“Dajte si pozor pred falošnými prorokmi...” Matúš 7,15.

Vystúpia falošní učitelia, ktorí vás budú zvádzať z úzkej cesty a odrádzať od tesnej brány. Majte sa pred nimi na pozore. Hoci nosia barančie rúcho, sú to draví vlci. Ježiš učí zásade, podľa ktorej môžeme rozpoznať falošných učiteľov od pravých. „Po ich ovocí ich poznáte. Či vari oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy?“MB 146.2

Ježiš nehovorí, že ich poznáme podľa ich pekných rečí a vznešeného správania. Treba ich posudzovať podľa Božieho slova. „K zákonu a svedectvu! Či oni nehovoria také slovo, že mu z neho nevzíde ranná zora?“ „Prestaň, syn môj, počúvať napomenutia a zatúlaš sa od rozumných slov.“ Izaiáš 8,20; Príslovia 19,27. Aké posolstvo prinášajú títo učitelia? Nabáda nás ich učenie ctiť a milovať Boha? Prebúdza v nás lásku k nemu a vernosť jeho prikázaniam? Ak ľudia necítia závažnosť mravného zákona a zľahčujú Božie prikázania, ak prestupujú čo i len najmenšie spomedzi nich a tak učia aj iných, nebo si ich nemôže vážiť. Z toho možno poznať, že ich učenie nemá základ. Konajú vlastne dielo, ktoré začal už vládca temnoty, Boží nepriateľ.MB 146.3

Nie všetci patria Kristovi, čo vyznávajú jeho meno a nosia jeho zástavu. Mnohí z tých, ktorí učia v jeho mene, nakoniec nedôjdu do cieľa. Ježiš povedal: „Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!“ Matúš 7,22.23.MB 147.1

Niektorí ľudia sa nazdávajú, že majú pravdu, ale veľmi sa mýlia. Aj keď tvrdia, že ich pánom je Kristus a v jeho mene konajú veľké veci, predsa šíria zlo. „Svojimi ústami prejavujú mnoho lásky, ale ich srdce túži len po zisku“ Ezechiel 33,31. Zvestovateľ Božieho slova je pre nich „ako ten, čo spieva o láske pekným hlasom a vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale neplnia ich.“ Ezechiel 33,32.MB 147.2

Samotné vyznanie, že sme Kristovými učeníkmi, nemá cenu. Spasiteľná viera v Ježiša Krista je niečo celkom iné, než mnohí tvrdia. Zvyčajne hovoria: „Stačí len veriť, netreba zachovávať zákon.“ No viera bez poslušnosti je nehorázna opovážlivosť. Apoštol Ján napísal: „Kto hovorí: Poznám ho, ale jeho prikázania nezachováva, je klamár a niet v ňom pravdy.“ 1. Jána 2,4. Nikto by si nemal myslieť, že dostatočným dôkazom a spoľahlivou obhajobou pravosti jeho skutkov sú nejaké zvláštne udalosti či zázračné javy. Ak niekto hovorí ľahkovážne o Božom slove a svoje dojmy, pocity a skúsenosti povyšuje nad Božie ustanovenia, tým len dokazuje, že nemá pravdu.MB 147.3

Skúšobným kameňom učeníctva je poslušnosť. Svoju úprimnú lásku k Bohu dokazujeme zachovávaním jeho prikázaní. Keď prijaté učenie vyháňa z nášho srdca hriech, keď očisťuje vnútro od neprávostí a posväcuje nás, môžeme ho pokladať za Božiu pravdu. Ak sa náš život vyznačuje dobročinnosťou, láskavosťou, pochopením iných a súcitom s nimi, vtedy je naša viera pravá. Istotu o správnosti svojej viery môžeme mať vtedy, keď nám konanie dobra robí radosť a keď namiesto seba vyvyšujeme Krista. „Podľa toho vieme, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania.“ 1. Jána 2,3.MB 148.1