Žiaden príbeh zo života učeníkov neznázorňuje lepšie Ježišovu výchovnú metódu ako rozprávanie o Petrovi. Peter bol odvážny, útočný, sebaistý, bystrý, pohotový na čin aj na odvetu, ale i šľachetný v odpúšťaní. Často sa mýlil a často sa mu dostalo pokarhania, no za jeho vernosť a oddanosť Kristovi rovnako aj rozhodného uznania a pochvaly. Spasiteľ zaobchádzal s týmto prudkým učeníkom trpezlivo a s mimoriadnou láskou, pretože chcel skrotiť jeho sebadôveru a naučiť ho pokore, poslušnosti a dôvere.VYCH 75.1

Peter si však tieto naučenia osvojil len čiastočne a jeho domýšľavosť nebola celkom zlomená, iba potlačená. Keď bremeno na jeho vlastnom srdci bolo ťažké, často sa Ježiš snažil ukázať učeníkom výjavy zo svojich budúcich skúšok a utrpenia, ale oni tomu nerozumeli. Tieto predstavy boli pre nich príliš hrozivé, preto si pred nimi zatvárali oči. Sebaľútosť, ktorá sa vyhýbala spoločenstvu s Kristom v utrpení, podnietila Petrovu námietku: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ Matúš 16,22. Jeho slová vyjadrili zmýšľanie a cítenie dvanástich.VYCH 75.2

Takto pokračovali a kríza sa približovala. Chvastaví a hašteriví, v očakávaní udeľovania kráľovských pôct ani nesnívali o kríži.VYCH 75.3

Petrova skúsenosť mohla byť poučením pre nich všetkých. Skúška je totiž porážkou sebadôvery. Kristus nezabránil istým dôsledkom zla, ktoré nebolo doposiaľ vyplienené. Ako však bola jeho ruka vystretá na záchranu, keď vlny Petra už-už zalievali, tak jeho láska zasiahla na jeho záchranu i teraz, keď sa hlboké vody zdvihli nad jeho dušu. Petra privádzali jeho chvastavé slová znovu a znovu na samý pokraj skazy, ale opätovne počul i výstrahu: „Hovorím ti, Peter,... zaprieš, že ma poznáš!“ Lukáš 22,34. Skormútené a milujúce učeníkovo srdce vyrieklo priznanie: „Pane, hotový som ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť“ (Lukáš 22,33) a ten, ktorý číta srdcia, dal Petrovi vtedy málo docenené posolstvo, ktoré žiarilo v temnote ako lúč nádeje: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty, časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov!“ Lukáš 22,31.32.VYCH 75.4

Keď boli v súdnej sieni vyrieknuté slová zapretia, keď Petrova láska a vernosť prebudené pod Spasiteľovým ľútostivým, láskavým a zarmúteným pohľadom ho poslali do záhrady, kde sa Kristus modlil a plakal, keď mu slzy ľútosti stekali na trávnik zvlhnutý krvavými kropajami Kristovej agónie – vtedy Spasiteľove slová: „Ja som prosil za teba... a ty, časom až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov,“ boli oporou jeho duše. Hoci Kristus predvídal jeho hriech, predsa ho neopustil, aby neprepadol zúfalstvu.VYCH 76.1

Keby bol Ježišov pohľad vyjadroval namiesto poľutovania odsúdenie, keby Ježiš pri predpovedaní hriechu nebol vyslovil nádej, aká hustá by bola tma, ktorá by Petra obklopila! Aká beznádejná by bola úzkosť jeho trýznenej duše! Čo by ho v tejto hodine pokorenia a sebaopovrhovania mohlo odvrátiť od cesty, po ktorej sa vydal Judáš?VYCH 76.2

Ten, ktorý svojho učeníka nemohol ušetriť od tejto úzkosti, neponechal ho samotného jej horkosti. Ježišova láska nezlyháva ani neopúšťa.VYCH 76.3

Ľudské bytosti oddané zlu sú často nevľúdne k pokúšaným a blúdiacim. Nevedia čítať v srdci, nepoznajú jeho boj a bôľ. Potrebujú sa učiť napomenutiu, ktoré miluje, úderu, ktorý spôsobí bolesť, ale lieči, výstrahe, ktorá dáva nádej.VYCH 76.4

Nebol to Ján, čo bdel s Ježišom v súdnej sieni, stál pri jeho kríži a z dvanástich bol prvý pri hrobe – nebol to Ján, ale Peter, ktorého Kristus spomenul po svojom zmŕtvychvstaní. „Povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi,“ povedal anjel, „že vás predchádza do Galiley, tam Ho uvidíte.“ Marek 16,7.VYCH 76.5

Kristovo stretnutie s učeníkmi pri mori bolo pre Petra významnou udalosťou. Trikrát preskúšaný otázkou: „Miluješ ma?“ (Ján 21,16) bol znovu uvedený na svoje miesto medzi dvanástimi. Bola mu pridelená práca pásť Pánovo stádo. Potom ho Ježiš svojím posledným osobným pokynom pozval: „Ty ma nasleduj!“ Ján 21,22.VYCH 77.1

Teraz si mohol Peter vážiť tieto slová. Až teraz lepšie porozumel poučeniu, keď Kristus postavil pred učeníkov malé dieťa a vyzval ich, aby boli ako ono. Hlbšie spoznal nielen svoju vlastnú slabosť, ale aj Kristovu moc a bol pripravený dôverovať a poslúchať. V jeho sile mohol nasledovať svojho Majstra.VYCH 77.2

Na konci svojich skúseností, námahy a obetí učeník, kedysi taký nepripravený chápať kríž, považoval za radosť vzdať sa pre evanjelium svojho života, no stále cítil, že pre neho, ktorý Pána zaprel, by bolo príliš veľkou poctou zomrieť rovnakým spôsobom ako jeho Majster.VYCH 77.3

Petrova premena bola zázrakom božskej nehy. Je to životné poučenie pre všetkých, čo chcú nasledovať kroky majstrovského Učiteľa.VYCH 77.4

Premieňajúca Kristova moc

Poučenie v láske