“Vy ste soľ zeme.” Matúš 5,13.

Ľudia si cenia soľ pre jej konzervačnú vlastnosť. Ak Boh nazýva svoje deti soľou, tým ich poúča, že jeho milosť dostali preto, aby sa každý z nich stal pomocníkom pri záchrane hynúcich. Zmyslom voľby jedného národa spomedzi ostatného sveta nebolo len to, aby sa jeho príslušníci stali Božími synmi a dcérami, ale predovšetkým misijné poslanie tohto ľudu, aby prostredníctvom neho svet mohol prijať spásnu milosť. (Pozri Títovi 2,11.) Hospodin si Abraháma vyvolil nielen za svojho zvláštneho priateľa, ale najmä za sprostredkovateľa mimoriadnych výsad, ktorými chcel požehnať národy. Ježiš vo svojej poslednej modlitbe s učeníkmi pred ukrižovaním povedal: „Posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde.“ Ján 17,19. Pravdou očistení kresťania získavajú konzervačné schopnosti, ktorými chránia svet pred úplným mravným rozkladom.MB 42.2

Soľ uplatní svoju konzervačnú vlastnosť len vtedy, keď sa premieša s potravou a keď ju dôkladne prenikne. Podobne sa aj spasiteľná moc evanjelia dostáva do ľudských sŕdc len pomocou osobných stykov a priateľstiev. Ľudia nie sú spasení kolektívne, ale jednotlivo. Osobný vplyv býva pôsobivý. K tým, ktorým chceme pomôcť, sa musíme priblížiť.MB 43.1

Chuť soli predstavuje životnú silu kresťana – Kristovu lásku v srdci, jeho spravodlivosť, ktorá preniká život. Kristova láska sa šíri a podmaňuje si ľudí. Ak je v nás, určite ovplyvní aj iných. Snažíme sa k nim priblížiť, aby náš nezištný a prívetivý záujem rozohrial aj ich srdce. Z úprimne veriacich ľudí vyžaruje pôsobivá moc a dáva mravnú silu tým, ktorým chceme pomôcť. Zmenu srdca však nepôsobí ľudská moc, ale moc Ducha Svätého.MB 43.2

Ježiš pripojil vážne varovanie: „Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť, aby ľudia po nej šliapali.“ Matúš 5,13.MB 43.3

Pri počúvaní Kristových slov si prítomní predstavovali bielu lesklú soľ vyhodenú na cestu, pretože stratou svojej slanej chuti sa znehodnotila. Takáto soľ vystihovala duchovný stav farizejov a vplyv ich pokryteckej zbožnosti na spoločnosť. Znázorňuje tiež život každého človeka, ktorého opustila moc Božej milosti, lebo zľahostajnel a žije bez Krista. Taký jednotlivec sa napriek svojmu vyznaniu stáva ľuďom i anjelom nechutným a odporným. Kristus mu hovorí: „Kiežby si bol studený, alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa zo svojich úst“ Zjavenie Jána 3,15.16.MB 43.4

V neveriacom svete nemôžeme uplatniť svoj vplyv bez živej viery v Krista ako svojho Spasiteľa. Nemôžeme dať iným, čo sami nemáme. Náš prínos pre blaho a povznesenie ľudstva je úmerný tomu, ako sme oddaní a posvätení Kristovi. Kde nieto obetavej služby, úprimnej lásky ani hlbokých skúseností, tam nieto sily pomáhať, neexistuje spojenie s nebom a chýba Kristova vôňa k životu. Ak nás Duch Svätý nemôže použiť ako nástroj na hlásanie Kristovej pravdy svetu, potom sa podobáme soli, ktorá stratila svoju slanú chuť a nedá sa upotrebiť.MB 44.1

Ak sa v našom živote neprejavuje Kristova milosť, dávame tým svetu dôkaz, že pravda, ktorej zdanlivo veríme, nemá posväcujúcu moc. Našou vinou zostane potom Božie slovo bez účinku v celom rozsahu nášho vplyvu. „Keby som hovoril jazykmi ľudskými, ba aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zuniacim gongom. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko poznanie, a keby som mal všetku vieru, tak, že by som hory prenášal, no lásky by som nemal, nič nie som. A keby som rozdal všetok svoj majetok a keby som obetoval svoje telo, aby som bol spálený, no lásky by som nemal, nič mi to neosoží.“ 1. Korinťanom 13,1-3.MB 44.2

Srdce plné lásky ovplyvní aj iných. Táto láska však nie je odpoveďou na preukázanú láskavosť, ale je zásadou konania. Formuje povahu, ovláda pohnútky, potláča nepriateľstvo a zušľachťuje city. Je rozsiahla ako vesmír a zhoduje sa s láskou anjelov. Pestovaná v srdci spríjemní celý život a vo svojom okolí šíri požehnaný vplyv. Len ona nás môže urobiť soľou zeme.MB 44.3