Výcvik utrpením

Všetci, ktorí na tomto svete preukazujú Bohu alebo človeku pravú službu, absolvujú svoj prípravný tréning v škole utrpenia. Čím závažnejšie je poverenie a vyššia služba, tým tvrdšia je skúška a prísnejší výcvik.VYCH 130.5

Skúmajte skúsenosti Jozefa a Mojžiša, Daniela a Dávida. Porovnajte prvé Dávidove zážitky s príbehom Šalamúna a uvažujte o následkoch.VYCH 130.6

Dávid bol vo svojej mladosti Saulovým blízkym druhom. Spojenie s kráľovou domácnosťou mu umožnilo zblízka vidieť starosti, žiale a ťažkosti, ktoré sa skrývajú pod leskom a pompéznosťou. Videl, ako málo pokoja prináša duši ľudská sláva. S úľavou a radosťou sa vrátil z kráľovského dvora k svojim košiarom a stádam.VYCH 131.1

Keď ho Saulova žiarlivosť vyhnala do pustatiny a bol odrezaný od ľudskej podpory, Dávid sa ešte mocnejšie oprel o Boha. Neistota a nepokoj života v pustatine, ustavičné ohrozenie, nutnosť častých útekov, povaha mužov, ktorí sa tam okolo neho zhromaždili –, „všetci utláčaní, všetci, čo mali veriteľa, aj všetci zatrpknutí“, (1. Samuelova 22,2) – to všetko si vyžadovalo predovšetkým prísnu sebadisciplínu. Tieto skúsenosti rozvinuli jeho schopnosť zblížiť sa s ľuďmi, mať súcit s utláčanými a odporovať nespravodlivosti. V priebehu rokov čakania a nebezpečenstva nachádzal u Boha útechu, oporu a život. Naučil sa, že len Božou mocou sa môže dostať na trón a len v jeho múdrosti môže vládnuť múdro. Len výcvikom v škole ťažkostí a zármutku mohol Dávid získať toto svedectvo (neskôr síce poznačené veľkým hriechom), že „vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu“. 2. Samuelova 8,15.VYCH 131.2

Šalamúnovi chýbala disciplína Dávidovej ranej skúsenosti. Okolnosťami, povahou a životom bol zvýhodnený viac než ostatní. V mladosti i v zrelom veku bol Šalamún šľachetný, bol miláčikom svojho Boha a taký sa aj ujal vlády, ktorá bola veľkým prísľubom prosperity a slávy. Národy žasli nad poznaním a chápaním muža, ktorému Boh daroval múdrosť. Pýcha blahobytu však spôsobila, že sa Šalamún odvrátil od radosti božského spoločenstva a hľadal uspokojenie v zmyselných rozkošiach. O tejto skúsenosti hovorí:VYCH 131.3

„Uskutočnil som veľké dielo: postavil som si skvelé domy a vysadil som si vinice; zriadil som si záhrady a ozdobné sady... Nadobudol som si otrokov a otrokyne... Nahromadil som si striebra a zlata, vzácne poklady, aké dodávajú králi a mestá. Zadovážil som si spevákov a speváčky, doprial som si všemožné pôžitky ľudských synov; množstvo žien. Stal som sa takým mocným, že som prevýšil všetkých, čo boli kedy predo mnou v Jeruzaleme... Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im ničoho. Srdce som si neodtiahol od nijakej slasti, doprial som slasti svojej mysli pri všetkých námahách... Potom som obrátil pozornosť na všetky svoje činy, aké kedy robili moje ruky, a tiež na všetky námahy, ktoré som vynaložil pri ich vykonávaní. A hľa, všetko to bola márnosť a honba za vetrom, lebo z toho nebolo osohu pod slnkom. Potom som si všímal múdrosť, bláznovstvo a pochabosť, aby som videl, aký majú význam. Čože si počne ten, kto nastupuje po kráľovi? Zaiste to, čo už kedysi pred ním robili. Preto som až znenávidel život... a tak som znenávidel aj všetky svoje námahy, ktorými som sa ustával pod slnkom.“ Kazateľ 2,4-12.17.18.VYCH 132.1

Šalamún z vlastnej trpkej skúsenosti poznal prázdnotu života, ktorý hľadá svoje najvyššie dobro v pozemských veciach. Vztýčil oltáre pohanským bohom, len aby zistil, aký planý je ich prísľub, že dajú duši pokoj. V neskorších rokoch sa ukonaný a smädný odvrátil od deravých pozemských cisterien, aby opäť pil z prameňa života. Priebeh svojich premárnených rokov spolu s varovnými poučeniami zaznamenal z Božieho vnuknutia pre neskoršie pokolenia. A tak, hoci úrodu z jeho sejby zožal jeho ľud v žatve zla, nebolo Šalamúnovo životné dielo úplne stratené. Napokon aj pre neho priniesol výcvik utrpením svoj výsledok.VYCH 132.2

Ale aký slávny mohol byť s takýmto úsvitom deň jeho života, keby si bol Šalamún vo svojej mladosti osvojil to, čo utrpenie naučilo iných!VYCH 132.3