“Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš...” Lukáš 11,2.

Ježiš nás učí volať nebeského Otca naším Otcom. Nehanbí sa nazývať nás bratmi (Židom 2,11). Spasiteľovo srdce je také pripravené a tak túži privítať nás ako členov Božej rodiny, že už v úvodných slovách pred prístupom k Bohu nás uisťuje o našom príbuzenstve s nebeským Otcom.MB 108.3

Hneď na začiatku sa dozvedáme úchvatnú pravdu plnú povzbudenia a útechy, že Boh nás miluje tak, ako miluje svojho Syna. Práve o tom sa zmieňuje Ježiš vo svojej poslednej modlitbe za učeníkov: Ty „si si ich zamiloval, ako si si zamiloval mňa“. Ján 17,23.MB 108.4

Svet, na ktorý si satan robil nárok a ktorý kruto ovládol, zahrnul Syn Boží jediným rozsiahlym zásahom do svojej lásky a znova ho spojil s Božím trónom. Po zabezpečení tohto víťazstva cherubi a serafi spolu s nespočetnými zástupmi všetkých nepadlých svetov spievali chválospevy Bohu a Baránkovi. Tešili sa, že padlému ľudstvu bola pripravená cesta spásy a že zem bude vykúpená zo zlorečenstva hriechu. O čo viac by sa mali tešiť tí, ktorých sa táto úžasná láska týka!MB 108.5

Ako môžeme ešte pochybovať, žiť v neistote alebo si myslieť, že sme siroty? Veď Ježiš práve v záujme priestupníkov zákona vzal na seba ľudskú prirodzenosť, stotožnil sa s nami, aby sme mohli mať trvalý pokoj a istotu. V nebi máme Obhajcu a ktokoľvek ho prijíma za svojho Spasiteľa, nie je s bremenom svojich hriechov opustenou sirotou.MB 109.1

„Milovaní, teraz sme Božími deťmi.“ „Ale ak sme deti, sme aj dedičia; Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.“ „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ 1. Jána 3,2a; Rimanom 8,17; 1. Jána 3,2b.MB 109.2

Prvým krokom k Bohu je poznať lásku, ktorou nás Stvoriteľ miluje, a dôverovať jej (1. Jána 4,16), pretože len z podnetu tejto lásky smieme prísť k nemu.MB 109.3

Poznanie Božej lásky nás zbavuje sebectva. Keď Boha nazývame naším Otcom, uznávame aj všetky Božie deti za svojich bratov a sestry. Každý z nás je vláknom rozsiahleho pradiva ľudstva, všetci sme členmi jednej rodiny. V modlitbe pamätáme nielen na seba, ale aj na svojich blížnych. Človek, ktorý prosí o požehnanie len pre seba, nemodlí sa správne.MB 109.4

Ježiš povedal, že večný Boh nám prednostne dovoľuje nazývať ho Otcom. Pouvažujme o tom, čo to všetko znamená! Nijakí rodičia nikdy neobhajovali svoje zblúdené dieťa tak naliehavo, ako sa o záchranu hriešnika usiluje náš Stvoriteľ. Nikto z ľudí sa o nekajúcneho priestupníka nezaujímal tak vytrvalo a nepozýval ho k sebe s takou láskou ako on. Boh prebýva v každom príbytku a počuje každé slovo. Vypočuje každú modlitbu a každému trpiacemu pomáha znášať starosti a bolesti. Vie o tom, kto ako zaobchádza s otcom, matkou, so sestrou, s priateľom i s ostatnými ľuďmi. Stará sa o to, čo nevyhnutne potrebujeme. Svojou láskou, milosrdenstvom a milosťou pamätá na každú z našich potrieb.MB 109.5

Ak Boha nazývate Otcom, hlásite sa za jeho deti, ktoré chcú, aby ich viedla jeho múdrosť a pomáhala im byť vo všetkom poslušnými. Utvrďte sa vo vedomí, že jeho láska sa nikdy nemení. Prijmite jeho zámer s vaším životom. Ako Božie deti sa budete predovšetkým zaujímať o Božiu česť a povahu, o jeho pozemskú rodinu a o jeho dielo. Bude vám cťou a potešením stále viac poznávať svoj vzťah k nebeskému Otcovi a ku každému z jeho rodiny. Poteší vás i ten najmenší skutok, ktorý vykonáte na Božiu slávu a obšťastnenie blížnych.MB 110.1

„Ktorý si na nebesiach.“ Ten, ktorého máme podľa Kristovho príkazu pokladať za svojho Otca, je „na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle“. Na jeho starostlivosť sa môžeme bezpečne spoľahnúť a bez obáv vyznať: „V deň, keď som prestrašený, spolieham sa na teba.“ Žalm 115,3; 56,4.MB 110.2