“Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.” Matúš 5,7.

Ľudské srdce je svojou prirodzenosťou chladné, zatemnené a neláskavé. Keď niekto prejavuje milosrdenstvo a ochotu odpustiť, nerobí tak z vlastnej vôle, ale pod vplyvom Božieho Ducha, ktorý ho oslovuje. „My milujeme, lebo on nás miloval ako prvý.“ 1. Jána 4,19.MB 29.2

Zdrojom všetkého milosrdenstva je Boh. Jeho meno je „Boh milosrdný a ľútostivý“. 2. Mojžišova 34,6. Nezaobchádza s nami podľa toho, ako si zaslúžime. Nepýta sa, či sme hodní jeho lásky, ale zahŕňa nás bohatstvom svojho zľutovania, aby sme sa jej stali hodnými. Nie je pomstivý. Nechce trestať, ale zachraňovať. Aj prejavy prísnosti v jeho opatreniach slúžia na záchranu hriešnikov. Úprimne chce zmierniť utrpenie ľudí a svojím balzamom milostivo vyliečiť ich rany. Je pravdou, že Boh vinníka „nenecháva bez trestu“ (2. Mojžišova 34,7), ale chce ho zbaviť viny.MB 29.3

Milosrdní majú mať „účasť na Božej prirodzenosti“ (2. Petra 1,4) a prejavovať Božiu súcitnú lásku. Komu srdce bilo súzvučne so srdcom veľkej Lásky, ten sa snaží naprávať, nie odsudzovať. Kristus prebývajúci v ľudskom srdci je prameňom, ktorý nikdy nevyschýna. Srdce, v ktorom býva Ježiš, preteká dobročinnosťou.MB 29.4

Keď kresťan počuje, že blúdiaci, pokúšaní a vášňou zotročení ľudia volajú o pomoc, nepýta sa, či si ju zaslúžia, ale uvažuje, ako by im ju pomohol čím skôr poskytnúť. V tých najúbohejších a najskazenejších vidí ľudí, pre ktorých spásu Kristus zomrel a kvôli ktorým Boh posiela svoje deti konať službu zmierenia.MB 30.1

Milosrdní sú tí, čo prejavujú súcit s chudobnými, trpiacimi a utláčanými. Jób pripomína: „Zachraňoval som bedára, keď volal o pomoc, aj sirotu, keď nemala pomocníka. Požehnanie hynúcich prichádzalo na mňa a srdce vdov som privádzal k plesaniu. Ja som si obliekal spravodlivosť a mňa odievalo moje právo ako plášť a turban. Slepému som bol očami a chorému som bol nohami. Chudobným som bol otcom a aj neznámemu som preskúmal spor.“ Job 29,12-16.MB 30.2

Mnohým sa život javí ako tvrdý boj. Uvedomujú si svoje nedostatky, sú nešťastní, neveria a nazdávajú sa, že nemajú dôvod byť vďační. Láskavé slová, súcitný pohľad či výraz uznania sú pre nejedného takto zápasiaceho a opusteného človeka tým, čím je pohár osviežujúcej vody smädnému. Súcitné slovo alebo láskyplný skutok môže uľahčiť bremeno, ktoré ťažko dolieha na unavené plecia. Každé slovo alebo nezištný čin je výrazom Kristovej lásky k stratenému ľudstvu.MB 31.1

Milosrdnému „sa dostane milosrdenstva“. „Dobročinný človek bude bohato nasýtený a kto občerství, bude občerstvený.“ Príslovia 11,25. Súcit vnáša do srdca pokoj a život nezištnej služby pre blaho iných požehnanú spokojnosť. Duch Svätý, ktorý býva v človekovi a prejavuje sa v jeho živote, obmäkčí nejedno tvrdé srdce, prebudí súcit a vľúdnosť. Zožnete to, čo zasievate. „Blahoslavený, kto sa ujíma bedára. Hospodin ho zachráni v deň nešťastia. Hospodin ho ochráni a zachová pri živote, bude blahoslavený na zemi. Nevydá ho pažravosti nepriateľov. Hospodin ho posilní na lôžku chorých a celkom ho zbaví choroby.“ Žalm 41,2-4.MB 31.2

Kto odovzdáva svoj život Bohu, aby mohol slúžiť jeho deťom, spája sa s Vládcom všetkých zdrojov vo vesmíre. Jeho život je spätý s Bohom zlatou reťazou nezmeniteľných zasľúbení. Boh ho neopustí v súžení ani v nedostatku. „Môj Boh vám dá všetko, čo potrebujete, podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša.“ Filipským 4,19. Milosrdný človek nájde v poslednej hodine útočisko v milosrdenstve súcitného Spasiteľa, ktorý ho prijme do večných príbytkov.MB 31.3