“Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení.” Matúš 5,4.

Plač, o ktorom sa tu hovorí, je úprimná ľútosť nad hriechom. Ježiš povedal: „Ja, keď budem povýšený zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Ján 12,32. Človek totiž len pri pohľade upretom na Ježiša pribitého na kríži poznáva hriešnosť ľudskej povahy. Vidí, že práve hriech zbičoval a ukrižoval Pána slávy. Uvedomuje si, že napriek nevýslovne nežnej láske, ktorou ho Boh miloval, správal sa v živote nevďačne a neposlušne. Zaprel svojho najlepšieho Priateľa a zavrhol najvzácnejší Dar neba. Znova ukrižoval Božieho Syna a ranil jeho prebodnuté a krvácajúce srdce. Od Boha ho teraz delí široká, temná priepasť hriechu, a preto ho zviera kajúcny žiaľ.MB 18.2

Takto žalostiaci človek „bude potešený“. Boh nám ukazuje naše viny, aby sme sa utiekli ku Kristovi, dali sa vyslobodiť z otroctva hriechu a tešili sa slobode Božích detí. V pravej ľútosti smieme prísť ku krížu a pri ňom zložiť bremeno svojich vín.MB 18.3

Spasiteľove slová sú posolstvom útechy ľuďom, ktorých tiesni zármutok a ten nebýva bezdôvodný. Boh „nerád trápi a zarmucuje synov ľudských“. Plač Jeremiášov 3,33. Ak dopúšťa skúšky a ťažkosti, karhá nás „pre náš osoh, aby sme mali účasť na jeho svätosti“. Židom 12,10. Skúška akokoľvek ťažká a trpká sa nám nakoniec stane požehnaním, ak ju prijmeme vierou. Krutý údel, ktorý zmarí pozemskú radosť, môže obrátiť náš pohľad k nebu. Koľkí ľudia by neboli poznali Ježiša, keby ich utrpenie neprinútilo hľadať uňho pomoc a útechu!MB 18.4

Životné skúšky sú ako Boží pomocníci, ktorí majú zbaviť našu povahu nečistôt a hrubostí. Otesávanie, brúsenie a leštenie bolí. Nebýva príjemné nechať sa pritlačiť k brúske. V nebeskom chráme však môže zaujať svoje miesto len opracovaný kameň. Majster nevenuje neužitočnému materiálu takú starostlivosť a dôkladnú prácu. Brúsi len vzácne a drahé kamene „ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru“. Žalm 144,12.MB 19.1

Boh pomáha všetkým, ktorí mu dôverujú. Veriaci ľudia dosiahnu veľké víťazstvá. Získajú dôležité naučenia a nadobudnú významné skúsenosti.MB 19.2

Náš nebeský Otec nikdy neprehliada zarmútených. Keď Dávid vystupoval na Olivový vrch „a stále plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý“ (2. Samuelova 15,30), Pán ho súcitne sprevádzal. Kráľa v rúchu kajúcnika trápilo svedomie. Jeho zovňajšok bol prejavom pokory a pokánia. S plačom a plný úzkosti sa zveril Bohu, a ten svojho služobníka neodmietol. Dávid nebol nikdy drahší srdcu večnej Lásky než vtedy, keď s výčitkami svedomia utekal, aby si zachránil život pred nepriateľmi, ktorých k vzbure podnietil jeho vlastný syn. Pán oznámil: „Ja všetkých, ktorých milujem, napomínam a prísne vychovávam. Buď teda horlivý a kajaj sa!“ Zjavenie Jána 3,19. Kristus potešuje zarmútených a očisťuje kajúce a plačúce srdce, kým sa nestane jeho príbytkom.MB 19.3

Koľkí z nás sa však v súžení správajú ako Jákob! (Pozri 1. Mojžišova 32,24-30.) Nazdávame sa, že sme sa ocitli v rukách nepriateľa, a preto v temnote slepo zápasíme do vyčerpania síl, no nenachádzame nijakú útechu ani vyslobodenie. Na úsvite zjavil božský dotyk Jákobovi, že zápasil s Anjelom zmluvy. Vyčerpaný a bezmocný patriarcha sa potom v plači vrhol do náručia nekonečnej Lásky, aby prijal vytúžené požehnanie. Aj my by sme mali pochopiť, že skúšky sú vlastne dobrodením. Nesmieme teda opovrhovať Božou výchovou a ochabovať, keď nás Pán karhá.MB 20.1

„Blahoslavený človek, ktorého Boh karhá... On raní, on aj obväzuje, on udiera, ale jeho ruky aj liečia. Zo šiestich súžení ťa vytrhne, v siedmich sa ťa nedotkne nešťastie“. Job 5,17-19. Ježiš prichádza ku každému trpiacemu a chce ho uzdraviť. V jeho vzácnej prítomnosti sa zo života vytráca zármutok, bolesť a utrpenie.MB 20.2

Nie je Božou vôľou, aby sme zostávali v nemej bolesti so zraneným srdcom. Boh chce, aby sme sa zadívali do jeho láskyplnej, milujúcej tváre. Žehnajúci Spasiteľ je pri mnohých, oni ho však pre nával sĺz nepoznávajú. Chce nás uchopiť za ruku a viesť, keď sa naňho spoľahneme s detinskou dôverou. Jeho úprimné srdce má porozumenie pre náš žiaľ, utrpenie a starosti. Miluje nás večnou láskou a obklopuje svojou dobrotou a súcitom. Smieme sa primknúť k nemu celým srdcom a celý deň uvažovať o jeho milosti. On povznáša človeka nad každodenné strasti a ťažkosti a vedie ho do kráľovstva pokoja.MB 20.3

Ubolení a zarmútení trpitelia, myslite na to a tešte sa z nádeje! „Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.“ 1. Jána 5,4.MB 21.1

Blahoslavení sú aj tí, čo spolu s Ježišom plačú nad utrpením sveta a zarmucujú ich jeho hriechy. V takom zármutku nieto sebectva. Ježiš bol „Mužom bolesti“ a prežíval úzkosť, ktorá sa nedá vyjadriť slovami. Mučila a ranila ho hriešnosť celého ľudstva. Pracoval do úmoru v snahe pomôcť obyvateľom tohto sveta. Veľmi trpel pri pohľade na zástupy tých, čo sa zdráhali prísť k nemu a zachrániť život. Všetci úprimní nasledovníci Krista budú mať podobnú skúsenosť. Keď spoznajú Ježišovu lásku, zapoja sa do diela záchrany hynúcich. Budú mať podiel nielen na utrpení Krista, ale aj na jeho budúcej sláve. Pretože s ním spolupracujú na jeho spásnom diele a pijú s ním z kalicha utrpenia, budú sa s ním aj radovať.MB 21.2

Ježiš môže potešovať na základe svojho utrpenia. Všetko, čo trápi ľudí, trápilo aj jeho, a „pretože sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať tým, čo sú pokúšaní“. Židom 2,18. (Pozri Izaiáš 63,9). Do tejto služby smie vstúpiť každý, kto má podiel na jeho utrpení. „Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás utrpenia Kristove, tak sa nám v hojnej miere dostáva aj potešenia skrze Krista.“ 2. Korinťanom 1,5. Pán dáva plačúcemu zvláštnu milosť, ktorej moc obmäkčuje ľudí a získava ich. Jeho láska nachádza prístup k ranenému, ubolenému srdcu a zarmúteným ľuďom sa stáva hojivým balzamom. „Otec milosrdenstva a Boh všetkého potešenia... nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, ktorí sú v akomkoľvek .“ 2. Korinťanom 1,3.4.MB 21.3