7. kapitola — „Ako kvas“

(Matúš 13,33; Lukáš 13,20.21)

Proroka z Galiley si prišlo vypočuť aj mnoho vzdelaných a vplyvných ľudí. Niektorí z nich si zvedavo a s údivom obzerali zástup, ktorý sa zhromaždil okolo Ježiša, keď učil pri jazere. Vo veľkom dave boli ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti: chudobní, nevzdelaní, otrhaní žobráci i zlodeji s vypáleným znamením v tvári, ľudia telesne postihnutí, tuláci, kupci i povaľači, ľudia vznešení i obyčajní, bohatí i chudobní – všetci sa tiesnili, aby mohli dobre počuť Ježišove slová. Pri pohľade na tento zvláštny zástup si niektorí vzdelaní účastníci kládli otázku: „Môžu takí ľudia tvoriť Božie kráľovstvo?“ Spasiteľ im opäť odpovedal podobenstvom:KP 66.1

„Kráľovstvo nebeské je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch meríc múky, takže všetko nakyslo“ Matúš 13,33.KP 66.2

Židia pokladali kvas za symbol hriechu. Na Veľkú noc mali zo svojich príbytkov odstrániť všetok kvas práve tak, ako mali zo svojích sŕdc vylúčiť hriechy. Ježiš varoval svojich učeníkov: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva“ Lukáš 12,1. Apoštol Pavel písal o „kvase zla a nešľachetnosti“ 1. Korinťanom 5,8. Kvas v Kristovom podobenstve však predstavuje Božie kráľovstvo. Znázorňuje moc Božej milosti, ktorá človeka mení a oživuje.KP 67.1

Nikto nie je taký nešľachetný a do hriechu neupadol tak hlboko, aby ho Božia moc nemohla zmeniť. V každom človekovi, ktorý sa odovzdá Bohu, Duch Svätý prebudí nový život a obnoví zničený Boží obraz.KP 67.2

Človek sa nemôže pretvoriť vlastnou vôľou, lebo nemá v sebe silu, ktorá by ho zmenila. Tak ako do cesta musí prísť kvas – niečo zvonku – aby nastala žiaduca zmena, podobne aj hriešnika musí pretvoriť Božia milosť, aby mohol vojsť do kráľovstva slávy. Výchova ani vzdelanie, ktoré ponúka svet, neurobia z hriešneho človeka poslušné Božie dieťa. Potrebnú moc na to môže poskytnúť len Boh. Iba Duch Svätý môže v človekovi uskutočniť rozhodujúcu zmenu. Kto chce byť spasený, musí sa podriadiť moci Ducha Svätého bez ohľadu na to, či je vysoko postavený alebo jednoduchý, bohatý či chudobný.KP 67.3

Kvas pridaný k múke pôsobí síce vo vnútri, no čoskoro sa to prejaví aj navonok. Podobne aj Božia milosť pôsobí obnovu srdca, a tým mení život. Nato, aby človek mohol žiť v súlade s Bohom, nestačí nijaká vonkajšia zmena. Mnohí ľudia sa snažia zmeniť alebo napraviť ten či onen zlozvyk v nádeji, že sa tak stanú kresťanmi, ale také úsilie býva márne. Zmena sa musí začať v srdci.KP 67.4

Slovné vyznanie viery a prijatie pravdy do srdca sú dve rozdielne skutočnosti. Teoretická znalosť pravdy nestačí. Môžeme ju síce poznať, ale v spôsobe nášho zmýšľania sa nič nezmenilo. Obrátenie a posvätenie sa musí stať v srdci.KP 68.1

Radosť z poslušnosti nikdy neokúsi ten, kto chce Božie prikázania zachovávať preto, že si to pokladá za povinnosť alebo že sa to od neho vyžaduje. To nie je skutočná poslušnosť. Ak niekto pokladá Božie požiadavky za bremeno, ktoré prekáža jeho ľudským sklonom, možno s istotou povedať, že nežije kresťanským životom. Pravá poslušnosť je vonkajším prejavom vnútorných zásad. Vyviera z lásky k spravodlivosti, z lásky k Božiemu zákonu. Podstatou všetkej spravodlivosti je vernosť nášmu Vykupiteľovi. Správne budeme konať preto, lebo je to správne. To sa totiž páči Bohu.KP 68.2

Veľkú pravdu o zmene srdca pod vplyvom Ducha Svätého vyjadrujú Kristove slová Nikodémovi: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo... Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa znovu narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha“ Ján 3,3-8.KP 68.3

Apoštol Pavel pod vplyvom Ducha Svätého napísal: „Boh, bohatý na zmilovanie, zo svojej nesmiernej lásky, ktorou si nás zamiloval, keď sme boli mŕtvi pre priestupky, oživil nás s Kristom, milosťou ste spasení! Spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás posadil v nebesiach v Kristu Ježišovi, aby nám svojou dobrotou v Kristu Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar“ Efezským 2,4-9.KP 68.4

Kvas skrytý v múke pôsobí neviditeľne a v celom ceste prebieha kvasný proces. Podobne skryto, ticho a nebadane pôsobí aj kvas pravdy a premieňa celého človeka. Zušľachtí a ovládne jeho prirodzené sklony, podnieti v ňom nové myšlienky, nové pocity a nové pohnútky. Človekovi predstaví nový vzor povahy – život Ježiša Krista. Mení zmýšľanie, povzbudzuje schopnosti k inému spôsobu konania. Neobdarúva človeka ďalšími schopnosťami, ale posväcuje tie, ktoré mal už predtým. Prebúdza svedomie. Získavame také povahové vlastnosti, ktoré nám pomôžu slúžiť Bohu.KP 69.1

Často počuť otázku: Prečo sa pri toľkých ľuďoch, ktorí tvrdia, že veria Božiemu slovu, neprejavuje zmena v reči, zmýšľaní a v povahe? Prečo nevedia zniesť, keď niekto odporuje ich zámerom a plánom, prečo je stále výrazná ich neposvätená povaha, prečo sa vyjadrujú tak hrubo, panovačne a podráždene? V ich živote môžeme pozorovať rovnakú sebeckú lásku, rovnaké sebecké záujmy, rovnako náladové a nerozvážne slová ako v živote neveriacich. Sú takí samoľúbi, pyšní, podliehajú prirodzeným sklonom k zlému, majú zvrátené povahové črty, akoby pravdu vôbec nepoznali. Za príčinu všetkých nedostatkov treba pokladať neobrátenosť. Sŕdc týchto ľudí sa nedotkol kvas pravdy, lebo mu nikdy na to nedali príležitosť. Svoje zdedené i vypestované sklony k hriechu nepodriadili Božej obnovnej moci. Neprejavuje sa u nich prítomnosť Kristovej milosti ani viera v jeho moc, ktorá mení ľudskú povahu.KP 69.2

„Viera je z počutia, počutie však skrze slovo Kristovo“ Rimanom 10,17. Písmo je dôležitý prostriedok na obnovu ľudskej povahy. Kristus sa modlil: „Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda“ Ján 17,17. Kto študuje a poslúcha Božie slovo, pocíti v srdci vplyv, ktorý ho zbavuje neposvätených vlastností. Duch Svätý prichádza usvedčiť človeka z hriechu a viera prejavená láskou ku Kristovi premieňa naše telo, dušu i ducha na jeho obraz. Potom nás Boh môže použiť, aby sme konali jeho vôľu. Takto získaná moc sa začne prejavovať znútra navonok, a my budeme ľuďom zvestovať pravdu, ktorú sme sami prijali.KP 70.1

Pravdy Božieho slova sú riešením veľkého ľudského problému, ktorým je obrátenie človeka prostredníctvom viery. Nedomnievajte sa, že sú príliš vznešené a sväté na to, aby sme ich mohli uvádzať do každodenného života. Pravdy Božieho slova sú síce nebotyčné a siahajú do večnosti, ale ich životodarné pôsobenie má patriť k našej každodennej skúsenosti a ovplyvňovať všetky veľké i malé záležitosti nášho života.KP 70.2

Kvas pravdy v srdci usmerní naše túžby, očistí myšlienky a zušľachtí správanie. Osvieti duchovné schopnosti a duševné sily. Prehĺbi súcit a lásku.KP 70.3

Človek, ktorý prežíva tieto zásady, býva svetu záhadou. Sebecký a ziskuchtivý človek žije len kvôli majetku, poctám a pôžitkom. Na Božie kráľovstvo ani len nepomyslí. Záujem Kristovho nasledovníka má iné zameranie. Pracuje a zapiera sa pre Krista, aby mohol pomáhať pri záchrane tých, čo žijú bez Spasiteľa a bez nádeje. Svet nemôže pochopiť človeka, ktorý má na zreteli večné hodnoty. Srdce mu ovláda zachraňujúca moc Kristovej lásky. Ona usmerní všetky ostatné pohnútky a človeka povznesie nad zhubný vplyv sveta.KP 70.4

Božie slovo má pôsobiť posväcujúcim vplyvom na náš vzťah ku každému človekovi. Kvas pravdy udúša nevraživosť, ctibažnosť a túžbu po prvenstve. Skutočná láska nebeského pôvodu nie je sebecká a náladová, nezávisí od ľudskej chvály. Srdce človeka, ktorý prijal Božiu milosť, preteká láskou k Bohu a k tým, za ktorých Kristus zomrel. Taký človek nestojí o to, aby ho ľudia uznávali. Miluje ich nie preto, že mu aj oni preukazujú lásku, že sa mu páčia alebo uznávajú jeho zásluhy, ale preto, že patria Kristovi, ktorý ich vykúpil. Ak niekto nechápe jeho pohnútky, slová a skutky alebo si ich nesprávne vykladá, neuráža sa, ale ide ďalej svojou cestou. Je láskavý a ohľaduplný, nie je domýšľavý, ale vždy plný nádeje, lebo dôveruje Božej milosti a láskeKP 71.1

Apoštol Peter nás napomína: „Rovnako ako je svätý ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Lebo je napísané: Buďte svätí, lebo i ja som svätý!“ 1. Petra 1,15.16. Naše konanie i náš hlas má ovládať Kristova milosť. Jej pôsobenie sa prejaví v slušnom a zdvorilom správaní, vo vzájomnej ohľaduplnosti, v prívetivých a povzbudivých slovách. V takom prostredí bývajú aj anjeli. Život takého človeka šíri príjemnú vôňu, ktorá sa vznáša k Bohu ako kadidlová vôňa obete. Láska sa prejavuje v láskavosti, prívetivosti, zhovievavosti a trpezlivosti. Kristova láska mení aj vzhľad človeka. Prítomnosť Ježiša Krista v srdciach tých, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, vyžaruje aj z ich výzoru. O pravde svedčia aj ich tváre. Možno na nich pozorovať pravý nebeský pokoj. Vyjadrujú väčšiu lásku, než je iba obyčajná ľudská láskavosť.KP 71.2

Kvas pravdy znamená dokonalú premenu. Zo surovca sa stáva jemný človek a sebca mení na dobrodinca. Nečistého očisťuje, umýva ho v krvi Baránka. Svojou životodarnou mocou vedie celého človeka k tomu, aby žil podľa Božích zásad. Ten vo svojej ľudskej prirodzenosti má potom účasť na Božej prirodzenosti. Kvasom pravdy premenená a zdokonalená povaha začne oslavovať Krista. Pri každej takejto udalosti anjeli spievajú chválospevy a Boh-Otec sa teší z tých, ktorí sa dali zmeniť na Božiu podobu.KP 72.1