6. kapitola — Prorocké školy

„Kladú sa k Tvojim nohám,
budú sa učiť z Tvojich slov..“ 5. Mojžišova 33,3.VYCH 39.1

Kedykoľvek bol v Izraeli Boží plán výchovy uvedený do života, výsledky vždy svedčili o jeho Autorovi. V mnohých domácnostiach bol však tento spôsob výchovy zriedkavý, rovnako ako aj charaktery ním ovplyvnené. Boží plán sa napĺňal len čiastočne a nedokonale. Neverou a nedbaním na Pánove nariadenia sa Izraelci obklopili pokušeniami, ktorým odolať mali silu len niektorí. Keď sa usadzovali v Kanaáne „nevyhubili ani národy, ako im Hospodin bol prikázal, lebo sa pomiešali s pohanmi a priučili sa ich skutkom: Ba aj ich modlám slúžili, a tie sa im stali osídlom“. Žalm 106,34-36. „No ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy. On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev... Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa.“ Žalm 78,37-39. Otcovia i matky v Izraeli zľahostajneli vo svojich povinnostiach k Bohu i v povinnostiach k svojim deťom. Nevera v domovoch a vonkajšie modlárske vplyvy spôsobili, že mnohí z hebrejskej mládeže dostali odlišnú výchovu od tej, ktorú im určil Boh. Dali sa na cesty pohanov.VYCH 39.2

Na zastavenie tohto rastúceho zla poskytol Boh rodičom ďalšie nástroje ako pomoc pri diele výchovy. Od najranejších čias boli proroci uznávaní ako Bohom určení učitelia. Prorok bol v najvyššom zmysle tým, kto bol priamo inšpirovaný Bohom a ľudu odovzdával posolstvá, ktoré od neho prijal. Toto meno sa však dávalo aj tým, ktorí, hoci neboli takto priamo inšpirovaní, predsa boli Bohom povolaní na to, aby ľud vyučovali Božím skutkom a cestám. Na prípravu tejto triedy učiteľov založil Samuel na Pánov pokyn prorocké školy.VYCH 39.3

Mali slúžiť ako priehrada proti rozmáhajúcemu sa úpadku, prispieť k duševnému a duchovnému blahu mládeže a podporiť prospievanie národa tým, že vychová mužov, ktorí budú v Božej bázni vystupovať ako jeho vodcovia a radcovia. Samuel preto zhromaždil skupiny mladých mužov, ktorí boli zbožní, inteligentní a učenliví. Tí boli nazvaní prorockými synmi. Keď skúmali Božie slovo a skutky, Božia životodarná moc posilňovala energiu ich myslí a duší a študenti dostávali múdrosť zhora. Ich učitelia boli nielen skúsení v božskej pravde, ale aj sami sa tešili zo spoločenstva s Bohom a dostávali zvláštne dary Svätého Ducha. Patrila im úcta a dôvera ľudu pre ich učenosť a zbožnosť. Za Samuelových dní boli dve takéto školy – jedna v Ráme, prorokovej domovine, a druhá v Kirjatjearíme. Neskôr boli založené ďalšie.VYCH 40.1

Žiaci týchto škôl sa živili obrábaním pôdy alebo iným fyzickým zamestnaním. V Izrae-li to nebolo nič nezv1yčajné či ponižujúce, naopak, nechať dieťa vyrastať bez zapojenia do akejkoľvek užitočnej práce sa pokladalo za hriech. Každý mladík, či už boli jeho rodičia bohatí alebo chudobní, sa učil nejakému remeslu. Aj keď mal byť vychovaný pre svätý úrad, poznanie praktického života sa pokladalo za nanajvýš užitočný základ pre jeho ďalšie poslanie. Mnohí učitelia sa tiež živili manuálnou prácou.VYCH 40.2

Doma i v škole sa väčšinou vyučovalo ústne, ale mládež sa tiež učila čítať hebrejské spisy alebo pergamenové zvitky starozmluvných Písiem. Hlavnými predmetmi týchto škôl boli Boží zákon s pokynmi danými Mojžišovi, posvätná história, posvätná hudba a poézia. V záznamoch posvätnej histórie sa sledovali Hospodinove šľapaje. Preberali sa veľké pravdy, ktoré predstavovali rôzne služby vo svätyni a vierou sa zmocňovali ústredného predmetu tohto systému. Bol ním Boží Baránok, ten, ktorý mal sňať hriech sveta. Prehlboval sa duch oddanosti. Žiaci boli poučovaní nielen o nutnosti modlitby, ale učili sa aj o tom, ako sa modliť, ako sa približovať k svojmu Stvoriteľovi, ako v neho prejavovať vieru a ako porozumieť a poslúchať pokyny jeho Ducha. Posvätený intelekt vynášal z Božej pokladnice veci nové i staré a Boží Duch sa prejavoval v proroctve a posvätnom speve.VYCH 40.3

Tieto školy boli jedným z najúčinnejších prostriedkov na podporu spravodlivosti, ktorá „dvíha národ“. Príslovia 14,34. Nemalou mierou prispeli k položeniu základov pozoruhodnej prosperity Dávidovej a Šalamúnovej vlády.VYCH 41.1

Princípy, ktoré sa vyučovali v prorockých školách, utvárali aj Dávidov charakter a formovali jeho život. Jeho učiteľom bolo Božie slovo. „Z rozkazov Tvojich,“ povedal, „zmúdrievam... Naklonené mi je srd-ce plniť tvoje ustanovenia.“ (119,104.112) Práve pre toto, keď Pán povolal Dávida v jeho mladosti na trón, vyhlásil o ňom, že bol „mužom podľa môjho srdca“. Skutky apoštolov 13,22.VYCH 41.2

U Šalamúna možno tiež vidieť výsledky Božej výchovnej metódy. Vo svojej mladosti prijal Dávidovu voľbu za svoju vlastnú. Nad všetko pozemské dobrodenie si od Boha žiadal múdre a chápavé srdce. A Pán mu dal nielen to, čo hľadal, ale aj to, čo nehľadal – bohatstvo a slávu. Sila jeho chápania, rozsah jeho poznania a sláva jeho vlády sa stali divmi sveta.VYCH 41.3

Izrael dosiahol za vlády Dávida a Šalamúna svoj vrchol. Zasľúbenie dané Abrahámovi a zopakované Mojžišovi sa naplnilo: „Lebo ak budete zachovávať všetky tieto príkazy, ktoré vám ja prikazujem plniť, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po všetkých jeho cestách a ak mu budete oddaní, Pán vyženie všetky tieto národy pred vami a vy prevezmete vlastníctvo od národov, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy. Každé miesto, na ktoré vstúpi vaša noha, bude vaše: od púšte a od Libanonu, od veľkej rieky Eufrat až po západné more budú siahať vaše hranice. Nik vám nebude môcť odporovať.“ 5. Mojžišova 11,22-25.VYCH 41.4

Číhalo tu však nebezpečenstvo. Hriech Dávidových neskorších rokov, hoci úprimne oľutovaný a tvrdo potrestaný, posmelil ľud v prestupovaní Božích prikázaní. Aj Šalamúnov život po úsvite takého veľkého zasľúbenia stemnel v odpadnutí. Túžba po politickej moci a osobnej sláve ho priviedla k spojenectvu s pohanskými národmi. Striebro Taršíša a zlato Ofíru boli získané za cenu obetovania nezávislosti a zradou posvätnej dôvery. Spolčovanie s modlármi a manželstvá s pohanskými ženami skazili jeho vieru. Padli ochranné múry, ktoré Boh vztýčil kvôli bezpečnosti svojho ľudu a Šalamún sa oddal uctievaniu falošných bohov. Temeno Olivového vrchu, ktorý sa týčil oproti Božiemu chrámu, zahalili gigantické obrazy a oltáre zasvätené pohanským božstvám. Keď Šalamún zavrhol oddanosť Bohu, stratil vládu i sám nad sebou. Jemné cítenie sa mu otupilo, svedomitý a rozvážny duch prvých rokov jeho vlády sa zmenil. Pýcha, ctižiadosť, márnivosť a bezuzdnosť priniesli so sebou ovocie krutosti a násilnosti. Spravodlivý, súcitný a bohabojný vladár sa stal tyranom a násilníkom. Šalamún zneuctil seba, Izrael aj Boha.VYCH 42.1

Národ, ktorého bol pýchou, nasledoval jeho správanie. Hoci to Šalamún neskôr hlboko ľutoval, jeho pokánie nemohlo zabrániť, aby nevzišli plody zla, ktoré sám zasial. Disciplínou a výchovou, ktoré Boh určil Izraelcom, sa mohli vo všetkých oblastiach života líšiť od iných národov. Táto zvláštnosť, ktorú mali považovať za neobyčajnú prednosť a požehnanie, sa im stala niečím nevítaným. Prostotu a sebadisciplínu, pre najvyšší rozvoj také podstatné a nevyhnutné, sa snažili vymeniť za honosnosť a samoľúbosť pohanských národov. Jedinou ich ctižiadosťou bolo, aby aj u nich to bolo tak, „ako je to u všetkých národov“. 1. Samuelova 8,5. Odsunuli Boží plán výchovy a popreli jeho autoritu.VYCH 42.2

Pád Izraela sa začal v okamihu zavrhnutia Božích ciest a vstupu na cesty ľudské. To spôsobilo, že sa židovský národ stal korisťou práve tých národov, ktorých zvyky si osvojili.VYCH 43.1

Deti Izraela ako národ zlyhali v prijímaní dobrodení, ktoré im Boh chcel udeliť. Nevážili si jeho úmysly a nespolupracovali ani na ich uskutočňovaní. Napriek tomu, že sa jednotlivci i národy môžu takto od neho oddeliť, jeho zámer s tými, ktorí mu dôverujú, sa nemení. „Všetko, čo robí Boh, má večnú platnosť.“ Kazateľ 3,14.VYCH 43.2

Kým existujú rôzne stupne vývoja a rôzne prejavy jeho moci, ktorými napĺňa potreby ľudí rôznych období, Božie dielo je stále rovnaké. Učiteľ je ten istý! Boží charakter a jeho spásny plán sa nemenia. U neho „niet premeny ani tieňa zmeny“. Jakoba 1,17.VYCH 43.3

Skúsenosti Izraela boli zaznamenané preto, aby sme sa z nich poučili. „Toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov.“ 1. Korinťanom 10,11. U nás, tak ako za dávneho Izraela, závisí úspech výchovy len od našej vernosti pri uskutočňovaní Stvoriteľovho plánu. Vernosť princípom Božieho slova nám prinesie také veľké požehnania, aké by bola priniesla hebrejskému národu.VYCH 43.4