3. kapitola — Duch zákona

“Neprišiel som zrušiť ale, naplniť.” Matúš 5,17.

Bol to vlastne Kristus, kto za hromobitia na Sínaji oznamoval zákon. Božia sláva spočinula na vrchole ako spaľujúci oheň a prítomnosť Hospodina otriasala celým vrchom. Zástupy Izraelcov si s úctou a chvením vypočuli príkazy zákona. Aký to rozdiel v porovnaní s Vrchom blahoslavenstiev! Pod letnou oblohou v dojímavom tichu, ktoré občas prerušil len vtáčí spev, Ježiš objasňoval zásady svojho kráľovstva. Ten, ktorý sa v onen deň tak láskyplne zhováral s poslucháčmi, nevykladal im nič iné ako zásady zákona zo Sínaja.MB 53.1

Pri oznamovaní zákona bolo treba, aby na ľud dlhodobo zotročovaný a otupený v egyptskom područí zapôsobila Božia moc a sláva. Im sa však Boh zjavil ako Boh lásky.MB 53.2

„Hospodin prišiel zo Sínaja
a zažiaril im zo Séiru,
zjavil sa v jase od vrchu Páran
prišiel od Mériby pri Kádeši,
po jeho pravici bol planúci oheň.
Vskutku miluješ svoj ľud.
Všetci jeho svätí sú v tvojej ruke,
kladú sa k tvojim nohám,
budú sa učiť z tvojich slov.“MB 53.3

5. Mojžišova 33,2.3.

Boh zjavil Mojžišovi svoju slávu obdivuhodným výrokom, ktorý zostal vzácnym dedičstvom vekov: „Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech.“ 2. Mojžišova 34,67.MB 54.1

Zákon zo Sínaja bol výrazom zásady lásky, zjavením nebeského zákona celej zemi. Bol zverený do rúk Sprostredkovateľa. Oznámil ho ten, ktorého moc môže uviesť ľudské srdcia do súladu so zásadami tohto zákona. Boh zjavil účel zákona, keď povedal Izraelcom: „Buďte pre mňa svätými ľuďmi.“ 2. Mojžišova 22,31 (ROH); 2. Mojžišova 22,30 (ECAV).MB 54.2

Izrael však nepostrehol duchovnú povahu zákona a jeho len ústami vyznávaná poslušnosť bola príliš často skôr obradným formalizmom než úprimnou oddanosťou srdca zvrchovanej Láske. Keď Ježiš svojou povahou a konaním predstavoval ľuďom sväté, ušľachtilé a vznešené vlastnosti Boha a poukazoval na bezcennosť obradníckej poslušnosti, židovskí predstavitelia jeho slová nepochopili a neprijali. Usúdili, že zľahčuje požiadavky zákona. Keď im objasňoval základné pravdy samej podstaty ustanovenej bohoslužby, unáhlene ho obvinili, že chce zrušiť zákon.MB 54.3

Aj keď Kristus hovoril pokojne, jeho slová pôsobili tak závažne a mocne, že uchvátili srdce každého poslucháča. Prítomní očakávali, že zopakuje bezduché tradičné výroky a rabínske požiadavky, no toho sa nedočkali. „Žasli nad jeho učením. Učil ich totiž ako taký, ktorý má moc, a nie ako ich zákonníci.“ Matúš 7,29. Farizeji si všimli veľký rozdiel medzi tým, ako učili sami a ako učil Kristus. Videli, že majestátna čistota a krásna pravda vedia svojím hlbokým a ušľachtilým vplyvom osloviť mysle mnohých poslucháčov. Spasiteľova láskyplná vľúdnosť bola príťažlivá. Rabíni videli, že jeho učenie marí všetko ich výchovné úsilie. Ježiš búral deliaci múr, ktorý bol výtvorom ich sebeckej, povýšeneckej výlučnosti a oni sa obávali, že ak to dovolia, Ježiš odvráti od nich celý národ. Preto chceli pri vhodnej príležitosti podnietiť proti nemu odpor zástupov a umožniť Veľrade, aby ho odsúdila a vydala na smrť.MB 54.4

Ježiša na Vrchu blahoslavenstiev pozorne sledovali špehovia a pri vysvetľovaní zásad spravodlivosti farizeji šírili v zástupe názor, že jeho učenie odporuje Božím príkazom zo Sínaja. Spasiteľ nepovedal nič také, čo by podrývalo zbožnosť a ustanovenia, ktoré dostali prostredníctvom Mojžiša, pretože každý lúč nebeského svetla od Boha prijal tento veľký vodca Izraela vlastne od Božieho Syna. Aj keď sa mnohí nazdávajú, že Kristus prišiel odstrániť zákon, Ježiš jednoznačne zjavuje svoj postoj voči Božím ustanoveniam. Povedal: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon, alebo prorokov.“ Matúš 5,17.MB 55.1

Sám Stvoriteľ človeka a Zákonodarca tu oznamuje, že zo zákona nehodlá odstrániť nijaký príkaz. Celá príroda od nepatrného prášku v slnečnom lúči až po svety vesmírneho priestoru podlieha zákonu a od platnosti zákona závisí predsa poriadok a súlad v prírode. Podobne od veľkých zásad spravodlivosti usmerňujúcich život všetkých rozumných bytostí a od súladu s týmito zásadami závisí blaho vesmíru. Boží zákon existoval už pred stvorením našej planéty. Jeho zásadám sa podriaďujú aj nebešťania a ak zem má byť v súlade s nebom, potom aj človek musí poslúchať božské ustanovenia. Bol to vlastne Kristus, kto prvým ľuďom v raji oznámil príkazy zákona „vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ Job 38,7. Pozemským poslaním Krista nebolo zrušiť zákon, ale milosťou priviesť človeka späť k poslušnosti jeho požiadaviek.MB 55.2

Milovaný učeník, ktorý na Vrchu blahoslavenstiev počúval Ježišove slová, oveľa neskôr pod vplyvom Ducha Svätého napísal, že zákon je trvale záväzný. Hovorí, že „hriech je predsa prestúpením zákona“ a „každý, kto pácha hriech, koná aj proti zákonu“. 1. Jána 3,4. Boh jasne hovorí, že ide o „staré prikázanie, ktoré máte od počiatku“. 1. Jána 2,7. Vraví o zákone, ktorý existoval už pri stvorení a znova zaznie zo Sínaja.MB 56.1

V zmienke o zákone Ježiš povedal: „Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ Použil tu slovo „naplniť“ v takom istom zmysle, ako keď Jánovi Krstiteľovi oznámil svoj zámer, že chce „naplniť všetku spravodlivosť“ (Matúš 3,15), to znamená naplniť mieru, ktorú požaduje zákon a dať príklad dokonalého prispôsobenia Božej vôli.MB 56.2

Kristovým poslaním bolo „zvelebiť zákon a osláviť“ Izaiáš 42,21. Mal ukázať duchovný význam zákona, predstaviť jeho ďalekosiahle zásady a objasniť jeho večnú záväznosť.MB 56.3

Ježiš Kristus je zosobnením povahy Božieho zákona. Tí najšľachetnejší a najúctyhodnejší ľudia sú len slabým odbleskom nebeskej krásy jeho povahy. Duchom Svätým inšpirovaný Šalamún o ňom napísal: „Vyniká medzi desaťtisícami... Všetko na ňom je vábne.“ Pieseň Šalamúnova 5,10.16. Keď ho Dávid zahliadol v prorockom videní, povedal: „Ty si najkrajší z ľudských synov.“ Žalm 45,3. Ježiš je presným obrazom Otca, žiarou jeho slávy a sebazapieravým vykupiteľom. Svojím životom ukázal, že podstatou zákona večnej spravodlivosti je nebeská láska a kresťanské zásady.MB 56.4

Ježiš povedal: „Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani jediné písmenko, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ Matúš 5,18.MB 56.5

Kristus svojou poslušnosťou potvrdil nezmeniteľnosť Božieho zákona. Ukázal, že v moci Božej milosti ho môžu zachovávať všetci Adamovi potomkovia. Na Vrchu blahoslavenstiev oznámil, že zo zákona nepominie ani jediné písmenko, kým sa nezavŕši všetko, čo sa týka ľudského rodu, všetko, čo súvisí s plánom vykúpenia. Kristus neučil, že zákon bude niekedy zrušený. Pri pohľade do najvzdialenejšej budúcnosti nás ubezpečil, že bude platiť stále. Nikto sa teda nemohol nazdávať, že Kristovým poslaním bolo zrušiť zákon. Kým nepominie nebo a zem, posvätné zásady Božieho zákona budú platiť. Jeho spravodlivosť je ako „Božie vrchy“. Žalm 36,7. Zákon zostáva prameňom požehnania, ktorý svojimi prúdmi občerstvuje zem.MB 56.6

Hriešni ľudia nie sú schopní vlastnými silami plniť požiadavky Božieho zákona, pretože Hospodinov zákon je dokonalý, a teda nemenný. Preto prišiel Ježiš ako vykupiteľ. Prišiel na svet, aby ľudí naučil žiť podľa zásad Božieho zákona tým, že ich poúčal o vlastnostiach Božej povahy. Keď sa zriekneme hriechov a prijmeme Ježiša Krista ako svojho záchrancu, uznáme tým platnosť zákona. Apoštol Pavel sa pýta: „Či azda vierou pozbavujeme zákon platnosti? Vôbec nie! Naopak, potvrdzujeme ho.“ Rimanom 3,31.MB 57.1

Zasľúbenie novej zmluvy znie: „Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle.“ Židom 10,16. Symboly a predobrazy Krista ako Božieho Baránka, ktorý sníme hriech sveta, zanikli jeho smrťou. Zásady spravodlivosti vyjadrené v Desatore sú však stále a nemenné ako Božia vláda. Nezanikol ani jediný príkaz, nezmenilo sa ani jediné písmenko, ani najmenší znak. Zásady, ktoré človek poznal už v raji ako veľký zákon života, budú platiť bez zmeny aj v novom raji. Po obnovení raja na zemi sa budú všetci vykúpení správať podľa zásad Božieho zákona lásky.MB 58.1

„Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach tvoje slovo.“ „Dávno viem z tvojich nariadení, že si ich ustanovil naveky.“ „Pravda a právo sú diela jeho rúk, všetky jeho príkazy sú spravodlivé.“ Žalm 119,89; 119,152; 111,7.MB 58.2