„Choď a nehreš viac“

Slávnosť stánkov sa práve skončila. Chystané úklady kňazov a rabínov v Jeruzaleme Ježiš zmaril. Keď nastal večer, „každý odišiel do svojho domu. Ježiš odišiel na Olivový vrch“. Ján 7,53; 8,1.CZ 51.2

Z ruchu a zmätku mesta, z prítomnosti dychtivého zástupu a zákerných rabínov odišiel Ježiš do ticha Olivového vrchu. Tu mohol byť sám s Bohom. Zavčasu ráno sa však vrátil do chrámu. Keď sa okolo neho zhromaždili ľudia, sadol si a učil ich.CZ 51.3

Čoskoro však musel vyučovanie prerušiť. Prišla k nemu skupina farizejov a zákonníkov. Doviedli so sebou vyľakanú ženu, ktorú ostro obviňovali z porušenia siedmeho prikázania. Postavili ju pred Ježiša a s pokryteckou úctou sa ho spýtali: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takého ukameňovať. Čo teda povieš ty?“ Ján 8,4.5.CZ 51.4

Predstieranou úctou zakrývali svoje zákerné úmysly. Ak ženu oslobodí, obvinia ho z pohŕdania Mojžišovým zákonom. Ak povie, že si zaslúži smrť, môžu ho obviniť pred Rimanmi, že si robí nárok na moc, ktorá patrí len im.CZ 51.5

Ježiš chvíľu pozoroval scénu – obeť, ktorá sa triasla od strachu, a prísne tváre hodnostárov bez ľudského súcitu. Jeho čistota bola zdesená týmto výjavom. Na položenú otázku neodpovedal. Sklonil sa, pozeral na zem a začal niečo písať do prachu.CZ 51.6

Ježiš si ich zjavne nevšímal a otáľal. Žalobníci začali byť netrpezliví. Prišli k Ježišovi bližšie a naliehali, aby tomuto prípadu venoval pozornosť. Keď sa však pozreli na chodník pri Ježišových nohách, zmĺkli. Priamo pred nimi boli v prachu vypísané tajné hriechy, ktorých sa sami dopustili.CZ 51.7

Ježiš vstal, uprel svoj pohľad na intrigánov a povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom!“ Ján 8,7. Potom sa sklonil a písal ďalej.CZ 52.1

Ježiš dal svojím postojom najavo, že Mojžišovým zákonom nepohŕda, ani nezasahuje do právomoci Ríma. Žalobcovia boli umlčaní a ich rúcho predstieranej svätosti bolo odhalené. V prítomnosti nekonečnej čistoty stáli obvinení a odsúdení. Mali strach, že ich skryté neprávosti budú prezradené. So sklonenými hlavami a sklopeným zrakom nepozorovane odišli. Svoju obeť nechali so súcitným Spasiteľom.CZ 52.2

Ježiš sa vzpriamil, pozrel na ženu a spýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Odvetila: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“ Ján 8,10.11.CZ 52.3

Žena stála pred Ježišom a mala strach. Jeho slová: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom“ znamenali pre ňu rozsudok smrti. Nemala odvahu pozrieť sa Spasiteľovi do očí. Ticho čakala na svoj údel. Plná údivu hľadela, ako jej bezradní žalobníci bez slova odchádzajú. Potom počula slová nádeje: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“ Jej srdce bolo v tom okamihu naplnené radosťou a šťastím. Plná vďačnosti a lásky sa vrhla k Ježišovým nohám a v slzách mu vyznala svoje hriechy.CZ 52.4

Pre túto ženu to bol začiatok nového života, života čistoty, pokoja a odovzdanej služby Bohu. Pozdvihnutím tejto hriešnej ženy vykonal Ježiš väčší div než uzdravením tej najhoršej telesnej choroby. Vyliečil duchovnú nemoc, ktorá spôsobuje večnú smrť. Táto kajúca žena sa stala jedným z jeho najvernejších nasledovníkov. Obetavou láskou a oddanosťou dávala najavo svoju vďačnosť za Kristovu odpúšťajúcu milosť. Svet mal pre túto zblúdilú ženu len posmech a pohŕdanie. Ten Bezhriešny mal však súcit s jej slabosťou a podal jej pomocnú ruku. Pokryteckí farizeji ňou opovrhovali. Ježiš ju však vyzval: „Choď a odteraz už nehreš!“CZ 52.5

Ježiš pozná situáciu každého človeka. Čím väčšia je hriešnikova vina, tým viac potrebuje Spasiteľa. Jeho srdce, plné božskej lásky a súcitu, je doširoka otvorené pre toho, kto je beznádejne zapletený v osídlach nepriateľa. Svojou vlastnou krvou oslobodzuje človeka z pút hriechu.CZ 53.1

Ježiš nechce, aby sa tí, ktorých vykúpil za takú vysokú cenu, stali bezmocnou bábkou v rukách nepriateľa. Nechce, aby sme boli porazení a zahynuli. Ten, ktorý držal levy v jame a prechádzal sa so svojimi vernými svedkami v plameňoch ohňa, je práve tak pripravený pôsobiť v nás a odstrániť z našej povahy každý nedostatok. Dnes stojí pri oltári milosti a predkladá Bohu prosby tých, ktorí túžia po jeho pomoci. Neodmietne žiadneho skrúšeného človeka, ktorý ľutuje svoje hriechy. Ochotne odpustí každému, kto k nemu prichádza a prosí o odpustenie a uzdravenie. Nikomu nepovie všetko, čo by mohol zjaviť, no každého ustráchaného povzbudí a dá mu odvahu. Každý, kto chce, sa môže chopiť Božej sily, zmieriť sa s Bohom a on mu dá pokoj.CZ 53.2

Tých, ktorí hľadajú u Ježiša záchranu, nemôže nikto obviniť ani pohaniť. Žiadny človek ani padlý anjel na nich nemôže žalovať. Kristus ich svojou božskoľudskou prirodzenosťou spája so sebou. Stoja pri tom, ktorý na seba vzal hriechy sveta. Sú obklopení svetlom vychádzajúcim z Božieho trónu. Krv Ježiša Krista očisťuje „od každého hriechu“. 1. Jána 1,7.CZ 53.3

„Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po pravici Božej a prihovára sa za nás.“ Rimanom 8,33.34.CZ 53.4