto toho ide rodičom predovšetkým o to, aby svojim deťom zabezpečili blahobytnú budúcnosť. Podľa toho im odporúčajú aj priateľov. Mnohí rodičia sú ochotní odsťahovať sa do veľkomesta, len aby svojim deťom pripravili tie najlepšie podmienky a mohli ich uviesť do spoločensky moderného prostredia, ktoré podporuje svetské záujmy a márnomyseľnosť. V takomto prostredí je ohrozený rozvoj ich povahy a zmýšľania. Vznešené a ušľachtilé ciele sa strácajú zo zreteľa a pre vidinu svetského zisku sa mnohí zriekajú predností Božích detí a dedičstva večného života.KP 33.4

Mnohí rodičia sa snažia prispieť k šťastiu svojich detí tým, že im nebránia v túžbe po rozmanitých zábavách. Dovoľujú im zúčastňovať sa na rôznych nebezpečných hrách a dávajú im peniaze, ktoré ich ratolesti vedia ľahkomyseľné utratiť. Ich hlad po uvoľnení vo svetských záľubách rastie tým viac, čím viac ho uspokojujú. Oddávajú sa pôžitkom v klamnej predstave, že práve tie sú zmyslom a cieľom života. Zvyknú si na záhaľku a uspokojovanie sebeckých chúťok, takže je takmer nemožné, aby sa niekedy stali skutočnými kresťanmi.KP 34.1

Stĺpom a oporou pravdy by mala byť cirkev, a predsa niekedy sama podporuje určité spoločenské podujatia, ku ktorým sa uchyľujú niektoré cirkevné spoločnosti, keď chcú získať prostriedky na náboženské účely. Pripravujú bazáre, tomboly, lotérie a podobné programy. Prostredie určené na bohoslužbu sa neraz stáva miestom hodovania, predávania, kupovania a iných podobných aktivít. To všetko môže znižovať úctu nielen k Božiemu príbytku, ale aj k Bohu. V takejto nebezpečnej voľnosti sa vždy strácajú zábrany, podnecujú sa sebecké záľuby a neprimeraný prepych tým viac, čím viac sa to povoľuje.KP 34.2

Záujem o zábavy a svetské programy sa sústreďuje prevažne v mestách. Mnohí rodičia, ktorí sa rozhodli svojim deťom zabezpečiť domov v meste v nádeji, že tam budú mať viac príležitostí a výhod, zažijú sklamanie a neskôr budú tento svoj omyl ľutovať. Dnešné mestá sa začínajú podobať Sodome a Gomore. Mnoho voľného času podnecuje mládež k lenivosti. Záľuba vo vzrušujúcich zážitkoch, aké poskytujú dostihy, hazardné hry, pitie alkoholu a nočné hýrenie mimoriadne podnecujú ľudské vášne. Tento prúd ľahko strháva mladých ľudí a otvára dvere záplave pokušení. Vznikajú nebezpečné priateľstvá. Mladý človek stráca chuť žiť užitočne. Náboženské cítenie sa otupuje a zatemňuje sa duchovný život. Všetky ušľachtilé schopnosti, ako aj to, čo človeka spája s duchovným svetom sa znehodnocuje.KP 34.3

Stáva sa, že niektorí ľudia spoznajú svoje poblúdenie a rozhodnú sa ísť cestou pokánia. Aj keď im Boh ochotne odpustí, vnútorne sú predsa len poznačení a stále sú v nebezpečenstve, že sa vrátia k starému spôsobu života. Ochabla ich schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, ktorá mala zostať citlivá a odolná. Nevedia bezpečne rozpoznať hlas Ducha Svätého, ktorý ich má viesť, a neuvedomujú si ani nástrahy satana. Mnohí z nich v čase skúšok neobstoja a zrieknu sa Boha. Výsledkom takto premárnenej existencie býva nielen stroskotanie pozemského jestvovania, ale aj strata večného života.KP 35.1

Satan v snahe ovládnuť človeka používa bohatstvo, zábavy a ustarostenosť. Preto nás Písmo napomína: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo nič z toho, čo je vo svete, – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom – nie je z Otca, ale zo sveta“ 1. Jána 2,15.16. Pán Ježiš číta v ľudskom srdci ako v otvorenej knihe. Povedal: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ Lukáš 21,34. Aj apoštol Pavel z podnetu Ducha Svätého napísal: „Tí, ktorí chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do skazy a záhuby. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom, do čoho niektorí upadli a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí“ 1. Timoteovi 6,9.10.KP 35.2